1548. deň: Každý zničený ruský tank znižuje hrozbu pre Európu. Podpora Ukrajiny je investícia, odkazuje Estónsko

Vojna na Ukrajine trvá už 1 548 dní.   Čítajte viac 1547. deň: Masaker v ruskej dronovej škole: Ukrajinci tvrdia, že zabili najmenej 65 kadetov. Zelenskyj hlási zásah ruskej FSB

18:47 Všetci spojenci Ukrajiny sa zhodujú, že jej pozícia vo vojne s Ruskom sa výrazne zlepšila. V piatok to po telefonáte s lídrami Británie, Francúzska a Nemecka povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Hlavnou témou ich rozhovoru bolo oživenie mierových rokovaní a zapojenie Európy do tohto procesu, informuje TASR.

Telefonát Zelenského s britským premiérom Keirom Starmerom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom sa uskutočnil vo formáte E3-Ukrajina.

„Všetci partneri konštatujú, že pozícia Ukrajiny je výrazne silnejšia – na bojisku aj v rámci našich ďalekonosných útokov. To je dôležité a práve tento náš nátlak môže viesť k posunu smerom k správnej a účinnej diplomacii,“ uviedol Zelenskyj na sieti X.

S európskymi lídrami sa dohodol na stretnutí poradcov pre národnú bezpečnosť v dohľadnej dobe a informoval ich o ruských plánoch „týkajúcich sa Ukrajiny, Bieloruska a ďalších oblastí v Európe“. Ukrajinský prezident v poslednom čase opakovane varuje, že Moskva by mohla využiť územie Bieloruska na novú inváziu na sever Ukrajiny.

V telefonáte sa podľa Zelenského diskutovalo aj o komunikácii so Spojenými štátmi. Bližšie podrobnosti neuviedol.

17:05 Ukrajina zámerne zaútočila na internát v Starobilsku v Luhanskej oblasti, vyhlásil dnes ruský prezident Vladimir Putin. Ministerstvo obrany preto vyzval, aby pripravilo možnosti odvety. Prezident povedal, že útok si vyžadal najmenej šesť mŕtvych, 39 ľudí utrpelo zranenia a ďalších 15 je nezvestných. Rusko ukrajinskú Luhanskú oblasť okupuje.

Ruská ombudsmanka Jana Lantratovová pôvodne informovala o štyroch mŕtvych. V internáte pedagogickej strednej školy podľa nej bolo 86 dospievajúcich vo veku od 14 do 18 let.

Putin ukrajinskú armádu obvinil, že si internát za cieľ útoku vybrala zámerne, a úder označil za teroristický čin. Žiadne objekty silových zložiek sa podľa Putina pri ubytovni nenachádzali. Ministerstvu zahraničných vecí dal za úlohu informovať o tejto udalosti medzinárodné spoločenstvo a medzinárodné organizácie. Povedal tiež, že „v podobných prípadoch sa nemožno obmedzovať len na vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí“.

„Ministerstvo obrany dostalo rozkaz, aby predstavilo svoje návrhy,“ povedal šéf Kremľa. Ukrajina sa k útoku nevyjadrila.

16:30 V noci na piatok ukrajinské drony zasiahli Novojaroslavliansku ropnú rafinériu (Slavnefť-JANOS), jednu z piatich najväčších v Rusku. Oznámil to v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na svojom telegramovom účte.

„Vraciame vojnu domov, do Ruska, a to je úplne spravodlivé,“ napísal Zelenskyj po správe veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Olexandra Syrského „o použití dronov proti ruským rafinérskym a exportným zariadeniam na ropu“. Dodal, že Kyjev pripravuje ďalšie „ďalekonosné sankcie“ v reakcii na ruské útoky na ukrajinské mestá.

Podľa denníka The Moscow Times označila agentúra ASTRA na základe analýzy videa z telegramového účtu Exilenova+ za pravdepodobný cieľ útoku rafinériu Slavnefť-JANOS. Už skôr guvernér Jaroslavlianskej oblasti Michail Jevrajev informoval o „odrazení útoku bezpilotných lietadiel“ v regióne.

Rafinéria patrí spoločnostiam Rosnefť a Gazprom a spracováva približne 15 miliónov ton ropy ročne. Podľa agentúry Vot Tak ukrajinské ozbrojené sily od začiatku invázie Kremľa na Ukrajinu zaútočili na ruské ropné rafinérie najmenej 158-krát. Zasiahnutých bolo 24 z 33 rafinérií s kapacitou viac ako milión ton ropy ročne. (TASR)

15:06 Rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom sprostredkované Spojenými štátmi sa postupne dostávajú do slepej uličky, vyhlásil dnes šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha. Novú dynamiku do procesu, ktorého cieľom je ukončenie ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, by podľa Sybihu znamenalo zapojenie Európy. Informuje o tom agentúra Reuters.

„Mám taký dojem, že súčasný formát sa postupne dostáva do bodu, keď sa možnosti diskusií na tejto úrovni vyčerpávajú. Niekedy to dopadá tak, že o tej istej veci sa diskutuje niekoľkokrát,“ uviedol.

Okrem zapojenia zástupcov Európy by sa vyjednávanie podľa neho dalo oživiť pri stretnutí na úrovni lídrov. O to sa Ukrajina usiluje, píše Reuters.

Rozhovory medzi zástupcami oboch znepriatelených krajín sprostredkované Washingtonom uviazli na mŕtvom bode po začiatku vojny, ktorú Spojené štáty a Izrael koncom februára zahájili proti Iránu. Pozornosť Washingtonu sa v posledných mesiacoch sústreďuje na Blízky východ. Ani predtým však niekoľko kôl rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou okrem výmen vojnových zajatcov neprinieslo žiadne výsledky. Moskva trvá na územných požiadavkách, ktoré sú pre Kyjev neprijateľné.

14:10 Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v piatok oznámil, že pri ruskom raketovom útoku na jeho sklad v Dnipre tento týždeň prišiel o humanitárnu pomoc v hodnote jedného milióna dolárov. Bolo v ňom 900 paliet materiálnej pomoci, napríklad podložiek na spanie či hygienických súprav. Ruská raketa ich zničila v stredu a pri útoku prišli o život dvaja ľudia, uviedla Bernadette Castel-Hollingworthová, zástupkyňa UNHCR v Kyjeve. Zásoby boli určené pre vysídlených a vojnou zasiahnutých ľudí vo frontových oblastiach na Ukrajine. „Je to pre nás dôležité, lebo je to prvýkrát, čo bolo napadnuté zariadenie UNHCR,“ konštatovala Castel-Hollingworthová.

Úrad dodal, že útok bol súčasťou „rozsiahlejšej“ série úderov na humanitárne konvoje. Nielenže pripravil ľudí o naliehavú pomoc, ale tiež oslabil možnosti humanitárnej reakcie v kritickom čase. Minulý týždeň Rusko dronmi zaútočilo na dva jasne označené konvoje OSN. Jeden stroj zasiahol vozidlo s humanitárnou pomocou v Dnepropetrovskej oblasti a cieľom ďalšieho bol konvoj v Chersonskej oblasti.

UNHCR vo vyhlásení na svojej internetovej stránke uviedol, že zintenzívnené ruské útoky na Ukrajine spôsobujú smrť a zranenia čoraz väčšiemu počtu civilistov, nútia ľudí opúšťať svoje domovy a narúšajú humanitárne operácie v krajine. (Reuters, TASR)

13:13 Podpora Ukrajiny nie je charita, ale strategická investícia do bezpečnosti Európy. Každý zničený ruský tank na Ukrajine znamená menšiu hrozbu pre európsku bezpečnosť. Na bezpečnostnej konferencii Globsec Forum 2026 to dnes povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Pripomenul tiež výrok bývalého amerického prezidenta Dwighta D. Eisenhowera, že agresora zastaví iba sila. Pevkur sa dnes ráno pri príležitosti návštevy Prahy stretol aj so svojím českým náprotivkom Jaromírom Zůnom (za SPD) na ministerstve obrany. Zhodli sa, že súčasné bezpečnostné výzvy vyžadujú úzku koordináciu v oblasti obrany a chcú prehĺbiť spoluprácu medzi oboma krajinami, uviedol úrad na svojom webe.

Európa od plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu podľa Pevkura prešla zásadnou strategickou zmenou, stále však nie je pripravená čeliť všetkým bezpečnostným hrozbám. Hoci sa kontinent od pocitu spokojnosti so stavom bezpečnosti posunul k vyššej naliehavosti, stále nie je v plnej pripravenosti. Samotné zvyšovanie obranných rozpočtov podľa neho nestačí, ak sa peniaze nepremenia na reálne vojenské schopnosti a pripravenosť.

Pevkur pripomenul, že obranné výdavky krajín Európskej únie tento rok podľa odhadov vzrastú na približne 480 miliárd eur, pričom vlani predstavovali asi 370 miliárd eur. „Peniaze samy o sebe nevytvárajú odstrašenie. Dôležité je, či sa zdroje premenia na kontrakty, kontrakty na schopnosti a schopnosti na skutočnú operačnú pripravenosť,“ povedal. Varoval, že inak môžu investície zostať iba palivom v zaparkovanom aute.

12:55 Ruské útoky na Zakarpatskú oblasť, ktorá bola od začiatku plnoformátovej invázie doteraz mimo priamych zásahov, mohli byť podľa expertov signálom Moskvy smerom k novému maďarskému vedeniu. Denníku The Telegraph to povedal Péter Krekó, riaditeľ budapeštianskeho Inštitútu politického kapitálu.

Čítajte viac Putin prekročil ďalšiu hranicu. Úder na Maďarov predstavuje podľa expertov novú fázu vojny

12:27 Ukrajinské drony zasiahli v piatok školu v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti. Útok si vyžiadal minimálne štyroch mŕtvych a desiatky zranených, oznámili ruskí predstavitelia. Ruskom dosadený gubernátor Luhanskej oblasti Leonid Pasčnik na sociálnych sieťach uviedol, že ukrajinské drony zaútočili na akademickú budovu a internát školy v meste Starobiľsk.

„Drony zaútočili na internát, v ktorom spali a oddychovali študenti filiálky Luhanskej pedagogickej univerzity, po čom došlo prakticky k jej zrúteniu,“ spresnil gubernátor, ktorého cituje agentúra TASS. Podľa jeho slov sa v čase útoku nachádzalo na mieste tragédie 86 detí vo veku od 14 do 18 rokov, z ktorých ďalších 35 utrpelo zranenia rôznej miery závažnosti. Vyšetrovací výbor Ruska, ktorý vyšetruje závažné trestné činy, obvinil Ukrajinu z toho, že na budovu podnikla nálety štyrmi dronmi. (AFP, Reuters, TASS, TASR)

11:40 Plánované obnovenie ruského veľmocenského postavenia sa podľa nemeckého denníka Bild v piatom roku plnoformátovej invázie na Ukrajinu mení pre Kremeľ na čoraz vážnejšiu krízu. Denník poukazuje na tri hlavné problémy, ktorým Vladimir Putin podľa nej aktuálne čelí.

Čítajte viac Tri náhle údery pre Putina: vojna vyzerá pre Rusko čoraz horšie, píšu v Nemecku

11:35 Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha sa vo Švédsku stretol s novou maďarskou ministerkou zahraničných vecí Anitou Orbánovou. Zhodnotili prvé kolo bilaterálnych konzultácií na expertnej úrovni o národnostných menšinách, ktoré sa konalo tento týždeň a dohodli sa, že druhé kolo sa uskutoční na budúci týždeň, napísal Sybiha v piatok v príspevku na platforme X.

„Obaja si uvedomujeme dôležitosť pokroku v tejto oblasti. Snažíme sa nájsť konštruktívne riešenia a dosiahnuť hmatateľné výsledky. Z mojej strany som zdôraznil kľúčový význam vstupu Ukrajiny do EÚ a včasného otvorenia rokovacích skupín,“ uviedol Sybiha.

Ukrajinský minister zahraničných vecí tiež podľa vlastných slov informoval ministerku Orbánovú o situácii na bojisku, mierovom procese a potenciálnej novej úlohe Európy.

“Zhodli sme sa, že obnovenie nášho dialógu je pozitívnym vývojom pre naše národy, aj pre celú Európu a koordinovali sme ďalšie bilaterálne kontakty na všetkých úrovniach,“ dodal Sybiha. (TASR)

6:37 Najmenej štyria civilisti vo štvrtok zahynuli a ďalší piati utrpeli poranenia pri ruských útokoch kĺzavou bombou a dronmi vo východoukrajinskej Doneckej oblasti.

Traja muži zahynuli v meste Druškivka asi 20 kilometrov od frontovej línie po útoku kĺzavou bombou, napísala na sociálnej sieti Telegram regionálna prokuratúra. O hodinu neskôr bolo hlásené úmrtie osoby, ktorej auto zasiahol dron.

Kĺzavé bomby zhadzujú ruské stíhačky z bezpečia vlastného vzdušného priestoru, odkiaľ sú navádzané k cieľom vzdialeným až niekoľko desiatok kilometrov, vysvetľuje agentúra DPA.

Ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov podľa správ médií vyhlásil, že Ukrajina vyvinula vlastnú kĺzavú bombu obsahujúcu 250 kilogramov výbušnín, ktorá má byť čoskoro nasadená na bojisku.

Bomba s ukrajinským názvom „Vyrivniuvač“ (Vyrovnávač) je určená pre ukrajinské lietadlá MiG-29, Su-24 a neskôr aj F-16 a Mirage 2000. (afp, tasr)

6:32 Estónsko, Lotyšsko a Litva po najnovších incidentoch s dronmi v Pobaltí žiadajú spojencov z NATO, aby im poskytli väčšiu pomoc v oblasti protivzdušnej obrany.

Tieto tri krajiny, ktoré sú členmi NATO a Európskej únie, vo štvrtok uviedli, že chcú koordinovane reagovať na nepravdivé tvrdenia Moskvy, že svoj vzdušný priestor sprístupnili Ukrajine, aby odtiaľ mohla podnikať útoky proti Rusku.

Vyhlásenie vydala litovská prezidentská kancelária po telefonickom rozhovore troch prezidentov a zverejnila ho v spoločnom vyhlásení.

„Vidíme jasný pokus o eskaláciu napätia v našom regióne a súčasnú koordinovanú dezinformačnú kampaň proti pobaltským štátom,“ uviedol litovský prezident Gitanas Nausėda po rokovaniach so svojimi náprotivkami Alarom Karisom z Estónska a Edgarsom Rinkevičsom z Lotyšska.

„Musíme zostať jednotní, posilniť naše schopnosti v oblasti protivzdušnej obrany a boja proti dronom a spoločne sa usilovať o to, aby spojenci z NATO venovali ešte väčšiu pozornosť bezpečnosti východného krídla,“ zdôraznil Nausėda.

V spoločnom vyhlásení hlavy štátov zdôraznili potrebu ďalej posilňovať schopnosti NATO v oblasti protivzdušnej obrany v regióne. To zahŕňa nasadenie ďalších systémov na boj proti dronom a prechod od samotného monitorovania vzdušného priestoru ku komplexnej protivzdušnej obrane. (dpa, tasr)