Ani Jurajovi Richterovi by sa nemusel ospravedlňovať, keby sám nenaznačil, že jeho angažmán je prejavom rodinkárstva. „Keby môj syn bol niekde riaditeľom JAVYS-u, alebo bol by šéfom, ja neviem, SEPS-u, alebo by bol šéfom Transpetrolu, tak môžete povedať, že som si tam dal človeka, lebo som chcel pomôcť rodine,“ bránil Michala Fica premiér.
Fico si za to môže sám
„Rodinkárstvo sa používa vtedy, keď sa hovorí o tom, že niekto z rodiny je súčasťou nejakého aparátu,“ tvrdí. Aha, čiže asi ako Juraj Richter v Transpetrole, Ficov bratranec Jaroslav Rybánsky v dozornej rade Eximbanky či synovia poslanca Augustína Hambálka v orgánoch Štátnych hmotných rezerv a ZSSK Cargo. A nesmieme zabudnúť na asi najväčšiu súčasť aparátu – syna podpredsedu parlamentu na čele SIS.
Fico si za toto všetko môže iba sám. Keby bol býval trpezlivý a vytiahol by na Progresívne Slovensko iba Projekt Fórum a nesprávne preplácanie faktúr a údajné podvody, teraz by sa mohol smiať. No ešte predtým tvrdil, že závažný etický problém je už to, keď rodina lídra opozície vôbec dostáva prostriedky od štátu. Tým urobil zo Smeru terč.
Fico túto kauzu komunikačne nezvládol. Najmä príklad s Transpetrolom pôsobí takmer ako freudovské prerieknutie. Kým pri Projekte Fórum mal jednoznačne navrch, súboj o to, kto je väčší „príživník“ na štáte, vyhrať nemôže, najmä keď je dlhodobým verejným zástancom prihrávania funkcií ľuďom blízkym Smeru a tvrdí, že takýchto nominácií sú tisíce.
Samozrejme, toto všetko je najmenšia „kauza“ Smeru minimálne počas tejto vlády. Nech je hoci aj v každej štátnej firme rodina nejakého jeho člena, ak by to bolo znamenalo, že strana by nezmenila trestné právo tak, aby pomohla svojim ľuďom, nezrušila by Úrad špeciálnej prokuratúry, neohrozovala by medzinárodné postavenie Slovenska a miliardy z eurofondov, či by politicky neprikrývala deštrukciu kultúry a životného prostredia.
Aparát Gašparovcov
„Mali ste poslanca v strane Sme rodina, pána Pčolinského, a jeho brat bol riaditeľom Slovenskej informačnej služby? To nebola transformácia peňazí zo štátu pre riaditeľa Slovenskej informačnej služby?“ pýtal sa včera Fico. Je to neuveriteľné, no ešte aj v takmer identickom prípade aparátu Tibora a Pavla Gašparovcov nie je ten najväčší kameň úrazu v tom, že transformujú štátne peniaze na súkromné.
A dokonca nie je ani v tom, že ide o veľmi neštandardnú situáciu. Keď je člen zákonodarného orgánu, ktorý má SIS kontrolovať, otcom jej riaditeľa, narúša to inštitucionálnu rovnováhu. Najhorší je fakt, že Tibor Gašpar, podpredseda parlamentu a jedna z hlavných tvárí Smeru, je obžalovaný. To je niekoľkonásobne väčší problém, než nejaký Transpetrol a Agentúra Smer.
Zasa sa však bavíme iba o menách, ako keby to nebol systémový problém. Vykašlime sa na Michala Fica a zamyslime sa radšej nad tým, ako upraviť zákon o politických stranách. Je obmedzenie použitia štátneho príspevku a podnikania straníckych firiem dostatočné? Neobchádzajú ho? A čo tak presne určiť, ako majú nakladať s vytvoreným ziskom?
Transformácia v réžii Smeru
Tieto firmy sa navyše dlhodobo používajú na obchádzanie transparentnosti predvolebných kampaní. Ako upozorňuje Transparency International Slovensko, až 85 percent nákladov vo výške 1,3 milióna na kampaň Smeru v roku 2023 strana preliala do svojej eseročky. Prináša to aj riziko obchádzania výdavkových limitov, tvrdí TIS.
Mali sme to riešiť dávno pred odmenami pre Michala Fica. No strany to nezmenia, lebo im to vyhovuje. Všetkým, nielen Smeru. Politicky je to pre Progresívne Slovensko výhodná kauza, lebo na Smer konečne môže útočiť jeho vlastnou zbraňou, proti ktorej je mimoriadne zraniteľný. Preto urobil Fico už druhú obrannú tlačovku.
Transformácia verejných peňazí na súkromné je však ničím v porovnaní s transformáciou právneho štátu v prospech strany Smer, ktorá sa v jej réžii deje už od roku 2023. Ak by Michal Fico bol tým najväčším dôvodom, pre ktorý by si Smer zaslúžil kritiku, premiérovmu synovi by sme z tých 70-tisíc dopriali každý cent.