90. deň: Zastaví Biely dom iránske jadrové hrozby? Rokovania sú v záverečnej fáze, Trumpov podpis však zostáva otázny

Vyjednávači USA a Iránu sa predbežne dohodli o memorande o porozumení, ktoré by predĺžilo prímerie o 60 dní a zrušilo obmedzenia lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv.  

Čítajte viac 89. deň: Veľký obrat po vojne? USA a Irán majú byť krok od dohody. Čaká sa už len na Trumpa

22:21 Palestínske militantné hnutie Hamas v piatok obvinilo izraelského premiéra Benjamina Netanjahua z „hrubého porušenia“ prímeria z októbra 2025 po tom, čo nariadil armáde obsadiť ďalšie územia v Pásme Gazy. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

„(Izraelský premiér Benjamin) Netanjahu v rozpore so všetkými dohodami – ako je pre nich (Izrael) bežné – oznámil rozšírenie kontroly nad 70 percentami Pásma Gazy, zatiaľ čo naďalej pokračujú v zabíjaní a vyhladovaní obyvateľov,“ povedal pre AFP člen politického vedenia Hamasu Básim Naím.

Hovorca hnutia Házim Kásim zároveň odsúdil mlčanie zo strany Rady mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa a jej vysokého predstaviteľa pre Gazu Nikolaja Mladenova k tejto téme.

„Skutočnosť, že nedošlo k odsúdeniu expanzívnej politiky Izraela a plánov núteného vysídľovania vyvoláva vážne otázky o miere odhodlania sponzorských strán prinútiť Izrael, aby dodržiaval svoje záväzky“ vyplývajúce z dohody o prímerí, uviedol Kásim v samostatnom vyhlásení.

17:01 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v piatok potvrdil, že izraelská armáda prekročila rieku Lítání v Libanone a postupuje severnejšie od tejto rieky. V príhovore počas návštevy 36. divízie izraelskej armády, ktorá je nasadená na libanonskom fronte, Netanjahu zároveň vyhlásil: „Manévrujeme aj v Bejrúte, v údolí Bikáa a na celom fronte, kde tvrdo udierame na (proiránske militantné hnutie) Hizballáh.“

Prekročenie rieky Lítání je výsledkom niekoľkotýždňového postupu izraelských síl na juhu Libanonu. V posledných dňoch sa vojenské operácie – pozemné aj letecké – v regióne zintenzívnili, a to aj napriek prímeriu platnému od 17. apríla.

Pre Izrael, ktorého hranica s Libanonom čiastočne kopíruje dolný tok rieky Lítání, ide okrem strategického cieľa aj o symbolický míľnik: v minulosti, napríklad v roku 1978 počas vojenskej operácie pomenovanej podľa tejto rieky, izraelská armáda už Lítání dosiahla.

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Ejal Zamir v piatok počas návštevy jednotiek pri libanonskej hranici uviedol, že „cieľ (izraelskej) armády je jasný: zintenzívniť škody na Hizballáhu, odvrátiť hrozbu od (izraelských) civilistov a posilniť obranu komunít na severe“ Izraela. Dodal, že izraelské jednotky pokračujú v Libanone v operáciách vo vzduchu aj na zemi.

Zamir spresnil, že Hizballáh pri operáciách izraelskej armády utrpel „kumulatívne a viacvrstvové škody…bezprecedentného významu“, pretože od začiatku vojny bolo zlikvidovaných údajne viac ako 7500 príslušníkov hnutia, z toho 2500 po 28. februára, keď sa začala vojenská operácia Vzpínajúci sa lev.

Izraelský generál vo svojom vyhlásení narážal aj na prebiehajúce rokovania Izraela s Libanonom a Iránom a vplyve, ktorý na ne má dianie na bojisku. Podľa Zamira každý ďalší vojenský úspech Izraela zlepšuje jeho pozíciu na rokovaniach a pri budúcich bezpečnostných dohodách. (AFP, TASR)

16:55 Iránske revolučné gardy zabili dvoch kurdských aktivistov, ktorí sa skrývali od januárových rozsiahlych protirežimových demonštrácií, uviedli dnes podľa agentúry AFP mimovládne organizácie. Iránske médiá ich označili za podnecovača protestného hnutia, ktoré na začiatku roka otriaslo krajinou.

Skupina pre ľudské práva Hengaw sídliaca v Nórsku uviedla, že revolučné gardy obkľúčili úkryt dvoch bratov v dedine v západoiránskej provincii Kermánšáh a bez varovania začali paľbu. Podobne informovala Nezisková organizácia Kurdistan Human Rights Network (KHRN) so sídlom vo Francúzsku, podľa ktorej sa obaja muži schovávali kvôli strachu zo zatknutia.

15:42 Dánska spravodajská služba vo štvrtok uviedla, že Irán pre krajinu predstavuje čoraz väčšiu teroristickú hrozbu. Dánska národná bezpečnostná a spravodajská služba PET uviedla, že celková hrozba pre Dánsko zostáva na úrovni štyri na ich päťbodovej stupnici. Dodala však, že v posledných rokoch sa charakter týchto hrozieb „výrazne zmenil“.

„Za posledný rok začali štátne subjekty zohrávať čoraz väčšiu teroristickú hrozbu. Domnievame sa, že to platí najmä pre Irán, ktorý predstavuje hrozbu najmä pre izraelské a židovské záujmy, ako aj pre určitých iránskych disidentov v Európe vrátane Dánska,“ uviedol vo vyhlásení riaditeľ PET Finn Borch Andersen.

„Hrozba zo strany Iránu pochádza od iránskych spravodajských služieb, ktoré verbujú ľudí v Európe a využívajú zločinecké siete na plánovanie a vykonávanie útokov,“ dodal. (TASR, AFP)

15:21 V uplynulých siedmich dňoch bolo v Libanone zabitých 15 detí a 62 ich bolo zranených, väčšina pri vzdušných úderoch. Dnes to podľa agentúry AFP uviedol Detský fond OSN (UNICEF), ktorý vychádzal z údajov libanonského ministerstva zdravotníctva. Hovorca organizácie Ricardo Pires označil tieto počty za šokujúce a zdôraznil, che medzinárodné humanitárne právo vyžaduje, aby boli deti počas ozbrojených konfliktov chránené za každých okolností.

V Libanone konflikt medzi izraelskou armádou a militantným hnutím Hizballáh pokračuje napriek prímeriu, ktoré vstúpilo do platnosti v polovici apríla. Libanonská vláda, ktorá do vojny nie je zapojená, ale usiluje sa o jej ukončenie, opakovane izraelské útoky odsúdila a označila ich za porušenie prímeria.

Od počiatku tohto prímeria bolo pritom v Libanone zabitých 55 detí a 212 ich bolo zranených. „Len včera (vo štvrtok) bolo zabitých sedem detí a ďalších 30 ich bolo zranených,“ uviedol Pires.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok oznámil zintenzívnenie útokov na území Libanonu. Izraelská armáda neskôr oznámila, že územie na juhu Libanonu, ktoré siaha od izraelských hraníc až po rieku Zahrání ležiacu asi 45 kilometrov od hraníc, považuje za bojovú zónu. Armáda v južnom Libanone vykonala niekoľko vĺn vzdušných úderov a vo štvrtok prvýkrát po troch týždňoch zaútočila aj v Bejrúte.

Organizácia Lekári bez hraníc dnes uviedla, že v uplynulých dňoch sa v nemocniciach v mestách Súr a Nabatíja na juhu Libanonu zvýšili počty obetí izraelských útokov, ktoré tam boli prevezené. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo v Libanone v posledných desiatich dňoch zabitých deväť zdravotníkov a priamo zasiahnutých sedem sanitiek.

8:26 Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) poprelo správy iránskych médií o údajnom zostrelení amerického dronu v Perzskom zálive. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Iránska štátna televízia a agentúra Tasním predtým informovali, že raketa zostrelila americké bezpilotné lietadlo neďaleko iránskeho prístavného mesta Búšehr, kde sa nachádza jadrová elektráreň. Podobne agentúra Fárs napísala, že protivzdušná obrana v oblasti Búšehru strieľala na neznámy objekt nad Perzským zálivom.

„Žiadne americké lietadlo nebolo zostrelené,“ uvádza sa vo vyhlásení CENTCOM-u na sieti X s tým, že o všetkých strojoch amerických vzdušných síl majú prehľad.

Informácie ani jednej zo strán sa podľa agentúry DPA nedajú nezávisle overiť.

Spojené štáty v noci na štvrtok napriek prímeriu a prebiehajúcim rokovaniam o ukončení vojny podnikli útok v iránskom meste Bandar Abbás. Úder bol podľa americkej armády zameraný na riadiace stredisko, odkiaľ sa ovládali drony ohrozujúce americké a komerčné plavidlá v blízkosti Hormuzského prielivu. Armáda aj začiatkom týždňa vykonala úder na iránske zariadenia na odpaľovanie rakiet a lode v Hormuzskom prielive.

6:50 Spojené štáty a Irán dohodu ešte nedosiahli, ale sú k tomu blízko, vyhlásil vo štvrtok americký viceprezident J. D. Vance. V rokovaniach je podľa neho naďalej niekoľko sporných otázok a nie je jasné, kedy presne a či vôbec prezident USA Donald Trump dohodu podpíše. USA sú momentálne podľa viceprezidenta v pozícii, v ktorej by mohli značne spomaliť iránsky jadrový program. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Zdroje agentúry predtým uviedli, že vyjednávači USA a Irán sa vo štvrtok predbežne dohodli o memorande o porozumení, ktoré by predĺžilo prímerie o 60 dní a zrušilo obmedzenia lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv. Údajne sa podľa médií čaká už len na schválenie Trumpom.

Izraelský denník The Times of Israel však medzičasom informoval, že konečný súhlas zatiaľ nedal ani Irán. Taktiež iránska agentúra Tasním s odvolaním sa na predstaviteľa z okolia vyjednávacieho tímu informovala, že text memoranda ešte nebol odsúhlasený ani schválený.

„Vedieme s nimi intenzívne rokovania. Domnievame sa, že aspoň zatiaľ rokujú v dobrej viere a dosahujeme určitý pokrok,“ povedal Vance s tým, že Iránci sa chcú dohodnúť a že aj keď nemôže nič zaručiť, z priebehu rozhovorov má dobrý pocit.

Medzi sporné body podľa neho patria otázky iránskych zásob obohateného uránu a samotného obohacovania materiálu. „Ťažko povedať, kedy presne alebo či vôbec prezident podpíše memorandum o porozumení. Stále rokujeme o niekoľkých formuláciách,“ dodal Vance.