Kosovo volí parlament už tretíkrát za rok a pol. Predčasné voľby majú prelomiť pat pri voľbe prezidenta

Kosovo po roku a pol opäť volí parlament, tretíkrát v snahe prelomiť pat pri výbere prezidenta. Hlasovanie má priniesť aspoň základnú politickú stabilitu.  

V Kosove sa v nedeľu konajú predčasné parlamentné voľby, už tretie za posledný rok a pol. Vyplýva to zo správy agentúry TASR, ktorá sa odvoláva na Reuters a televíziu ABC News. Hlasovanie vypísala úradujúca prezidentka Albulena Haxhiuová po tom, ako zákonodarcovia v ústavnej lehote nezvolili novú hlavu štátu.

• V Kosove prebiehajú tretie predčasné parlamentné voľby za posledný rok a pol.
• Voľby majú stabilizovať krajinu po neúspešných pokusoch zvoliť nového prezidenta.
• O 120 parlamentných mandátov súperí viac než deväťsto kandidátov z dvadsiatich subjektov.
• Hnutie Sebaurčenie Albina Kurtiho ostáva najsilnejšou stranou bez väčšinovej podpory.
• Nejasný medzinárodný status Kosova a spor so Srbskom brzdia jeho postup k Európskej únii.

Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h SELČ a voliči budú môcť odovzdávať hlasy do 19.00 h SELČ. Ide o ďalší pokus stabilizovať vnútropolitickú situáciu po sérii neúspešných pokusov zvoliť prezidenta.

Tretie voľby

Podľa kosovskej volebnej komisie sa o 120 poslaneckých mandátov uchádza viac než 900 kandidátov. Zastupujú 17 politických strán a tri koaličné zoskupenia, ktoré sa usilujú získať v roztrieštenej politickej scéne čo najsilnejšie postavenie.

Pred hlasovaním neboli zverejnené žiadne relevantné prieskumy voličských preferencií. Analytici však podľa citovaných médií očakávajú, že premiér Albin Kurti a jeho hnutie Sebaurčenie (Vetëvendosje) si udržia pozíciu najsilnejšej politickej sily. Ak má byť po voľbách zvolená nová hlava štátu, bude však podľa platných pravidiel potrebné dosiahnuť dvojtretinovú väčšinu v parlamente, čo si vyžiada dohodu s opozíciou.

Kurti a opozícia

Kurtiho stredoľavicové Sebaurčenie vyhralo aj oba parlamentné voľby v uplynulom roku, no v parlamente nemalo väčšinovú oporu. Premiér nedokázal s opozičnými stranami nájsť konsenzus na spoločnom prezidentskom kandidátovi, čo viedlo k patovej situácii.

Opoziční lídri kritizujú Kurtiho, že uplatňuje autoritatívny štýl vládnutia a sústreďuje moc do vlastných rúk. Práve obvinenia z nedostatku kompromisnosti a ochoty rokovať stoja podľa nich za opakovanými zlyhaniami pri voľbe hlavy štátu.

Bývalá prezidentka Vjosa Osmaniová, ktorej mandát sa skončil 4. apríla, rozpustila parlament už 6. marca a vyhlásila predčasné voľby po tom, čo sa deň predtým poslancom nepodarilo zvoliť jej nástupcu. Svoju iniciatívu oprela o článok 86 ústavy, podľa ktorého musí byť nová hlava štátu zvolená najneskôr 30 dní pred uplynutím mandátu úradujúceho prezidenta.

Zásah ústavného súdu

Sebaurčenie tento dekrét napadlo na ústavnom súde, ktorý napokon rozhodol, že parlament má na pokusy o zvolenie prezidenta čas až do 28. apríla. Po tomto termíne sa má zákonodarný zbor automaticky rozpustiť a do 45 dní sa musia uskutočniť predčasné parlamentné voľby, ktoré teraz prebiehajú.

Politický vývoj v Kosove sa odohráva na pozadí neuzavretého sporu so Srbskom. Priština vyhlásila nezávislosť v roku 2008, Belehrad však suverenitu Kosova odmieta a naďalej ho považuje za svoju provinciu.

Medzinárodný status Kosova

Kosovo, kde väčšinu obyvateľstva tvoria kosovskí Albánci, nemá uznanú nezávislosť ani od Slovenska a ďalších štyroch členských štátov Európskej únie. Práve táto skutočnosť je dôvodom, prečo ako jediné z krajín západného Balkánu nedisponuje štatútom kandidátskej krajiny EÚ.

Neukončený medzinárodnoprávny status a napäté vzťahy so Srbskom tak zostávajú kľúčovým kontextom pre každé vnútropolitické dianie v Kosove vrátane aktuálnych predčasných volieb.