95. deň: Američania odrazili útoky Iránu na spojencov. Teherán tvrdí, že zasiahol velenie americkej piatej flotily

Prímerie sa otriasa v základoch.   Čítajte viac 94. deň: „Vojna je neodvratná.“ Irán odmieta požiadavky USA a odkazuje: Nikdy sa nevzdáme

22:30 Izraelské údery zabili v Libanone od 2. marca, kedy začal terajší konflikt, už 3 516 ľudí a 10 674 ich zranili. Dnes to podľa agentúry NNA uviedlo libanonské ministerstvo zdravotníctva. Podľa údajov agentúry Reuters je medzi mŕtvymi 711 detí, žien a zdravotníkov.

Izraelské útoky v Libanone pokračovali aj dnes, militantné hnutie Hizballáh zase oznámilo svoj útok na severný Izrael. Obe strany útočia napriek prímeriu, ktoré nadobudlo platnosť v polovici apríla.

Dnes izraelské údery blízko juholibanonského mesta Súr zabili šesť ľudí, uviedol podľa agentúry AFP zdroj zo zdravotníctva. Zdroj, ktorý si prial zostať anonymný, povedal, že obeťami dvoch útokov blízko Súru sú štyria sýrski občania a dvaja Palestínčania. Libanonské štátne médiá informovali o dvoch útokoch na cesty v tejto oblasti.

Libanonské bezpečnostné zdroje agentúre Reuters oznámili, že izraelské údery dnes zasiahli najmenej desať vozidiel. Úder na sanitku pri dedine Šahúr zabil podľa ministerstva zdravotníctva dvoch zdravotníkov. Iný úder zabil vojaka libanonskej armády. Útok bol ale hlásený aj pri hlavnom meste Bejrút.

Militantné hnutie Hizballáh oznámilo, že dnes uskutočnilo vzdušný útok, ktorý mieril na izraelských vojakov na severe Izraela. Izraelská armáda podľa serveru The Times of Israel uviedla, že protivzdušná obrana zneškodnila dve rakety, ktoré boli odpálené z libanonského územia. (afp, reuters, čtk)

17:48 Kuvajt v stredu požiadal dvoch zamestnancov iránskeho veľvyslanectva, aby do 24 hodín opustili krajinu. Reagoval tak na útok Iránu na terminál medzinárodného letiska v hlavnom meste krajiny, pri ktorom zahynul jeden človek a 63 ďalších utrpelo zranenia. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Námestník kuvajtského ministra zahraničných vecí Hamad Sulajmán al-Mašán si predvolal iránskeho chargé d’affaires v Kuvajte Hamída Jakúbího Fára.

„Odovzdal mu oficiálnu protestnú nótu týkajúcu sa pokračujúcich iránskych útokov a rozhodnutia znížiť počet členov iránskeho veľvyslanectva v krajine a považovať dvoch členov iránskej diplomatickej misie za nežiaduce osoby a požiadať ich o odchod z územia štátu Kuvajt do maximálne 24 hodín,“ uviedla v oficiálnom vyhlásení kuvajtská diplomacia.

Krajina v stredu zároveň oznámila, že v priebehu dňa zaznamenala 30 balistických rakiet a dronov pochádzajúcich z Iránu.

„Ozbrojené sily od dnešného úsvitu zaznamenali 13 nepriateľských balistických rakiet v kuvajtskom vzdušnom priestore. Tieto rakety boli zachytené nad viacerými obytnými oblasťami, čo spôsobilo pád niekoľkých úlomkov. Ozbrojené sily tiež zaznamenali 17 nepriateľských dronov. Táto ohavná iránska agresia bola namierená proti civilným a dôležitým zariadeniam,“ uviedol hovorca ministerstva obrany.

13:36 Pri stredajšom dronovom a raketovom útoku Iránu na terminál medzinárodného letiska v metropole Kuvajtu zahynula jedna osoba a ďalšie utrpeli zranenia. Oznámilo to kuvajtské ministerstvo zahraničných vecí.

Kuvajtské ministerstvo zdravotníctva neskôr uviedlo, že zranenia utrpelo 63 ľudí. Dodalo sa, že v nemocniciach vykonali sedem „závažných urgentných operácií”.

Kuvajtský rezort diplomacie dôrazne odsúdil „brutálne a pokračujúce“ iránske útoky s použitím balistických rakiet a bezpilotných lietadiel, z ktorých posledný sa opäť sa zameral na civilné a životne dôležité zariadenia. Zdôraznil, že Kuvajt si v reakcii na opakovanú iránsku agresiu vyhradzuje „plné a prirodzené právo“ podniknúť primerané kroky.

Najnovší iránsky útok na Kuvajt odsúdili aj Spojené arabské emiráty a Katar. Podľa oboch krajín ide o „flagrantné porušenie“ suverenity Kuvajtu, porušenie medzinárodného práva a hrozbu pre regionálnu bezpečnosť a stabilitu. (AFP, TASR)

13:28 Pri izraelských útokoch neďaleko mesta Súr na juhu Libanonu v stredu zahynulo šesť ľudí, uviedol zdravotnícky zdroj. Libanonské militantné hnutie Hizballáh pohrozilo útokmi na izraelské mestá Tel Aviv a Haifa v prípade, že Izrael zaútočí na Bejrút.

Zdroj, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, tvrdí, že pri dvoch útokoch Izraela v južnom Libanone zahynuli štyria Sýrčania a dvaja Palestínčania.

Izrael pokračuje v útokoch v Libanone a najmä na jeho juhu napriek prímeriu, pričom tvrdí, že reaguje na porušovania prímeria zo strany libanonského militantného hnutia. Terčom izraelských úderov je aj Bejrút.

Vysoký predstaviteľ libanonského militantného hnutia Hizballáh Mahmúd Kamátí v stredu pre katarskú televíznu stanicu Al-Araby povedal, že toto proiránske hnutie zaútočí na Tel Aviv a Haifu v prípade, že Izrael podnikne útoky na libanonskú metropolu. (DPA, AFP, TASR)

Vyjadril sa tak po tom, čo izraelský premiér Benjamin Netanajhu v telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom povedal, že ak Hizballáh neprestane útočiť na izraelské mestá a občanov, Izrael zaútočí na „teroristické ciele“ v Bejrúte.

12:44 Vojenský poradca iránskeho najvyššieho vodcu Modžtabu Chameneího varoval v stredu pred ďalšími raketovými a dronovými útokmi v prípade, že Spojené štáty obnovia údery na Irán. Mohsen Rezáí v príspevku na sociálnej sieti X napísal, že odpoveďou na každú vypálenú strelu a každý útok bude „príval rakiet a dronov“. Zároveň dodal, že „útočník bude rýchlo potrestaný“.

Rezáí súčasne zdôraznil, že Irán nedovolí USA, aby prekročili svoje právomoci ani v rokovaniach, ani v procese prímeria.

Toto varovanie nasledovalo po amerických úderoch na iránsky tanker a na ostrov Kešm, na čo Teherán reagoval odvetnými útokmi na Kuvajt a Bahrajn. „Irán vypálil niekoľko balistických rakiet na susedné štáty v regióne, všetky však minuli svoje ciele,“ uviedlo následne americké centrálne velenie (CENTCOM). (AFP, TASR)

12:15 Izraelské útoky blízko juholibanonského mesta Súr (známy tiež ako Týr či Týros) si dnes vyžiadali šesť obetí. Pre agentúru AFP to uviedol miestny zdravotnícky zdroj, ktorý si želal zostať v anonymite. Zahynuli štyria sýrski občania a dvaja Palestínčania. Čítajte viac…

12:05 Medzinárodné letisko v Kuvajte dnes zasiahol iránsky dronový útok. O život podľa kuvajtských úradov prišiel najmenej jeden človek a niekoľko ďalších ľudí utrpelo zranenia. Prevádzka na letišti bola prerušená a po niekoľkých hodinách boli obnovené lety spoločnosti Kuwait Airways z terminálu štyri, napísala agentúra Reuters.

„Nepriateľské drony dnes zasiahli terminál pre cestujúcich T1 na kuvajtskom medzinárodnom letisku v rámci iránskej agresie, čo spôsobilo značné materiálne škody a zranenia niekoľkých osôb,“ citovala AFP kuvajtskú armádu. Kuvajtské ministerstvo zahraničných vecí neskôr informovalo o najmenej jednom mŕtvom.

Agentúra Reuters píše o útoku aj raketami, agentúry AFP, AP či DPA sa zmieňujú len o útoku bezpilotných strojov.

11:01 Americké sily udreli 2. júna na prázdny ropný tanker, ktorý sa podľa amerického Centrálneho velenia (CENTCOM) pokúšal plávať do iránskeho prístavu v Perzskom zálive. Čítajte viac…

10:41 K izraelskému útoku došlo v stredu v blízkosti libanonskej metropoly Bejrút, ako aj v južných častiach Libanonu, uviedli tamojšie štátne médiá. Libanonská štátna tlačová agentúra NNA priniesla informácie o útoku, ktorý zasiahlo vozidlo v oblasti južného vstupu do Bejrútu.

K útokom dochádza v čase, keď sa na pôde amerického ministerstva zahraničných vecí vo Washingtone v utorok začalo ďalšie kolo priamych rokovaní medzi zástupcami Libanonu a Izraela. V poradí štvrté stretnutie podľa očakávaní potrvá dva dni.

8:40 Irán podnikol v stredu dronový útok na medzinárodné letisko v Kuvajte. Zranenia utrpelo viacero ľudí a prevádzka letiska bola pozastavená, uviedli kuvajtské úrady. Terčom útoku sa stal terminál pre pasažierov.

Hovorca kuvajtského ministerstva obrany brigádny generál Saúd Abd al-Azíz Utajbí označil útok za „zločineckú iránsku agresiu, ktorá spôsobila značné materiálne škody“ na budove letiska a vyžiadala si zranenia osôb.

Dronový útok nasledoval po tom, čo Irán a Spojené štáty v utorok neskoro večer na seba navzájom útočili raketami. Americká armáda uviedla, že podnikla útoky na iránske vojenské zariadenie ako odvetu za predchádzajúce iránske rakety vypálené na Kuvajt a Bahrajn, dodáva AP.

Od začiatku amerických a izraelských útokov na Irán koncom februára Teherán opakovane odpaľuje rakety a drony smerom na Kuvajt a ďalšie štáty Perzského zálivu, v ktorých sú americké vojenské základne.

Aj keď prímerie formálne platí od začiatku apríla, sporadické útoky pokračujú. Teherán ich označuje za odvetu za americké vojenské akcie.

8:05 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok oznámil vyčlenenie 13 miliárd šekelov (3,9 miliardy eur) na zabezpečenie a rozvoj severných komunít pri hraniciach s Libanonom, ktoré sú vystavené útokom libanonského militantného hnutia Hizballáh.

„Vláda dnes urobila dramatické rozhodnutia na posilnenie severu. Dnes investujeme ďalších viac ako 13 miliárd šekelov, k siedmim miliardám (2,1 miliardy eur), ktoré sme už poskytli – dokopy ide komunitám na severe 20 miliárd šekelov (šesť miliárd eur),“ povedal Netanjahu.

Tento balík, ktorý kancelária premiéra označila za „megaplán,“ pozostáva z troch samostatných rozhodnutí.

Na základe prvého rozhodnutia bude nainštalovaných 1800 nových ochranných prístreškov na verejných priestranstvách ako napríklad autobusové zastávky, nákupné centrá a parky, ako aj renovácia zhruba 500 už existujúcich prístreškov. Cieľom je ochrániť obyvateľov pred hrozbou rakiet a dronov.

Ďalej vláda vyčlení dotácie pre výstavbu bezpečných miestností v domoch ľudí žijúcich do deväť kilometrov od libanonských hraníc.

Cieľom tretieho rozhodnutia je rozvoj oblasti tak, aby prilákala 100.000 nových obyvateľov, a to zlepšením zdravotníckej, dopravnej, vzdelávacej a turistickej infraštruktúry, ako aj pracovnými príležitosťami.

„Ľudia sa budú hrnúť na sever. To isté som povedal o juhu,“ tvrdí Netanjahu, pričom odkazoval na oblasti v blízkosti Pásma Gazy, kde 7. októbra 2023 podniklo útoky palestínske militantné hnutie Hamas. Podľa slov izraelského premiéra je v súčasnosti v južných oblastiach Izraela veľmi silný dopyt, dochádza k „obrovskému rastu a rozkvetu“, pričom to isté sa podľa neho stane na severe.

Toto rozhodnutie oznámil premiér po tom, čo členovia izraelskej opozície obvinili vládu zo zanedbávania oblastí pri hraniciach s Libanonom. Lídri opozičných strán Jair Lapid, Gadi Eisenkot a Naftali Bennet v pondelok na sieti X uviedli, že len traja ministri sa zúčastnili na zasadnutí kabinetu, aby diskutovali o situácii na severe krajiny. Eisenkot napísal, že obyvatelia severu si zaslúžia vedenie, ktoré sa o nich postará.

8:00 Ceny ropy sa v stredu ráno zvýšili, keďže na Blízkom východe opäť vypukli bojové akcie. Irán odpálil balistické rakety smerom ku Kuvajtu a k Bahrajnu, ale nepodarilo sa mu zasiahnuť ciele, uviedla americká armáda a dodala, že americké sily vykonali útoky na iránsky ostrov Kešm.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v auguste dosiahla do 7.08 h SELČ 97,11 USD (83,36 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to bol rast o 1,11 USD (1,16 %).

Cena americkej ľahkej ropy WTI s júlovým kontraktom dosiahla 94,93 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavovalo zdraženie o 1,17 USD (1,25 %).

Podľa analytika spoločnosti LSEG Emrila Jamila ropu zdražuje zastavenie rokovaní medzi USA a Iránom a upozornenia Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) na kriticky nízke globálne zásoby ropy. Daniel Hynes z banky ANZ uviedol, že akékoľvek úsilie o znovuotvorenie Hormuzského prielivu čelí ťažkostiam. „Mierne sa zvýšil počet plavidiel, ktoré sa pokúšajú o plavbu, ale celkový tranzit zostáva výrazne pod úrovňou z obdobia pred konfliktom,“ konštatoval Hynes.

6:30 Americké sily v utorok vypálili raketu na loď, ktorá sa plavila smerom k iránskemu prístavu v rozpore s americkou blokádou, pričom plavidlo vyradili z prevádzky, uviedlo centrálne velenie USA (CENTCOM). Armáda Spojených štátov takto vyradila už šesť lodí, ktoré sa podľa nej pokúšali porušiť blokádu platnú od 13. apríla, informuje agentúra AFP.

Prázdny ropný tanker M/T Lexie plaviaci sa pod vlajkou Botswany „ignoroval opakované varovania“ počas 24 hodín a americké vojenské lietadlo ho „napokon vyradilo z prevádzky zásahom rakety Hellfire do strojovne“, uviedlo CENTCOM. Smeroval k ostrovu Chárk. Vo vyhlásení nie je uvedené, či pri útoku prišli o život ľudia.

V piatok americká armáda podobne vyradila z prevádzky nákladnú loď plaviacu sa pod vlajkou Gambie, ktorá tiež nesplnila príkazy, uviedol CENTCOM. Velenie dodalo, že okrem celkovo šiestich vyradených obchodných plavidiel, ďalších 122 presmerovali.

6:20 Americké ozbrojené sily odrazili iránske raketové a dronové útoky na Kuvajt a Bahrajn a vykonali obranné údery na ciele na iránskom ostrove Kešm. Na sieti X to dnes oznámilo oblastné veliteľstvo amerických síl na Blízkom východe (CENTCOM). Irán medzitým podľa agentúry Reuters informoval, že podnikol odvetné údery za skorší americký útok na radarové stanice na ostrove Kešm. Vzájomné útoky sa odohrali napriek prímeriu, ktoré v oblasti Perzského zálivu platí od apríla.

Americké veliteľstvo uviedlo, že Irán vypálil niekoľko striel na krajiny v regióne, ciele však zasiahnuť nedokázal. „Dve iránske strely vystrelené na Kuvajt nedosiahli cieľ, prípadne sa počas letu rozpadli. Tri strely vyslané na Bahrajn okamžite zachytila americká a bahrajnská protivzdušná obrana,“ uviedlo veliteľstvo CENTCOM.

To tiež uviedlo, že americké sily zostrelili tri útočné drony vyslané Iránom na civilné lode plaviace sa v regionálnych vodách. „Americké sily zároveň vykonali sebaobranné útoky na iránsku vojenskú pozemnú riadiacu stanicu na ostrove Kešm,“ dodalo veliteľstvo.

Iránske revolučné gardy vo vyhlásení citovanom agentúrou Reuters uviedli, že súčasné útoky boli odvetou za to, že Američania skôr zaútočili na komunikačné veže gárd na juhu ostrova Kešm. Spojené štáty v nedeľu oznámili, že na tomto ostrove a tiež v iránskom Goruku zaútočili na radarové stanice a riadiace dronové centrá.

Irán zároveň informoval, že v Bahrajne zasiahol veliteľstvo americkej Piatej flotily a tiež leteckú základňu. Toto tvrdenie však CENTCOM podľa Reuters poprel.

Pred americkým vyhlásením kuvajtská armáda uviedla, že zasahovala proti raketám a dronom. Sirény varujúce pred útokmi sa rozozvučali aj v Bahrajne. Úrady v oboch krajinách vyzvali obyvateľov na pokoj a dodržiavanie bezpečnostných pokynov.

Vojnu na Blízkom východe rozpútali 28. februára USA a Izrael leteckými útokmi na Irán. Teherán odpovedal údermi na štáty Perzského zálivu a americké vojenské objekty v regióne. V oblasti platí od 8. apríla krehké prímerie, na mierovej dohode sa Irán a USA zatiaľ nezhodli.

Teherán tiež v reakcii na americko-izraelský útok z veľkej časti zablokoval dopravu cez Hormuzský prieliv, kadiaľ pred vojnou prúdili významné svetové dodávky ropy, ropných produktov či skvapalneného zemného plynu (LNG).