Ako odchádzal Václav Havel? Dnes by mal 90 rokov. V jeho Odchádzaní hrali tí najlepší

Václav Havel bol miláčik národa, svetoznámy politik, uznávaný filozof, ale je aj jablko sváru. On sám si však v kútiku duše vždy želal byť najmä umelcom, a to predovšetkým filmárom.  

Bol aj takej povahy – bohémskej. A, paradoxne, kým sa nezmenil po revolúcii režim, mal vlastne viac možností byť sám sebou.

V disente mohol žiť tak, ako ho bavilo – chodiť vo svetroch, menčestrákoch, vetrovkách, debatovať pri víne, obdivovať ženy a fajčiť ostošesť. Pohyboval sa najmä vo svete umenia, divadla, literatúry a na začiatku 60. rokov, kým ho naplno nepriškripli politicky, napísal aj viacero divadelných hier (Rodinný večer, Záhradná slávnosť, Vyrozumenie, Audiencia atď.).

Foto:
Continental film
Záber z dokumentárneho filmu Tady Havel, slyšíte mě?.

Kamarátov mal väčšinou umelcov a aj jeho prvá žena Olga Havlová bola z divadelného prostredia – hoci pôvodne robotníčka, pracovala ako uvádzačka v Divadle Na zábradlí. Havel, verný svojmu umeleckému prostrediu, bol nekonvenčný, uvoľnený človek, ktorý najradšej chodil nie veľmi vystrihaný. Bolo potom zaujímavé sledovať, ako sa v priamom prenose mení, keď sa stal prezidentom. Však jeho krátke oblekové nohavice z tých čias prešli do histórie. Ukázal sa v nich na vlastnej inaugurácie počas vojenskej prehliadky. Bolo to v podstate milé, ale samozrejme komentované a dnes sa to vysvetľuje tým, že mal nohavice vysoko vytiahnuté nad pásom.

Šarmantný beťár

Bolo ale jasné, že sa tento uvoľnený chalupár z Hrádečku musí učiť chodiť v bielych košeliach a s kravatou, správať sa podľa štátnického bontónu. Postupne, ako mu pribúdali roky, pôsobil síce dôstojnejšie, ale ako nejaký baťko nevyzeral nikdy. Vždy mal v očiach niečo hravé a sám sa asi desil toho velebného spôsobu starnutia, ktoré k nemu nepasovalo a ktoré ho – ako ikonu – čakalo.

Žilky v ňom hrali a nie náhodou asi napísala česká spisovateľka Irena Obermannová v roku 2011 kontroverzný román Tajná kniha, ktorý mal byť o jej pomerne čerstvom ľúbostnom vzťahu s prezidentom Havlom. Boli toho plné noviny, ona to nepopierala ale text pôsobil usvedčujúco. Václav Havel najprv mlčal, potom sa od príbehu dištancoval. Okolo knihy aj tak pokračoval škandál a médiá sa Tajnej knihe vo veľkom venovali, lebo námet polemík bol poriadne pikantný.

Foto:
ceskatelevize.cz
Záber z filmu Odchádzanie

Stále nie je jasné, ako to vlastne v skutočnosti bolo, ale jedno je isté – Obermannová dokázala okolo Havla ešte v závere jeho života rozpútať debaty o láske, vzťahoch, o hravosti, a osviežiť tak jednostranný obraz uctievanej ikony, ktorý prevážil nad všetkým, čím v živote bol. Trocha zamotala čitateľom hlavy a pripomenula, že Havel bol aj šarmantný beťár a milovnik života. Nebol svätec, no historická tendencia z takýchto osobností svätcov vytvára. Asi aj on sám o tom premýšľal a tieto myšlienky sa tiež premietli do jeho divadelnej hry Odchádzanie, podľa ktorej vznikol rovnomenný film, jeho vytúžené dielo.

Lúčil sa debutom

Václav Havel chcek trocha uniknúť obrazu, ktorý o ňom vytvorilo jeho okolie a dejinné okolnosti. Chcel pripomenúť, kým je a naznačiť, že mohol v umení dosiahnut viac. Musel sa však podriadiť životu štátnika a na písanie umeleckých diel už nemal veľa času. Písal prejavy, filozofické state, no umelcom neprestal byť. Stále túžil zdôveriť sa, zachytiť a vyjadriť svoje pocity. Urobil tak práve v Odchádzaní, ktoré má autobiografické črty.

Aj on práve odchádzal. V živote sa mu splnilo všetko, okrem jedného sna: Vždy chcel byť filmovým režisérom, na to sa cítil najviac. Však to mali v rodine – jeho strýko Miloš Havel bol zakladateľom filmového priemyslu v Čechách, za prvej republiky, producentom, a rodina Havlovcov vybudovala palác Lucerna v Prahe. Havel počúval o filme od malička a mal aj talent, no práve pre tie korene sa k tejto profesii nedostal. Svoj debut, ktorý bol zároveň aj jeho filmom posledným, nakrútil až na staré kolená, pred smrťou. Film mal premiéru v roku 2011 a bola to veľká kultúrna udalosť. Všetci čakali , čo autor scenára a aj režisér, Václav Havel vytvorí.

Foto:
Ctibor Bachratý
Zuzana Kocúriková a Oldo Hlaváček v inscenácii Odchádzanie, 2008

Niektorí prajne, iní vopred vyhlasovali, že to bude zlé. Sám mal iste z tej práce radosť, ale kritika bola neľútostná. Film síce dostal oficiálne ocenenia – Českého leva za najlepší scenár, Českého leva za najlepší strih – ale za réžiu nie. V každom prípade bol film dojímavý. Havel bol už v čase jeho vzniku skúšaný chorobou, vekom, z búrliváka sa stalo páperíčko, ale myslím, že to, čo chcel povedať, povedal. Ukázal svoje pocity vo svete, v ktorom žil ako enormne známy a dôležitý človek. Film bude rokmi stále zaujímavejší, lebo je určitym svedectvom. O dobe, o ňom. Hlavnou postavou je kancelár, ktorý sa lúči nielen so svojou funkciou a spôsobom života, ale sústreďuje sa aj na svoje okolie, svet, v ktorom žil a ktorý sa mu až teraz naplno odhaľuje.

Foto:
Pavol Urbánek
Václav Havel a Marián Labuda pri klaňačke počas uvedenia Havlovej hry Odchádzanie v SND.

Odchádzanie v Bratislave

Odchádzanie sa v divadelnej podobe hralo aj v Bratislave a bola to veľká udalosť, lebo na predstavení sa zúčastnil sám autor! Mnohým zostali na ten večer pamätné fotografie, ktoré dokazujú, aký bol Václav Havel dobre naladený a ako ochotne komunikoval s prítomnými. Aj nášmu spolupracovníkovi Pavlovi Urbánkovi podpísal ochotne knihu. A nakreslil mu aj srdiečko!

Slovenská premiéra Odchádzania bola 22.novembra 2008 v Činohre SND, réžiu mal Peter Mikulík, text preložil Milan Lasica a v hlavnej úlohe Dr. Riegera účinkoval Marián Labuda. V Odchádzaní hrala aj Zuzana Kocúriková, Mária Kráľovičová, Monika Hilmerová, Richard Stanke, Jozef Vajda a ďalší. V inscenácii zaznieval tiež hlas Václava Havla, ktorému sa slovenské naštudovanie vraj veľmi páčilo.

Samozrejme, že vo všetkých variáciách Odchádzania hrali tí najlepší herci a snažili sa podať čo najlepší výkon. Vo filme Odchádzanie to bol napríklad Josef Abrhám, Dagmar Havlová, Vlasta Chramostová, Oldřich Kaiser, Jaroslav Dušek, Tatiana Dyková, Eva Holubová. Kameramanom bol skvelý Jan Malíř, hudbu zložil Michal Pavlíček. Film mal premiéru v marci roku 2011. Onedlho ho pietne premietli v Českej televízii v deň Havlovho úmrtia 28. decembra 2011.

Témy:
Václav Havel
Odchádzanie
Irena Obermannová
Divadlo Na zábradlí
Český lev
divadlo
film
SND

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.