Napätie okolo nového predstaviteľa Bosny rastie. Európa a USA zápasia o právomoci kľúčového úradu

Rada pre implementáciu mieru rozhoduje o novom strážcovi Daytonskej dohody v Bosne a Hercegovine. Hrá sa o rozsah jeho moci aj smerovanie krajiny k EÚ.  

Rada poverená menovaním nového vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu v stredu rokovala na schôdzke v Sarajeve. Svoje rozhodnutie by mala oznámiť v priebehu štvrtka. Schôdzka sa konala v čase nezhôd medzi Európou a USA ohľadom rozsahu a právomocí tejto funkcie, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

• Rada rokuje o novom vysokom predstaviteľovi pre Bosnu.
• Rozhodnutie oznámia vo štvrtok po rokovaní v Sarajeve.
• Právomoci úradu rozdeľujú Európu, USA, Rusko aj miestnych lídrov.
• Funkcia dohliada na implementáciu Daytonskej mierovej dohody.

Odchádzajúci vysoký predstaviteľ Christian Schmidt v máji rezignoval, pričom svoj nečakaný odchod odôvodnil „obrovským a neočakávaným“ tlakom zo strany Washingtonu. Úrad vysokého predstaviteľa pre Bosnu bol zriadený po skončení občianskej vojny v roku 1995. Jeho úlohou je dohliadať na implementáciu tzv. Daytonskej mierovej dohody, ktorou sa skončil medzietnický konflikt v regióne.

Vysoký predstaviteľ, ktorého menuje riadiaci výbor Rady na implementáciu mieru (PIC), disponuje rozsiahlymi právomocami vrátane možnosti presadzovať zákony alebo odvolávať volených predstaviteľov. Nemecký diplomat Christian Schmidt tieto právomoci využíval, predovšetkým pri svojich sporoch s bosnianskosrbským lídrom a spojencom Moskvy Miloradom Dodikom.

Rusko v máji počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN o situácii v tomto balkánskom štáte vyzvalo na okamžité zatvorenie Úradu vysokého predstaviteľa (OHR) v Bosne. Spojené štáty zachovanie tejto funkcie podporujú, no chcú, aby nasledujúci vysoký predstaviteľ postupne odovzdal právomoci miestnym inštitúciám.

V samotnej Bosne žiadajú srbskí a chorvátski lídri zrušenie tohto postu alebo aspoň obmedzenie jeho právomocí. Bosnianski (moslimskí) predstavitelia však tvrdia, že právomoci vysokého predstaviteľa by mali zostať zachované. Od vojny v rokoch 1992 – 1995 zostáva Bosna rozdelená na srbskú a bosniansko-chorvátsku entitu, ktoré však spájajú len slabé centrálne inštitúcie, píše AFP. Pre európskych predstaviteľov je dôležité, aby nový vysoký predstaviteľ „stelesňoval voľbu Bosny a Hercegoviny usilovať sa o vstup do Európskej únie“, ako v pondelok v Sarajeve zdôraznil predseda Európskej rady António Costa.

V poslednom čase sa v súvislosti s postom vysokého predstaviteľa spomínali dvaja kandidáti. Jedným z nich je bývalý taliansky veľvyslanec v Moskve a Belehrade Antonio Zanardi Landi, ktorého údajne podporuje Washington. Druhým je René Troccaz, francúzsky diplomat, ktorého v roku 2023 vymenovali za osobitného vyslanca Francúzska pre západný Balkán.