Kým sestričky rátajú na výplatu centy, jeden lekár berie takmer milión mesačne. Je to v poriadku?

Štátne nemocnice majú obrovský problém s vedľajšími úväzkami lekárov. V extrémnom prípade zarába jeden z lekárov až milión eur mesačne. Najvyšší hrubý plat sestry je pritom najviac 3 100 eur.  

Verejnosť pobúrili najnovšie informácie o platoch lekárov a ich pracovných úväzkoch. Išlo o zistenia Najvyššieho kontrolného úrad (NKÚ), ktorý získal dáta zo Sociálnej poisťovne. V správe z marca tohto roka potvrdil to, na čo Asociácia nemocníc Slovenska upozorňuje už dlhodobo. Najmä štátne nemocnice majú obrovský problém s vedľajšími úväzkami lekárov. Až takmer 3000 z nich pracuje súčasne na troch rôznych miestach. Týka sa to hlavne štátnych univerzitných a fakultných nemocníc.

Najextrémnejším prípadom, ktorý NKÚ odhalil, bol lekár istej špecializácie v regionálnej nemocnici. Zdravotník totiž poberal príjmy od viacerých domácich aj zahraničných firiem pôsobiacich v zdravotníctve. „Z dvoch týchto spoločností daná osoba poberala extrémne vysoké príjmy, v niektorých mesiacoch atakujúce sedemciferné hodnoty,“ opisuje NKÚ. Išlo teda o mesačné príjmy pohybujúce sa okolo jedného milióna eur.

Mesačný plat lekára – ročný plat sestry

Práca lekárov, ich odbornosť, zodpovednosť i potreba celoživotného vzdelávania, je určite dôvodom vyšších miezd. Lekári sú lepšie odmeňovaní v štátnych nemocniciach než v súkromných ambulanciách. Mzda lekára v ústavnej zdravotnej starostlivosti bola v roku 2024 v priemere 4 156 eur, kým v ambulantnej sfére 2 380 eur mesačne. Ale to, že mnohí lekári súčasne pracujú pre troch až ôsmich ďalších zamestnávateľov, je šokujúce.

Pritom zdravotná sestra na Slovenku má hrubý plat okolo 1 300 až 1 600 eur, skúsené sestry so službami od 1 800 do 2 400 eur, tie ktoré majú špecializáciu alebo vedúce sestry majú viac. Portál Platy.sk uvádza pre zdravotné sestry rozpätie približne od 1 100 do vyše 3 100 eur hrubého mesačne podľa pozície a skúseností. Len v susednom Česku, či Rakúsku je to minimálne dvakrát viac.

6 sestier na 1 000 obyvateľov

Slovenská komora sestier dlhodobo tvrdí, že v systéme chýba viac ako 16 tisíc sestier, iné analýzy hovoria o 18 tisíckach, v tomto tzv. ošetrovateľskom normatíve patríme medzi slabšie krajiny OECD. Pretože Slovensko má približne 5,7 sestry na 1 000 obyvateľov, kým v Česku je to 8,7 a v Rakúsku okolo 10,5. Celkový priemer OECD je okolo 9–10 sestier na 1 000 obyvateľov.

Najväčším problémom ich nedostatočného počtu je vysoký priemerný vek, odchod do dôchodku, veľké preťaženie službami, ale aj práca na tejto pozícii v Česku, Rakúsku a Nemecku. Máme však aj málo nových absolventiek. Najhoršia situácia je v regiónoch mimo Bratislavy, na interných oddeleniach, v sociálnych službách, ale aj v ambulanciách a domácej starostlivosti.

Viac na platy, ako na zdravie

Alarmujúce je, že v nemocniciach ide na platy asi 60% nákladov na zdravotníctvo, na prevádzku, vyšetrenia, liečbu, celkovú starostlivosť iba 40%. Pomer sa stále vyvíja v neprospech pacientov. Asociácia nemocníc Slovenska už v roku 2024 žiadala, aby bola stopka viacerých úväzkov zaradená do Memoranda s LOZ ako protihodnota za vyššie platy lekárov. V decembri 2024 vláda naozaj podpísala memorandum o sociálnom zmieri s lekárskym odborový združením.

Súčasťou dohody bol aj záväzok urobiť v roku 2025 „hĺbkový, personálny, procesný a materiálny audit“ štátnych nemocníc. Práve ten mal preverovať aj efektivitu čiastočných úväzkov a dodržiavanie pracovného času lekárov. Minister zdravotníctva Kamil Šaško vtedy verejne hovoril, že vláda nechce plošne zvýhodňovať lekárov s viacerými úväzkami. Konkrétne sa uvádzalo, že vyššie platy nemajú dostať lekári pracujúci v nemocnici na menej než polovičný úväzok a zároveň pracujú inde. O tom, ako sa memorandum uplatňuje v praxi informácie nie sú. Na problém s úväzkami sme sa pýtali aj ministerstva zdravotníctva, na naše otázky však nereagovali.

Za peniaze rýchle termíny

Neprimerané zárobky lekárov odsúdili aj pacienti, samozrejme anonymne. „Mali by to zákonom zakázať, povoľovať prípad od prípadu a len v únosnej miere. Potom sa nečudujme úrovni a kvalite služieb lekárov v nemocniciach, ich často chladný a vecný a odľudštený prístup, keď na obyčajných pacientov zjavne “nemajú čas“. Plus k tomu úkony a potvrdenia bez potvrdenky a rovno do vrecka, ako na trhovisku. Tisíce za operáciu. Aby ju človek prežil. Od humanizmu k hyenizmu sa niektorí dopracovali,” rozhorčil sa jeden z tých, ktorí na informácie o platoch a úväzkoch ostro reagovali.

„Zdravotníctvo je jediná organizácia kde zamestnanci môžu legálne podnikať v rovnakej oblasti ako u hlavného zamestnávateľa, v žiadnej inej to zamestnávateľ nedovoľuje,“ kritizuje pacient, ale pridáva sa aj lekár: „Celý život som robil medicínu v normálnych civilizovaných krajinách, takéto niečo som nikde nevidel.“ Iný lekár, ktorý tiež nechce byť menovaný však dodal: „V Rakúsku je tiež bežné, že Kassenarzt má aj privátnu ambulanciu a pacient má dve možnosti: čakať týždne, či mesiace na termín cez kasu, alebo sa u toho istého lekára objednať na súkromný termín do týždňa. To nie je lovenie “bočákov“, ale systém dvojtriedneho zdravotníctva. Verejné zdravotníctvo je „zadarmo“, no v horšej kvalite a súkromné zdravotníctvo je v lepšej kvalite za príplatok.”

Viacerí pacienti však pridali aj poďakovanie za prístup lekárov v konkrétnej situácii, ktorý bol mimoriadne ľudský a profesionálny.

Vzdelávajú nás

Podľa predsedníčky odborov sestier a pôrodných asistentiek Moniky Kaveckej je otázka úväzkov v prípade zdravotníckych pracovníkov veľmi špecifická oblasť, kde nie sú korektné zjednodušujúce závery. „Čo sa týka viacerých úväzkov lekárov, hlavne v prípade fakultných a univerzitných nemocníc, veľká časť z nich sú zároveň učiteľmi a školiteľmi, preto majú aj ďalší úväzok. Na to netreba zabúdať a každému musí byť jasné, že ich práca pri vzdelávaní nových lekárov je nenahraditeľná. Aj v prípade sestier a pôrodných asistentiek je nevyhnutné, ak majú do praxe prichádzať dobre pripravené, aby ich školili vzdelané sestry z bohatými praktickými skúsenosťami,“ uvádza sa v stanovisku OZ SaPA.