108. deň: Trump odkryl ďalší krok dohody s Iránom: Jadrovú zbraň nezíska, americké peniaze tiež nie

Iránska armáda hrozí tvrdou odpoveďou na izraelské útoky v Libanone.  

23:10 Iránska armáda v utorok pohrozila tvrdou odpoveďou na izraelské útoky v južnom Libanone. Tie pokračujú aj napriek dohode medzi Spojenými štátmi a Iránom, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Ak armáda sionistického režimu zabíjajúca deti neukončí svoje agresívne činy v južnom Libanone, mala by čakať tvrdú odpoveď od mocných ozbrojených síl Iránskej islamskej republiky,“ uviedlo iránske centrálne velenie Chátam al-Anbijá s tým, že Izrael porušil prímerie od jeho oznámenia už 84-krát.

Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf v nedeľu oznámil dosiahnutie historickej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom, na základe ktorej sa ukončia vojenské operácie na všetkých frontoch vrátane Libanonu.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac následne v pondelok uviedol, že izraelské jednotky sa nestiahnu z južného Libanonu a zostanú tiež v „bezpečnostných zónach“ v Sýrii a Pásme Gazy.

21:36 Nemecko je pripravené podieľať sa na udržiavaní mieru na Blízkom východe a do oblasti Perzského zálivu už vyslalo prvé plavidlá určené na likvidáciu námorných mín. Na okraj summitu krajín G7 to dnes vo Francúzsku oznámil nemecký kancelár Friedrich Merz, informovala agentúra Reuters. Podľa Merza by mierová dohoda medzi USA a Iránom mohla byť príkladom aj pre ukončenie ruskej agresie proti Ukrajine.

„Trumpovi som povedal, že je to príklad toho, ako môže vojenská sila viesť k diplomatickému riešeniu. Mohlo by to byť vzorom aj pre Ukrajinu,“ uviedol Merz. Dodal, že vojenská prevaha nedala Teheránu inú možnosť, než prijať stanovené podmienky.

Kancelár zároveň potvrdil pripravenosť Berlína podieľať sa na udržiavaní mieru v regióne. „Vždy sme hovorili, že sme pripravení prevziať svoj diel zodpovednosti. Do regiónu sme už vyslali prvé plavidlá na odstraňovanie mín,“ povedal.

Trump predtým kritizoval Nemecko a ďalšie európske krajiny za ich postoj k vojne s Iránom a za neochotu vyslať vojenské plavidlá do Hormuzského prielivu. Berlín opakovane deklaroval ochotu angažovať sa v tejto strategickej oblasti, podmieňoval to však uzavretím dohody o ukončení konfliktu.

Lídri krajín G7 dnes s Trumpom rokovali nielen o Iráne, ale aj o Ukrajine, ktorá od februára 2022 čelí ruskej invázii. Podľa Merza bol americký prezident otvorený spolupráci a pozorne počúval európske návrhy. To podľa kancelára vyvoláva opatrný optimizmus, že Európa a USA budú spoločne hľadať cestu k ukončeniu vojny.

Vzťahy medzi Merzom a Trumpom boli v poslednom období napäté, no atmosféra na summite G7 sa podľa agentúry DPA javila ako harmonická. Merz dnes Trumpovi odovzdal nemecký futbalový dres s číslom 47, ktoré odkazuje na jeho súčasné funkčné obdobie vo funkcii 47. prezidenta USA. Dar zároveň symbolizuje prebiehajúce futbalové majstrovstvá sveta, ktoré hostia USA, Mexiko a Kanada.

20:25 Cez strategický Hormuzský prieliv dnes preplávali len štyri lode a doprava sa tak po oznámení dohody medzi USA a Iránom zatiaľ nezlepšila. Iránska štátna televízia a tamojší námestník ministra zahraničných vecí však v utorok potvrdili, že ropné tankery a ďalšie plavidlá už po uvoľnení blokády oficiálne obnovili lodnú dopravu a sú na ceste.

Čítajte viac Doprava v Hormuzskom prielive naďalej viazne. Dva dni po dohode USA a Iránu ním prešli iba štyri lode

19:44 Izraelská armáda v utorok oznámila, že zachytila niekoľko rakiet vypálených militantným hnutím Hizballáh a v reakcii útočil na jeho postavenia v južnom Libanone. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Dnes (v utorok) izraelské letectvo zachytilo niekoľko rakiet, ktoré odpálila teroristická organizácia Hizballáh smerom k oblasti, v ktorej izraelskí vojaci pôsobia v južnom Libanone. Krátko potom izraelské letectvo zasiahlo a zneškodnilo odpaľovacie zariadenie, z ktorého boli niektoré z rakiet vypálené,“ napísala izraelská armáda na Telegrame.

Armáda tiež „identifikovala podozrivé vozidlo“ na juhu Libanonu a vypálila varovné výstrely. Neskôr „podnikla v oblasti útok, aby hrozbu odstránila“.

Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf v nedeľu oznámil dosiahnutie historickej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom, na základe ktorej sa ukončia vojenské operácie na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Obe strany však odvtedy hlásili pokračujúce útoky.

17:38 Ak budú strany konfliktu na Blízkom východe dodržiavať dohodu, ktorú v piatok podpíšu zástupcovia Spojených štátov a Iránu, mohlo by to podľa českého prezidenta Petra Pavla prispieť k stabilizácii bezpečnostnej situácie v regióne. Je však možné, že bude pokračovať konflikt medzi Izraelom a Libanonom, preto sa všade nemusí znížiť napätie. Povedal to v utorok počas návštevy kraja Vysočina, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„V priebehu vývoja konfliktu sme počuli mnoho rôznych stanovísk, niektoré sa ukázali byť možno príliš optimistické. Teraz to vyzerá, že k nejakej dohode skutočne došlo. Malo to pozitívny vplyv na cenu ropy na svetových trhoch, čo je určite dobre. Ak dôjde k naplneniu tej dohody, mohlo by to prispieť k stabilizácii bezpečnostnej situácie nielen v regióne, ale aj k stabilizácii ekonomickej situácie globálne,“ povedal Pavel.

Podľa neho sa však zatiaľ ukazuje, že Izrael sa touto dohodou necíti byť viazaný. Preto predpokladá, že minimálne medzi Izraelom a Libanonom bude konflikt možno pokračovať. „Takže to zníženie napätia a úrovne nebezpečenstva nebude univerzálne. Preto bude asi dobré počkať nielen na to, ako bude tá dohoda vyzerať, ale aj ako bude napĺňaná,“ dodal.

16:20 Memorandum o porozumení medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorým sa skončí vojna na Blízkom východe, podpíšu obe strany v piatok vo švajčiarskom horskom rezorte Bürgenstock. Uviedlo to v utorok švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí.

Rezort sa nachádza neďaleko mesta Luzern v strednom Švajčiarsku a podľa AFP je ťažko dostupný, vďaka čomu sa dá jednoducho zabezpečiť. Miesto podľa švajčiarskeho rezortu diplomacie „navrhli pakistanskí a katarskí sprostredkovatelia, ako aj USA a Irán“.

Americký viceprezident J. D. Vance v pondelok pre televíznu reláciu Good Morning America na stanici ABC uviedol, že dokument strany elektronicky podpísali ešte v nedeľu. Vance by sa však mal zúčastniť aj na jeho oficiálnom podpisovaní. (Reuters, AFP, TASR)

14:50 Katar, sprostredkovateľ dohody o ukončení vojny medzi Iránom a Spojenými štátmi, v utorok uviedol, že táto dohoda by mohla priniesť bezpečnosť na Blízky východ. „Sme opatrne optimistickí, že podpísanie tohto memoranda o porozumení povedie k ďalšej fáze regionálnej bezpečnosti prostredníctvom rozhovorov o jadrovom programe a iných otázkach,“ povedal novinárom hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí.

Teherán a Washington cez víkend dosiahli dohodu, ktorú podľa očakávaní podpíšu v piatok. (AFP, TASR)

14:14 Dohoda Spojených štátov s Iránom smeruje do druhej fázy, Irán nezíska jadrovú zbraň a USA nebudú v krajine investovať žiadne peniaze. Podľa agentúr to dnes povedal americký prezident Donald Trump na summite skupiny vyspelých ekonomík G7 vo Francúzsku. Podľa serveru Times of Israel (ToI) tiež uviedol, že nie je spokojný s postupom Izraela v Libanone a proti Hizballáhu. Pokračovanie izraelských útokov v tejto krajine označuje Irán za porušovanie dohody.

Washington a Teherán majú v piatok formálne potvrdiť memorandum o porozumení, ktoré obe strany digitálne podpísali v nedeľu. Cielom memoranda je zaistiť pokoj zbraní na vyjednanie konečnej dohody. Obe strany však hovoria o niektorých rozdielnych bodoch obsiahnutých v podpísanom texte.

„Dohoda ide do ďalšej fázy, ktorá bude podľa mňa vlastne jednoduchšia,“ povedal Trump novinárom vo Francúzsku. Súčasťou ďalších rokovaní by mal byť napríklad práve sporný iránsky jadrový program.

V otázke izraelských útokov proti Hizballáhu v Libanone šéf Bieleho domu vyhlásil, že Izrael s militantným hnutím bojuje príliš dlho a umiera pri tom príliš veľa ľudí. „A nemusíte zbúrať celý obytný dom zakaždým, keď niekoho hľadáte. Pretože v tých domoch je veľa ľudí. A rozhodne nie sú všetci z Hizballáhu, to vám môžem povedať,“ poznamenal Trump.

Nechal sa tiež počuť, že premiér Izraela Benjamin Netanjahu by mal byť zodpovednejší. Niektoré nezhody z posledných týždňov sa však podľa neho nepodpísali na „skvelom vzťahu“, ktorý spolu majú.

10:56 Rokovania Iránu a Spojených štátov o finálnej dohode, ktoré budú zahŕňať aj jadrový program Teheránu, sa pravdepodobne začnú v piatok, povedal v utorok iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Ukončenie vojny v Libanone, je podľa slov ministra „najdôležitejšou otázkou“ dohody s USA.

„Pravdepodobne v piatok na mieste, ktoré bude určené… sa začne nové kolo rokovaní medzi Iránom a Spojenými štátmi s cieľom dosiahnuť finálnu dohodu,“ povedal Arákčí. V piatok sa očakáva aj podpísanie memoranda o porozumení medzi USA a Iránom, ktoré strany dosiahli cez víkend.

Tieto rozhovory budú podľa neho rozdelené do dvoch fáz. Prvá sa bude zaoberať otázkami ako sú Hormuzský prieliv, americká námorná blokáda iránskych prístavov a rekonštrukcia iránskej infraštruktúry zničenej americko-izraelskými útokmi.

Ďalšia fáza rokovaní bude zameraná na jadrové otázky a uvoľnenie sankcií, ktoré majú byť vyriešené vo finálnej dohode.

Za najdôležitejšiu otázku v memorande o porozumení medzi Washingtonom a Teheránom, považuje iránsky minister „vyhlásenie okamžitého a trvalého konca vojny na všetkých frontoch vrátane Libanonu“.

„Dôležitý bod, ktorý chcem zdôrazniť, je náš pohľad, že v tomto memorande sú dve strany – jednou sú USA a Izrael a druhou Irán a (libanonské militantné hnutie) Hizballáh,“ tvrdí Arákčí. (AFP, Sky News, al-Džazíra, TASR)

9:47 Navrhovaná dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom prinesie Blízkemu východu „novú éru,“ povedal v pondelkovom rozhovore pre stanicu Fox News americký viceprezident J. D. Vance. Podľa neho sa prezident USA Donald Trump možno rozhodne zverejniť jej znenie ešte pred piatkom, kedy je naplánovaný jej podpis, informuje TASR.

Irán by podľa slov amerického viceprezidenta mohol mať prístup k fondu v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, ak bude dodržiavať záväzky vyplývajúce z dohody. „Táto dohoda hovorí, že nedostanú ani cent z amerických peňazí,“ tvrdí Vance.

„Čo táto dohoda hovorí, Sean (moderátor rozhovoru Sean Hannity), je to, že ak sa budú Iránci správať slušne, a ak dôjde k zmierneniu sankcií, a ak Iránci budú integrovaní do svetovej ekonomiky, pozvali by sme ďalšie krajiny, nie nás, ale iné štáty, aby investovali v ich krajine,“ objasnil.

Teherán má podľa neho skutočnú príležitosť zmeniť svoje napäté vzťahy s Washingtonom. USA sú podľa Vancea ochotné „zásadne zmeniť“ svoj vzťah s Iránom, ak bude ochotný „správať sa ako normálna krajina, prestať sa snažiť o výrobu jadrovej zbrane a prestať financovať terorizmus na celom Blízkom východe“.

6:50 Izrael svoju vojenskou kampaňou proti Iránu zabránil Teheránu získať jadrové zbrane v najbližších rokoch a odvrátil existenčnú hrozbu pre židovský štát. V pondelok to na tlačovej konferencii vyhlásil izraelský premiér Benjamin Netanjahu po tom, čo Spojné štáty oznámili uzavretie dohody o ukončení vojny s Iránom. Izraelský premiér však pripustil, že nevie, čo presne je obsahom dohody medzi Teheránom a Washingtonom. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA a portálu Times of Israel (TOI).

Bez rozsiahlych vojenských operácií realizovaných spoločne so Spojenými štátmi by Irán už podľa izraelského premiéra mal jadrové bomby a miliónom Izraelčanov by hrozilo smrteľné nebezpečenstvo. Spoločná vojenská kampaň podľa neho toto nebezpečenstvo odstránila na „mnoho rokov“ dopredu.

„Či už s dohodou, alebo bez nej, Irán nebude mať jadrové zbrane – ani dnes, ani zajtra. Pokiaľ budem premiérom Izraela sa tak nestane,“ vyhlásil Netanjahu.

TOI pripomína, že Izrael nebol zakomponovaný do negociačného procesu s Iránom. Netanjahu na tlačovej konferencii pripustil, že zatiaľ nepozná podrobnosti dohody, ktorá má byť formálne podpísaná v piatok vo Švajčiarsku.

Izraelský premiér je preto terčom kritiky na domácej politickej scéne, a to aj zo strany členov svojej vlády. Kritici mu vyčítajú, že Izrael sa prispôsobil podmienkam diktovaným zo Spojených štátov a že v Iráne aj po vojne naďalej vládne rovnaký klerikálny režim.

Na otázku týkajúcu sa správ o nezhodách s americkým prezidentom Donaldom Trumpom Netanjahu odvetil, že nemajú vždy rovnaké názory. „Som zodpovedný za bezpečnostné záujmy Izraela,“ povedal.

Ozrejmil tiež, že vojenské ťaženie proti iránskym spojencom v regióne sa ešte neskončilo. Izraelské sily podľa neho zostanú v „bezpečnostných zónach“ v Pásme Gazy, južnom Libanone a Sýrii tak dlho, ako to bude potrebné.