83. deň: Blíži sa diplomatická bomba? Dohoda medzi USA a Iránom môže byť otázkou hodín

Aktuálny konflikt na Blízkom východe trvá 83 dní.  

17:55 Členské štáty EÚ v piatok prijali technické rozhodnutie, na základe ktorého EÚ môže zavádzať sankcie na iránskych a ďalších predstaviteľov zodpovedných za ohrozovanie plavby v Hormuzskom prielive. Vyplýva to z vyhlásenia Rady EÚ.

Irán v nadväznosti na americké a izraelské útoky z konca februára do veľkej miery uzavrel Hormuzský prieliv, cez ktorý sa pred vojnou dalo plaviť neobmedzene. Teraz môžu preplávať strategickou úžinou podľa Teheránu iba lode, ktoré s ním plavbu koordinujú.

Rada EÚ oznámila, že členské štáty sa rozhodli rozšíriť rámec opatrení, ktoré EÚ pôvodne zaviedla s cieľom reagovať na vojenskú podporu Teheránu Ruska vo vojne proti Ukrajine a militantných skupín na Blízkom východe. Ministri zahraničných vecí politickú dohodu o tejto veci dosiahli ešte v apríli.

„Kroky Iránu voči plavidlám prechádzajúcim Hormuzským prielivom sú v rozpore s medzinárodným právom. Porušujú ustanovené práva na tranzit aj neškodný prechod cez medzinárodné prielivy,“ píše sa vo vyhlásení. (TASR)

17:07 Konečný návrh možnej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom by mal byť oznámený v priebehu niekoľkých hodín. Informovala o tom v piatok panarabská televízna stanica al-Arabíja s odvolaním sa na svoje zdroje.

Konečný návrh sprostredkovaný Pakistanom by mal podľa zdrojov televízie zahŕňať okamžité a bezpodmienečné prímerie na zemi, na mori i vo vzduchu. Obe strany by mali tiež ukončiť všetky vojenské operácie a zastaviť „mediálnu vojnu“.

Súčasťou dohody by mal byť záväzok rešpektovať suverenitu, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť vnútorných záležitostí druhej strany. Zaručená by mala byť sloboda námornej dopravy v Arabskom zálive, Hormuzskom prielive i Ománskom zálive.

Podľa dohody by vznikol mechanizmus na monitorovanie jej implementácie a riešenie sporov. Zároveň by do siedmich dní mali byť začaté rokovania o nevyriešených otázkach. (TASR)

16:40 Tím katarských vyjednávačov v piatok v koordinácii so Spojenými štátmi pricestoval do Teheránu na rokovania s cieľom pomôcť dosiahnuť dohodu o ukončení vojny na Blízkom východe. Katar vystupoval ako sprostredkovateľský štát pri rokovaniach o ukončení vojny v Pásme Gazy aj inde vo svete. Podľa Reuters sa od tejto úlohy v prípade Iránu dosiaľ dištancoval, hoci i na jeho územie boli smerované iránske odvetné útoky.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo štvrtok vyjadril optimizmus v súvislosti s diplomatickými snahami o ukončenie vojny s Iránom a naznačil, že sa objavujú náznaky pokroku. Zároveň varoval pred prehnanými očakávaniami. (Reuters, TASR)

12:56 Prezident USA Donald Trump je sklamaný z niektorých členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) pre ich nedostatočnú podporu vo vojne proti Iránu, ale presuny amerických vojakov v Európe nie sú trestom. V piatok to podľa agentúry AFP vyhlásil šéf diplomacie Spojených štátov Marco Rubio. Očakáva, že nadchádzajúci summit NATO v tureckej Ankare bude jedným z tých dôležitejších v histórii aliancie.

Čítajte viac Trump rozhýbal americké jednotky v Európe. Rubio priznal napätie v NATO. Je to trest pre spojencov?

7:56 Izraelská armáda v piatok informovala, že v južnom Libanone podnikla letecký útok, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia. Uviedla, že išlo o ozbrojené osoby, ktoré sa „pohybovali podozrivým spôsobom“ v oblasti, kde armáda bojuje proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh.

„Po ich identifikácii a nepretržitom monitorovaní zo strany izraelských obranných síl boli ozbrojené osoby zasiahnuté a eliminované pri leteckom útoku,“ uvádza sa v príspevku armády na Telegrame.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva zároveň predtým informovalo o inom izraelskom útoku na nemocnicu v južnej časti krajiny. Rezort vo svojom vyhlásení útok ostro odsúdil a uviedol, že „spôsobil vážne škody na verejnej nemocnici v meste Tibnin“ a zanechal po sebe „deväť zranených vrátane siedmich členov nemocničného personálu, z ktorých päť bolo žien“.

Ministerstvo spresnilo, že útok poškodil oddelenie urgentného príjmu, jednotku intenzívnej starostlivosti a ďalšie časti nemocnice, ako aj sanitky. Podľa rezortu bolo od vypuknutia vojny poškodených 16 nemocníc, pričom útoky si vyžiadali životy 116 zdravotníkov.

Hizballáh vtiahol Libanon do vojny 2. marca – dva dni po začiatku americko-izraelských útokov na Irán -, keď z libanonského územia začal raketami ostreľovať Izrael s cieľom pomstiť smrť najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. (afp, tasr)

7:38 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo štvrtok vyjadril optimizmus v súvislosti s diplomatickými snahami o ukončenie vojny s Iránom a naznačil, že sa objavujú náznaky pokroku. Zároveň však varoval pred prehnanými očakávaniami.

Pred odchodom na ministerské zasadnutie Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Švédsku Rubio povedal, že počas rokovaní sa objavili „určité pozitívne signály“. Dodal však, že nechce byť „prehnane optimistický“.

Šéf diplomacie tiež zopakoval postoj USA, že iránske vedenie je „do určitej miery rozštiepené“ a zdôraznil, že americký prezident Donald Trump uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu. „Ak sa nám však nepodarí dosiahnuť dobrú dohodu, prezident jasne povedal, že má aj iné možnosti,“ uviedol Rubio.

Trump nedávno opäť pohrozil vojenskými údermi proti Iránu po tom, ako rokovania o trvalom ukončení konfliktu, ktorý koncom februára rozpútali USA a Izrael, uviazli na bode mrazu. Neskôr, začiatkom tohto týždňa, odložil plánovaný útok proti islamskej republike, keďže rozhovory pokračovali. (dpa, tasr)