1560. deň: Maďarsko radikálne mení vzťah k Ukrajine. Dohoda môže odblokovať jej cestu do EÚ

Budapešť odblokovala miliardy eur z fondu EÚ na vojenskú pomoc Ukrajine.   Čítajte viac 1559. deň: Počet obetí masívneho ruského útoku vzrástol. Ukrajina opäť trafila veľký petrochemický závod

23:41 Cyperské predsedníctvo Rady EÚ v stredu večer oznámilo začatie príprav na formálne otvorenie prvého klastra v prístupových rokovaniach s Ukrajinou a Moldavskom. Pokrok v tejto veci umožnila dohoda medzi Budapešťou a Kyjevom o rozšírení práv maďarskej menšiny žijúcej na Ukrajine.

Maďarský premiér Péter Magyar predtým oznámil, že ukrajinská vláda sa zaviazala v blízkej budúcnosti implementovať dohodnuté opatrenia do svojho právneho systému, vďaka čomu budú mať zakarpatskí Maďari širšie práva ako doteraz.

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová v reakcii na sieti X uviedla, že dohoda medzi Budapešťou a Kyjevom „otvára cestu k pokroku na ceste Ukrajiny k členstvu v EÚ“. Členské štáty EÚ teraz podľa nej budú môcť pokračovať v prípravách na otvorenie prvého zo celkovo šiestich klastrov s Ukrajinou a Moldavskom. Klastre sú skupiny tematicky rozdelených prístupových kapitol.

Cyperské predsedníctvo Rady EÚ stredajšie oznámenie o začatí príprav označilo vo svojom príspevku na X za významný míľnik. Krajiny EÚ podľa vyhlásenia budú v najbližších dňoch intenzívne pracovať na dokončení rokovaní s cieľom dosiahnuť formálne otvorenie klastra. Ukrajina a Moldavsko podľa Kosovej už teraz plnia požiadavky v oblasti právneho štátu.

Ukrajina podala žiadosť o členstvo v EÚ v júni 2022, štyri mesiace po začiatku ruskej invázie. Únia formálne otvorila prístupové rokovania v júni 2024, čím spustila zložitý proces, ktorý zvyčajne trvá roky. Išlo však prevažne o symbolický krok – skutočné začatie procesu totiž odvtedy blokoval bývalý maďarský premiér Viktor Orbán, pripomenula AFP. Orbán tým komplikoval aj prístupový proces Moldavska, ktorý prebieha súbežne so žiadosťou Ukrajiny.

Magyar, ktorý nad Orbánom zvíťazil v nedávnych voľbách, v apríli avizoval, že nebude brániť pokroku v prístupovom procese Ukrajiny, hneď ako sa urovnajú nevyriešené otázky medzi Budapešťou a Kyjevom. Prelom nastal v stredu, keď oznámil historickú dohodu o rozšírení práv maďarskej menšiny žijúcej na Ukrajine.

Čítajte viac Budapešť oznámila dohodu s Kyjevom. Maďarská menšina má získať širšie práva, Magyar otvára novú kapitolu vzťahov

22:10 Útoky ukrajinských dronov hlboko v ruskom území vyvolávajú v Kremli paniku a preto ostro reaguje intenzívnymi útokmi na Kyjev. V stredajšom rozhovore pre agentúru AFP to uviedla šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová.

Čítajte viac Drony zasiahli Petrohrad. Kallasová: Kremeľ panikári a nevie, čo robiť

21:45 Americký prezident Donald Trump sa zúčastní na júlovom summite Severoatlantickej aliancie v tureckej Ankare. Uviedol to v stredu minister zahraničných vecí USA Marco Rubio.

„Sám prezident sa zúčastní na najbližšom stretnutí hláv štátov NATO, kde budú všetky tieto body objasnené,“ uviedol Rubio vo výbore Snemovne reprezentantov pre zahraničné veci. „Stále sme v NATO, ale NATO potrebuje výrazné zmeny,“ doplnil.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte koncom mája oznámil, že okrem zástupcov členských štátov Aliancie sa na summite v Ankare zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Summit je naplánovaný na 7. a 8. júla. Posledné stretnutie na najvyššej úrovni sa konalo v júni minulého roka v holandskom Haagu a krajiny NATO sa tam aj po nátlaku prezidenta USA dohodli na záväzku zvýšiť obranné výdavky z terajších dvoch na päť percent HDP do roku 2035. (afp, tasr)

20:44 Rumunské námorníctvo kontrolovane odpálilo mínu, ktorá sa v stredu našla na jeho pobreží Čierneho mora, uviedlo tamojšie ministerstvo obrany. Podľa rezortu obrany to bola námorná mína typu YaRM, ktorá sa objavila na pláži medzi obcami Vama Veche a 2 Mai. Ministerstvo nespresnilo vek míny.

Rumunsko, Bulharsko a Turecko zdieľajú spoločnú pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberá likvidáciou zablúdených mín v Čiernom mori. Rumunskí vojaci zneškodnili deväť zo 156 mín, ktoré sa podarilo nájsť a následne zlikvidovať od februára 2022, keď Rusko rozpútalo vojnu proti Ukrajine, upresnilo námorníctvo.

Čierne more je dôležitá obchodná trasa pre prepravu obilia, ropy a ropných produktov a delia sa oň Bulhari, Rumuni, Gruzínci a Turci spolu s Rusmi a Ukrajincami. (reuters, tasr)

20:14 Jedenásť európskych krajín vrátane ČR a Poľska v utorok v liste vyzvali Európsku komisiu (EK), aby zaviedla prísnejšie vízové ​​obmedzenia pre občanov Ruska a tie súčasné presadzovala vo všetkých členských štátoch.

List bol adresovaný šéfke diplomacie EÚ Kaji Kallasovej a eurokomisárovi pre vnútorné veci a migráciu Magnusovi Brunneri. Okrem ČR a Poľska ho podpísali Švédsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko a Island a Nórsko ako nečlenské krajiny EÚ.

Najnovšie diplomatické úsilie vyvolal nárast schválených víz pre ruských občanov. Podľa oficiálnych údajov európske štáty v roku 2025 vydali Rusom 623.000 víz – o desať percent viac ako v roku 2024. Takmer 480-tisíc bolo turistických a najviac ich vydalo Francúzsko, Taliansko a Španielsko.

Podľa listu množstvo týchto víz bolo na viac vstupov a považujú to za priamy rozpor s usmerneniami EK, ktoré naliehajú na prísny postoj k Rusom cestujúcim do EÚ z neopodstatnených dôvodov. Označili to za jednu z najväčších slabín jednotnej politiky EÚ voči Rusku.

Hoci EK podľa signatárov listu v septembri 2022 správne pozastavila platnosť dohody o zjednodušení vízového režimu s Ruskom, niekoľko členských štátov následné reštriktívne usmernenia nezaviedlo.

Vyjadrili tiež hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom ruských turistov dovolenkujúcich v európskych rezortoch, zatiaľ čo ruské rakety a drony útočia na Ukrajinu. S blížiacou sa dovolenkovou sezónou žiadajú, aby EK výslovne zakázala ruským vojenským veteránom vstup do schengenského priestoru. (pap, tasr)

15:16 Na Ukrajinu mieri z Ostravy ďalšia humanitárna pomoc za takmer dva milióny korún (približne 82-tisíc eur). Zahŕňa nabíjacie stanice, osvetlenie, zdravotné pomôcky, invalidné vozíky, zákopové sviečky aj potraviny s celkovou hmotnosťou 5,6 tony. Pomoc smeruje do partnerského mesta Dnipra a tiež charitatívnemu fondu Up Up Ukraine. Novinárom to dnes oznámila Sylva Lejsková z Diecéznej charity ostravsko-opavskej.

Verejnú zbierku na pomoc partnerskému mestu vyhlásila Ostrava v spolupráci s Diecéznou charitou ostravsko-opavskou na konci tohto februára. Zbierka vyniesla 1,12 milióna korún, mesto ju podporilo miliónom korún.

11:08 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte v stredu pricestoval do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu, informovali na sociálnych sieťach Ukrajinské železnice (Ukrzaliznycja).

Čítajte viac „Reagovali sme primerane,“ odkázal Zelenskyj po úderoch na Petrohrad. Kyjev varuje pred tvrdšou odvetou

10:05 Najmenej jedného zabitého a takmer dve desiatky zranených, vrátane štyroch detí, si vyžiadali ruské útoky v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, informovala dnes ukrajinská polícia. Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine takmer dve stovky dronov, tvrdí ukrajinské letectvo.

„V meste Hluchiv zahynul v dôsledku útoku nepriateľského dronu na osobné auto 72-ročný muž. Pri zásahu dronu do obytného domu bol zranený aj päťmesačný chlapec. Ďalší dron zasiahol mikrobus, zranenia utrpelo päť ľudí: 41-ročný muž a ženy vo veku 37, 47, 58 a 63 rokov,“ uviedla polícia.

Na ďalších miestach oblasti podľa policajného komuniké utrpeli zranenia dvaja chlapci vo veku šesť a 11 rokov, pätnásťročné dievča, sedem žien vo veku 88, 76, 74, 73, 62, 42 a 36 rokov, traja muži vo veku 85, 36 a 25 rokov. V každom prípade začala polícia vyšetrovanie kvôli podozreniu zo spáchania vojnového zločinu.

Rusko proti Ukrajine vyslalo počas noci 198 dronov, z ktorých sa podarilo zneškodniť 189 nepriateľských bezpilotných lietadiel, uviedlo ukrajinské letectvo. Zaznamenalo zásahy ôsmich dronov na siedmich miestach. Nálety pokračujú, varovalo.

9:45 Ukrajinská strana oznámila, že v noci na stredu zasiahla viacero dôležitých objektov na území Ruska vrátane Petrohradského ropného terminálu a vojenských cieľov na základni v Kronštadte. V meste sa začína Medzinárodné ekonomické fórum, na ktorom má vystúpiť aj prezident Vladimir Putin. Čítajte viac…

9:00 Maďarsko oficiálne zrušilo svoje veto voči financovaniu z Európskeho mierového nástroja (EPF), čím odblokovalo okamžité uvoľnenie 6,6 miliardy eur určených na kompenzácie členským krajinám Európskej únie za vojenskú pomoc poskytnutú Ukrajine počas ruskej invázie. Referuje o tom web united24media.com s odvolaním sa na Politico.

Rozhodnutie predstavuje výraznú zmenu v zahraničnej politike Budapešti. Predchádzajúca vláda Viktora Orbána využívala požiadavku jednomyseľného súhlasu členských štátov na blokovanie fondu, čo podľa portálu Politico viedlo k nahromadeniu viac ako 40 miliárd eur v nevyplatených náhradách. Zmenu postoja oznámil maďarský zástupca na zasadnutí Politického a bezpečnostného výboru EÚ, pričom informáciu následne potvrdili viacerí európski diplomati.

Európsky mierový nástroj prepláca približne 40 percent hodnoty munície a zbraní, ktoré členské štáty poskytujú zo svojich zásob Ukrajine. Po odstránení maďarskej blokácie budú musieť európske inštitúcie dokončiť pravidlá rozdelenia financií a nastaviť systém budúcich refundácií.

Ukrajina už avizovala, že časť dostupných prostriedkov by mohla smerovať na nákup ďalších systémov protivzdušnej obrany Patriot. Minister zahraničných vecí Ukrajiny Andrij Sybiha vyzval partnerov v EÚ, aby využili refundácie na obstaranie obranných kapacít prostredníctvom programu NATO Priority Needs List.

Budapešť zároveň naznačila ochotu podporiť ďalší postup Ukrajiny na ceste do Európskej únie. Po konzultáciách týkajúcich sa práv maďarskej menšiny na Ukrajine je vláda pripravená prestať blokovať otvorenie prístupových rokovaní. Tento krok by umožnil Ukrajine a Moldavsku začať prvú fázu formálnych rokovaní s Úniou.

Súčasne s týmito krokmi pokračujú aj právne snahy o získanie kompenzácií za škody spôsobené vojnou. Fínske orgány tento rok skonfiškovali majetok patriaci ruskému štátu v hodnote 3,7 milióna eur. Prostriedky pochádzali z už ukončeného programu spolupráce medzi Európskou úniou a Ruskom a boli zablokované v rámci právneho konania vedeného ukrajinskou energetickou spoločnosťou Naftohaz, ktorá sa domáha náhrady škôd spôsobených ruskou inváziou.

8:35 Pri útoku ukrajinského dronu v Ruskom okupovanej Doneckej oblasti na autobus spájajúci Moskvu s Krymom dnes ráno zahynulo sedem ľudí a 11 bolo zranených. O incidente s odvolaním sa na tamojšieho gubernátora Denisa Pušilina, ktorého do úradu dosadila Moskva, informovala agentúra TASS. Ukrajina udalosť zatiaľ nekomentovala. Ďalších dvoch mŕtvych si podľa ruských úradov vyžiadal ukrajinský útok na ruskú Smolenskú oblasť.

Pušilin uviedol, že dron zasiahol autobus idúci z Moskvy do Simferopola na Ruskom anektovanom Kryme v doneckom meste Jenakijeve. „Ukrajinskí fašisti dnes skoro ráno spáchali ďalší akt bezprecedentnej a neľudskej agresie,“ citovala Pušilina agentúra TASS. Obete označil za civilistov.

Ruské ministerstvo zdravotníctva neskôr oznámilo, že desať zranených vrátane jedného dieťaťa bolo po útoku hospitalizovaných v stredne ťažkom stave. Poslednému zranenému bola poskytnutá ambulantná lekárska pomoc.

V Smolenskej oblasti podľa miestnych úradov zahynuli dvaja hasiči, ktorí zasahovali pri požiari spôsobenom útokom dronu. Ďalší dvaja boli zranení. Ľahké zranenie utrpel aj jeden civilista.

8:30 Rusko dlhodobo stavalo svoje zbraňové systémy predovšetkým na sile, odolnosti a manévrovateľnosti. Na rozdiel od západných armád nekládlo dôraz na technológie sťaženého odhalenia, takzvané stealth, ale skôr na robustnosť techniky a výkonné motory lietadiel.

Čítajte viac Rusko chcelo dobyť Ukrajinu za tri dni. Expert hovorí, kde sa Moskva fatálne prerátala

7:55 Pri dronových útokoch na Petrohrad utrpelo dnes zranenia niekoľko ľudí, napísala agentúra TASS s odvolaním sa na ruské úrady. Podľa nich bezpilotné lietadlá poškodili niekoľko objektov infraštruktúry. V druhom najväčšom ruskom meste sa dnes začína Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum (SPIEF), na ktorom má vystúpiť ruský prezident Vladimir Putin.

„Poškodených bolo niekoľko objektov. V súčasnosti sa odstraňujú následky. Niekoľko ľudí bolo zranených. Obete na životoch nie sú,“ uviedol neskôr petrohradský gubernátor Alexander Beglov. Podľa neho ukrajinské ozbrojené sily zaútočili na infraštruktúrne objekty v troch petrohradských štvrtiach.

Na sociálnych sieťach sa objavili zábery, ktoré ukazujú požiar a hustý čierny dym stúpajúci zrejme z ropného terminálu v meste.

7:20 Nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall v utorok oznámil podpis kontraktu s Rumunskom v hodnote 5,7 miliardy eur na dodávku výzbroje pre rumunské ozbrojené sily.

Podľa spoločnosti ide o najväčší medzinárodný kontrakt firmy za posledné roky. Dohoda zahŕňa dodávky systémov protivzdušnej obrany, takmer 300 bojových vozidiel, námorných plavidiel a munície pre členskú krajinu NATO na východnom krídle aliancie.

Generálny riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger označil kontrakt za „významný úspech“. Dodávky nových systémov sa majú začať v roku 2028 a dokončené majú byť do roku 2030. Významná časť výroby bude prebiehať priamo v Rumunsku, kde majú vzniknúť tisíce pracovných miest.

Dohoda bola uzavretá v rámci európskej iniciatívy SAFE (Security Action for Europe), prostredníctvom ktorej Európska únia (EÚ) poskytuje členským štátom zvýhodnené úvery na posilňovanie obranyschopnosti.

Rumunsko v posledných dňoch čelilo zvýšenému napätiu po tom, ako dron zasiahol obytný dom na jeho území pri hraniciach s Ukrajinou. Incident vyvolal ostré reakcie spojencov v NATO. Európske krajiny pritom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu výrazne zvyšujú výdavky na obranu a prezbrojovanie armád.

7:10 Pri útoku ukrajinského dronu na autobus spájajúci Moskvu s Krymom v Ruskom okupovanej Doneckej oblasti dnes ráno zahynulo sedem ľudí a 11 ďalších utrpelo zranenia. O incidente dnes informovala agentúra TASS s odvolaním sa na tamojšieho gubernátora Denisa Pušilina, ktorého do funkcie dosadila Moskva. Ukrajina udalosť zatiaľ nekomentovala.

Pušilin uviedol, že dron zasiahol autobus smerujúci z Moskvy do Simferopolu na Ruskom anektovanom Kryme v doneckom meste Jenakijeve. „Ukrajinskí fašisti dnes skoro ráno spáchali ďalší akt bezprecedentnej a neľudskej agresie,“ citovala agentúra TASS Pušilina, ktorý obete označil za civilistov.

Pušilin nespomenul, že vojnu rozpútalo Rusko, ktorého armáda vo februári 2022 na príkaz prezidenta Vladimira Putina vpadla na Ukrajinu. Tá sa odvtedy bráni ruskej invázii. Súčasťou bojov sú dronové útoky oboch strán.

Rusko v posledných dňoch zintenzívnilo dronové a raketové útoky, čo označuje za odvetu za ukrajinský úder na okupovaný Starobiľsk z konca mája. Podľa Moskvy vtedy Ukrajina zasiahla internát pedagogickej školy. Kyjev však uviedol, že cielil na elitnú dronovú veliteľskú jednotku umiestnenú v tejto budove.

6:45 Ruská protivzdušná obrana nad Leningradskou oblasťou obklopujúcou Petrohrad zostrelila 50 dronov. Na sieti Telegram to napísal leningradský gubernátor Alexandr Drozdenko. V Petrohrade, druhom najväčšom ruskom meste, sa dnes začína Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum (SPIEF), na ktorom vystúpi ruský prezident Vladimir Putin.

„Vojenské operácie pokračujú,“ uviedol Drozdenko. Obyvateľov zároveň upozornil, že úrady môžu pre poplach pred dronmi znížiť rýchlosť mobilného internetu.

Drozdenko pôvodne ohlásil tri zostrelené drony, následne ich bilanciu zvýšil na 30 a teraz na päť desiatok.

O pôvode zostrelených bezpilotných strojov Drozdenko neuviedol žiadne informácie. Rusko je však vo vojne s Ukrajinou, ktorú vo februári 2022 napadlo na Putinov rozkaz. Súčasťou bojov sú aj vzájomné dronové útoky.

Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum, ktoré potrvá do 6. júna, sa označuje za ruský Davos. Vo švajčiarskom Davose sa konajú výročné zasadnutia Svetového ekonomického fóra, ktoré patria medzi najvýznamnejšie udalosti svojho druhu. Podobne významnou akciou bolo do ruskej invázie na Ukrajinu aj ekonomické fórum v Petrohrade, na ktorom sa však európski a americkí obchodní lídri pre vojnu prestali zúčastňovať. Kremeľ tvrdí, že americké a európske firmy majú o SPIEF stále záujem, mnohé z nich sa však snažia o svojej účasti verejne nehovoriť.

Spojené štáty však budú mať v Petrohrade po rokoch svojho zástupcu, a to šéfa Komisie Spojených štátov pre krásne umenia (CFA) Rodneyho Mimsa Cooka. CFA je nezávislá agentúra federálnej vlády, ktorá napríklad schválila plány amerického prezidenta Donalda Trumpa na výstavbu tanečnej sály v Bielom dome alebo návrh pripravovaného víťazného oblúka vo Washingtone.