130-tisíc voľných miest, no vy ste bez práce? Vitajte v najväčšom slovenskom paradoxe

Opatrní sú však aj samotní zamestnanci. Ak dnes niekto má stabilnú prácu, len tak pre nič-za-nič neodíde. Vyšší plat už ako lákadlo nestačí. Ľudia dnes oveľa viac riešia:

• Možnosť práce z domu (flexibilitu).
• Dochádzanie a náklady naň.
• Celkovú stabilitu a reputáciu novej firmy.

V časoch neistoty skrátka mnohí radšej zostanú v „teple a bezpečí“ starého zamestnania, než by riskovali trojmesačnú skúšobnú dobu inde.

Do hry vstupuje aj starý známy slovenský problém – regionálne rozdiely. Keď sa povie, že na Slovensku je 130-tisíc voľných miest, znie to skvele. Pohľad na mapu však odhalí krutú realitu.

Zatiaľ čo v Bratislavskom kraji svietilo takmer 60-tisíc voľných miest, v Prešovskom kraji ich bolo len niečo vyše 3-tisíc. Pre človeka z východu alebo juhu Slovenska je bratislavský personálny boom úplne irelevantný – hypotéku ani účty mu nezaplatí, ak sa nemôže alebo nechce s celou rodinou presťahovať.

Podľa personálnych manažérov dnes na trhu úspešne lovia tie firmy, ktoré pochopili, že dokonalý kandidát neexistuje. Kto čaká na človeka, ktorý ovláda päť jazykov, má desať rokov praxe a uspokojí sa s priemerným platom, bude čakať večne.

Katarína Nováková Rudinská z personálnej agentúry Lugera tvrdí, že úspešní zamestnávatelia už netrvajú na ideálnych predstavách:

„Pristupujú k náboru flexibilnejšie. Zohľadňujú skôr potenciál, motiváciu a schopnosť kandidátov učiť sa, a to vrátane skúsených pracovníkov vo vyššom veku.“

Dôležitá je aj rýchlosť. Ak firma odpíše uchádzačovi po mesiaci a ďalšie tri týždne plánuje druhé kolo, kvalitný človek je už dávno preč. Konkurencia ho uchmatne nie preto, že mu dala viac peňazí, ale preto, že konala priamočiaro a férovo.

Kamenického rezort si zase prifarbuje realitu: Ministerstvo financií minulý týždeň na sociálnych sieťach zverejnilo status s mimoriadne sebavedomým vyhlásením: „Slovensko plní fiškálne pravidlá Európskej únie najlepšie zo všetkých členských štátov.“ Rezort pod vedením Ladislava Kamenického v príspevku nešetril chválou a tvrdil, že z Bruselu sme za riadenie verejných financií dostali „vysvedčenie na jednotku“.

Reakcia verejnosti na seba nenechala dlho čakať, a to napriek tomu, že ministerstvo na sociálnej sieti preventívne vyplo možnosť komentovania. Používateľom tak zostala jediná možnosť, ako vyjadriť svoj názor – pod statusom sa v priebehu niekoľkých minút objavili stovky vysmievajúcich sa emotikonov, prostredníctvom ktorých dali Slováci jasne najavo, čo si myslia o vládnom optimizme. Viac sa dočítate v článku kolegyne Kataríny Runnovej.

Ako nám pomohli eurofondy a ako sme ich prehajdákali: Viac ako dve desaťročia v Európskej únii priniesli Slovensku obrovský finančný balík. Naša čistá finančná pozícia od vstupu v roku 2004 až do roku 2025 dosiahla vďaka eurofondom neuveriteľných 28,8 miliardy eur. Pre lepšiu predstavu, na každého jedného Slováka tak pripadá suma 5 327 eur, čo v prepočte znamená približne 21 eur mesačne po celú túto dobu.

Tieto čísla vyplývajú z najnovšieho hodnotenia Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku vôbec prvýkrát detailne zmapoval doterajšie čerpanie európskych peňazí.

Šéf štátnych kontrolórov Ľubomír Andrassy však upozorňuje, že samotná kopa peňazí ani stopercentné vyčerpanie rozpočtu nie sú automaticky zárukou úspechu. Podľa neho je tou najhoršou cestou míňať financie bezhlavo len preto, že ich máme k dispozícii. Ako ďalej uvádza DennikE, omnoho kľúčovejšia je kvalita našich inštitúcií, stabilné regulačné prostredie a najmä strategické plánovanie investícií. Hlavný cieľ eurofondov – znížiť rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi – sa nám totiž doteraz podarilo naplniť len čiastočne.

Číslo týždňa

Zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov v apríli 2026 vyviezol tovar v hodnote 9,5 mld. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 4,5 %. Hodnota dovozu stúpla o 2,6 % na 9,4 mld. eur. Tempo medziročného rastu vývozu aj dovozu bolo zatiaľ najvyššie od začiatku tohto roka. Vyplýva to z najnovších údajov Štatistického úradu SR.

Graf týždňa

Ako sme čerpali eurofondy od nášho vstupu do EÚ? Tak to sa dozviete z infografiky tohto týždňa.

Čerpanie eurofondov na Slovensku
Zdroj: NKÚ

Video týždňa

Kam až môže dospieť socializmus, respektíve sociálny štát? Ľudia na štátnej pomoci si zvyknú na veľa a po čase si začnú nárokovať všetko. Vo videu týždňa si môžete pozrieť, ako sa sťažuje jedna neznáma Američanka na to, že si zo svojich dávok nemôže kúpiť niektoré potraviny, respektíve v tomto prípade sladené nápoje či zmrzlinu.

Zahraničie

Financial Times: Európe hrozí obrovská vlna nezamestnanosti a zánik až 1,3 milióna pracovných miest. Dôvodom je nový energetický šok vyvolaný vojnou s Iránom, pre ktorý zostanú ceny plynu v Európe vysoké minimálne do roku 2027. Kým Spojené štáty sú vďaka vlastným zásobám v bezpečí, európske firmy drví drahá energia a prebytočná byrokracia.

Morten Wierod, šéf priemyselného giganta ABB, ostro kritizuje bruselských politikov za to, že situáciu neberú vážne a dôležité reformné plány na zvýšenie konkurencieschopnosti nechávajú zapadať prachom. Spolu s lídrami ďalších veľkých koncernov preto žiada radikálne rušenie nezmyselných zákonov, ktoré európskym podnikom zbytočne zväzujú ruky a predražujú výrobu. Európa síce v minulosti dokázala bleskovo reagovať na krízy, no ak chce prežiť súčasný tlak a udržať si krok so svetom, musí okamžite stopnúť byrokratické peklo a namiesto vymýšľania nových prekážok radšej masívne investovať do rýchlej elektrifikácie a priemyselnej efektívnosti.

The Wall Street Journal: Predstavte si, že prídete do Severnej Kórey a namiesto šedivých, prázdnych ulíc si váš sprievodca vytiahne smartfón, cez aplikáciu pripomínajúcu Uber privolá taxík a spoločne na mape sledujete jeho príchod. Presne takýto kultúrny šok zažil austrálsky organizátor zájazdov Rowan Beard pri svojej nedávnej návšteve Pchjongjangu. Izolovaná diktatúra totiž momentálne prechádza nečakaným hospodárskym rozkvetom, aký svet nevidel celé desaťročia, a jej hlavné mesto sa mení na nepoznanie.

Ako napísal americký denník The Wall Street Journal, za týmto prekvapivým ekonomickým úspechom netreba hľadať zázraky, ale tvrdú geopolitiku. Kim Čong-unov režim uzavrel spojenectvo s Ruskom, ktorému dodáva obrovské množstvo munície a tisíce vojakov do vojny na Ukrajine. Za to inkasuje miliardy dolárov a citlivé vojenské technológie. K tomu sa pridáva rekordný obchod s Čínou, prísun čínskeho tovaru a miliardy, ktoré pre režim ukradla armáda severokórejských hackerov z kryptomenových búrz. Že nejde len o štátnu propagandu, potvrdzujú aj satelitné snímky – Severná Kórea dnes v noci svieti trikrát jasnejšie než pred piatimi rokmi, jej parkoviská sú plnšie a priemyselné zóny fungujú na plné obrátky.

V samotnom Pchjongjangu dnes tamojšia elita žije životom, ktorý by ste v tejto krajine nečakali. V reštauráciách vysoko nad mestom si ľudia pochutnávajú na tradičných rezancoch, ale aj na pizze či sushi, pričom účty platia mobilom cez QR kódy. Ulice brázdia čínske elektromobily a luxusné autá, kvôli čomu musel štát dokonca sprísniť pravidlá cestnej premávky. V meste prebieha masívny stavebný boom a domáca produkcia smartfónov beží na plné obrátky – ľudia ich využívajú na hranie hier, sledovanie videí aj na objednávanie liekov či donášku jedla.

Táto nablýskaná realita má však svoje prísne hranice a končí hneď za bránami hlavného mesta. Mimo Pchjongjangu zostáva Severná Kórea chudobná, takmer polovica z jej 26 miliónov obyvateľov trpí podvýživou a režim naďalej brutálne potláča ľudské práva. Pre Kim Čong-una je však súčasný ekonomický rast obrovským triumfom. Dokázal totiž svetu, že jeho režim dokáže bohatnúť a modernizovať sa aj napriek prísnym medzinárodným sankciám, čo výrazne znižuje šance, že by sa niekedy v budúcnosti vzdal svojho jadrového programu výmenou za ekonomickú pomoc zo Západu.