Aké Maďarsko obdivoval Robert Fico? Vykrvácané zdravotníctvo, milióny ľudí v chudobe a lož ako štátna politika (komentár Petra Weissa)

Zlyhali ľudsky, politicky aj morálne

Dnes už vieme, ako maďarskí voliči zhodnotili Orbánovu šestnásťročnú politickú stabilitu a efektívnosť vládnutia. Legenda o úspešnom modeli iliberálnej demokracie a suverénnej politiky, ktorú Fico doma predával ako inšpiráciu, sa zrútila. Najpresnejšie ju neopísali európski kritici Orbána. Až prejavy Pétera Magyara po voľbách definitívne demaskovali, čo Orbán za šestnásť rokov vybudoval a čo Fico obdivoval a chcel aj pre občanov Slovenska.

Najpodstatnejšie bolo vyhlásenie predsedu víťaznej strany Tisza bezprostredne po voľbách, že nejde o vystriedanie vlády Fideszu, ale o „zmenu režimu, ktorý viedla organizovaná zločinecká skupina“. Hovoril o ľuďoch, ktorí krajinu „vyplienili, rozkradli, zadlžili a zničili“. O politikoch, ktorí „zlyhali ľudsky, politicky aj morálne“.

Prečítajte si tiež:

Magyar teda netvrdí iba to, že Orbánovo vládnutie bolo neúspešné. Tvrdí, že v Maďarsku vznikol klientelistický systém, ktorý obsadil štát, odstránil kontrolné mechanizmy a prepojil politickú moc, ekonomické záujmy, médiá a bezpečnostný aparát v prospech úzkej elity. Režim, ktorý si privlastnil štát, médiá, verejné peniaze aj pojem národa.

V tomto oligarchickom modeli sa obrovské verejné zdroje presúvali k úzkej skupine politicky lojálnych podnikateľov a politikov. Tí sa po porážke Fideszu vo voľbách pokúsili vyviezť majetok do zahraničia alebo sa demonštratívne snažia vracať svoje firmy štátu. Zároveň sa rozmohlo skartovanie dokumentov.

Všetko vyjde najavo

Péter Magyar v povolebných prejavoch poukazoval na to, že korupcia sa stala normou, že vládnuce elity roky žili v presvedčení, že „sa im nič nemôže stať“, a že kontrolné orgány chránili moc namiesto verejnosti. Oznámil, že medzi prvými návrhmi nového parlamentu bude zákon o Národnom úrade pre prinavrátenie a ochranu majetku. Úrad bude fungovať nezávisle od vlády a nebude pracovať na politické objednávky.

Ohlásil aj vstup do Európskej prokuratúry, aby bolo možné vyšetrovať zneužívanie eurofondov mimo kontroly domácich politických sietí. Zdôraznil, že politické kontakty, lojalita ani staré známosti nikoho neochránia pred vyvodením zodpovednosti. Opakoval vetu, že „Maďarsko už viac nebude krajinou bez následkov“.

Prečítajte si tiež:

Už ako premiér sa Péter Magyar rozhodol ukázať ľuďom, v akom luxuse úradovala vláda jeho predchodcu. Vraj bol z budovy, do ktorej sa úradníci po nákladnej rekonštrukcii presťahovali v roku 2025, v šoku. „Snobstvo a okázalosť vo vyplienenej krajine. Svet maďarských Ceaușescov,“ napísal. Bývalým ministrom, ktorí nechali skartovať dokumenty, odkázal, že „všetko vyjde najavo“.

Péter Magyar opakovane hovoril o „morálnom rozklade“ orbánovského režimu. Najtvrdšie formulácie používal v súvislosti s prepájaním politickej moci, propagandy, korupcie, klientelizmu a cynického zneužívania vlastenectva. Maďari boli podľa neho nútení žiť v systéme, kde „lož bola štátnou politikou“.

Ako v Severnej Kórei

Po rokoch, keď podľa Reportérov bez hraníc mali provládne štruktúry pod kontrolou približne 80 percent mediálneho priestoru, nový premiér konštatoval: „Každý Maďar si zaslúži médiá, ktoré hovoria pravdu.“ Bývalé verejnoprávne médiá označil za „továrne na lži“. Podľa neho robili propagandu pripomínajúcu „Severnú Kóreu a nacistické médiá“.

V prejave na Kossuthovom námestí hovoril o propagandistickej mašinérii, ktorá ľudí učila, že „vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila“ a že ten, kto rozmýšľa inak, je „menej Maďar“. Ukázal tak, že systém orbánovský systém „iliberálnej demokracie“ sa neopieral len o inštitucionálnu kontrolu, ale aj o premenu politického oponenta na vnútorného nepriateľa.

V inauguračnom prejave sa ospravedlnil novinárom, učiteľom, občianskym aktivistom a všetkým ľuďom šikanovaným a prenasledovaným režimom. Explicitne tým uznal, že Orbánov systém nepovažoval kritickú občiansku spoločnosť za legitímnu súčasť demokracie, ale za nepriateľa štátu.

Toto je vaša zmena režimu

Po šestnástich rokoch kontinuálneho vládnutia, o ktorom Robert Fico hovoril ako o predpoklade ekonomického úspechu, navyše s ústavnou väčšinou pre Fidesz, sa ukázalo, že Maďarsko sa nepribližovalo k najvyspelejším štátom EÚ. Čísla hovoria presný opak.

Podľa údajov Eurostatu za rok 2024 bola skutočná individuálna spotreba na obyvateľa v Maďarsku na úrovni 72 percent priemeru EÚ, teda najnižšia v Únii. Eurostat ukázal aj ekonomické zaostávanie. HDP na obyvateľa v PPS, teda v štandarde kúpnej sily, bolo v roku 2025 približne 24 percent pod priemerom EÚ.

Transparency International uvádza, že Maďarsko bolo v roku 2025 opäť na dne EÚ so skóre 40 bodov a globálne na 84. mieste. Išlo o najhorší výsledok Maďarska v histórii indexu vnímania korupcie. Orbánovo Maďarsko dopadlo veľmi zle aj v oblasti právneho štátu. World Justice Project ho v roku 2025 zaradil na 79. miesto zo 143 štátov sveta a na posledné, 31. miesto v regionálnej skupine EÚ/EFTA/Severná Amerika.

Prečítajte si tiež:

Péter Magyar opísal po Orbánovi zdedenú krajinu ako štát, kde tri milióny ľudí žijú v chudobe, 800-tisíc dôchodcov pod životným minimom, 400-tisíc detí v nedostatku a sociálnom vylúčení, zdravotníctvo je „vykrvácané“ a 900-tisíc ľudí nemá všeobecného lekára.

Medzi základné problémy Maďarska zaradil sociálnu nerovnosť, stav zdravotníctva a školstva, bytovú krízu, krízu ochrany detí a odchod veľkého množstva mladých a kvalifikovaných ľudí do zahraničia. Podľa neho sú obeťami systému s chronickou korupciou aj voliči Fideszu a iných strán.

Zo všetkých týchto dôvodov dav na Kossuthovom námestí po inaugurácii nového predsedu maďarskej vlády reagoval najmä na motívy oslobodenia, vrátenia parlamentu ľuďom a konca poníženia. Tlieskal po jeho slovách: „Toto je vaša zmena režimu.“ Niet sa čo čudovať, že podľa prieskumu agentúry Median z konca apríla a začiatku mája by dve tretiny respondentov postavili expremiéra Viktora Orbána pred súd, kým iba 23 percent bolo proti.