Ako Robertovi Kaliňákovi Maďari ukradli cement priamo pod nosom (názor Štefana Kišša)
obchodnyregister
2026.05.26.
Na čele štátu musia stáť ľudia, ktorých bude hnať dopredu verejný záujem, nie záujmy oligarchov. Namiesto toho máme nemocnicu, ktorej stĺpy začali padať skôr, ako mohla prijať prvého pacienta.
Autor je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko
Ak by sme chceli jednou vetou zhrnúť, v akom stave sú takzvané strategické investície, mohli by sme použiť túto: sľubovali nám rozostavané Slovensko, no Slovensko je rozbabrané. Ako v prípade vojenskej nemocnice v Prešove, vlajkovej lode ministra obrany Roberta Kaliňáka.
Teraz vidíme, že situácia je už taká katastrofálna, že problém nemôže popierať ani samotný minister. Čo doteraz postavili, musia búrať, lebo nepoužili dostatočne pevný betón. Maďarský oligarcha ukradol Robertovi Kaliňákovi cement priamo pod nosom. A zaplatíme to my všetci.
Namiesto reštartu veľké fiasko
Sľubovali pritom budovateľský reštart. Že špeciálny zákon o strategických investíciách radikálne skráti lehoty pri príprave veľkých stavieb, zjednoduší procesy vyvlastňovania a zbaví štát nekonečných obštrukcií. Vláda si schválila 37 priorít za 12 miliárd eur, no výsledkom je manažérsky chaos a rozbabrané projekty.
Ak je prioritou všetko, v skutočnosti nie je prioritou nič. Hovorili sme to vtedy, dnes to vidíme po celom Slovensku. Prešovská nemocnica nás vyjde draho. Namiesto výstavby sa búra a v ohrození sú stovky miliónov eur z Plánu obnovy. Šanca, že by v lete stál aspoň skelet, je mizivá.
Prečítajte si tiež:
Prípad z východu Slovenska nie je izolovaným zlyhaním, ale priamym dôsledkom spôsobu, akým táto vláda pristupuje k správe štátu. Celý systém strategických investícií sa totiž pod ich vedením mení na jedno obrovské manažérske fiasko.
Projekty ako D1 privádzač pri Žiline či modernizácia prístavu v Bratislave prakticky stoja. Prešov tak nie je jedinou obeťou tohto diletantstva. Rovnaký vzorec – predražené štúdie a zlyhávajúca realita – vidíme aj pri našej doprave.
Miliarda eur utopená v drahých štúdiách
Ukážkou rozkladu sú naše padajúce mosty. Polovica z nich je v havarijnom stave. Minister dopravy Jozef Ráž to rieši tak, že vyplatil už 6,2 milióna eur externým konzultantom len za to, aby mu povedali, že štát je neschopný a mosty musí opraviť súkromník.
Tento PPP projekt v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur je však polovičatým a predraženým riešením. Štát zaplatí o celú miliardu eur viac, než keby opravy manažoval sám. Navyše tento projekt rieši len tretinu mostov a tie v najhoršom stave paradoxne necháva na pleciach neschopnej správy ciest.
Prečítajte si tiež:
Bizarné je, že kým minister dopravy Jozef Ráž už dva roky len analyzuje, za celé volebné obdobie neopraví ani jeden most. Pritom za túto stratenú miliardu eur sme mohli opraviť prakticky všetky problematické mosty v krajine, postaviť dve špičkové nemocnice alebo vybudovať desať škôlok v každom jednom okrese Slovenska.
Tak by sme mohli pokračovať, v doprave aj ostatných rezortoch. Z 37 projektov mešká asi tretina. Je obzvlášť cynické, že minister Ráž, ktorý nesie za tieto zlyhania najväčšiu zodpovednosť, už uteká z funkcie a robí si zálusk na post bratislavského primátora. Neostane po ňom nič, len rozbabrané Slovensko, ktoré bude treba znovu naprávať.
Vraj projekty sú pre zbabelcov
Slovensko potrebuje opak toho, čo tu vidíme. Nie veľkolepé tlačovky ministra v reflexnej veste s prilbou na hlave, kde oznamuje, že sa bude stavať niečo, aj keď nevieme presne čo. Potrebujeme dobre pripravené projekty, podľa ktorých budeme postupovať, aby sme zamedzili obchádzaniu pravidiel.
Na ich prípravu potrebujeme kvalitných ľudí, nie politických nominantov bez skúseností a najmä schopností. Potrebujeme odbúravať byrokraciu, aby sa stavalo jednoduchšie – cesty, nemocnice, ale aj byty, čo je jednou z priorít Progresívneho Slovenska.
Prečítajte si tiež:
No najmä potrebujeme jasný plán, ako chceme postupovať. Kľúčové projekty za stámilióny či miliardy nemôžu vzniknúť tak, že minister sa nadchne na služobnej ceste do Číny a potom zadlží celé generácie dopredu. Musíme vedieť, čo Slovensko potrebuje, určiť si priority a podľa nich konať.
Tento plán musí presahovať jedno volebné obdobie, aby sa priority nemenili s každou garnitúrou. My sme ho mali. Plán sme vytvorili v čase, keď som pôsobil na Útvare hodnoty za peniaze. Súčasná vláda ho hodila do koša a pred odbornosťou uprednostnila teatrálnosť a predražené zákazky pre svojich blízkych.
Na čele štátu musia stáť ľudia, ktorých bude hnať dopredu verejný záujem, nie záujmy blízkych oligarchov. Namiesto toho máme nemocnicu, ktorej stĺpy začali padať ešte skôr, ako mohla prijať prvého pacienta.