Ako ruské tajné služby verbujú Ukrajinky. Od fotografovania vojenských objektov až po ponuku na vraždu

obchodnyregister 2026.07.13.

Ponuky brigád na sociálnych sieťach sa na Ukrajine často začínajú nenápadne – no podľa vyšetrovaní aj súdnych prípadov môžu skončiť špionážou, sabotážou i vraždami.  

Ruská vojna proti Ukrajine sa neodohráva iba na fronte. Popri raketových útokoch a zákopových bojoch sa v tieni vedie aj intenzívna spravodajská vojna. Ukrajinské bezpečnostné zložky varujú, že ruské tajné služby v digitálnom priestore rozbehli masívnu kampaň s cieľom naverbovať bežných civilistov, pričom ich špecifickým a čoraz častejším terčom sa stávajú ženy.

Podľa vyšetrovateľov sa toto verbovanie začína nenápadne – jednoduchými úlohami, ako je fotografovanie civilných objektov či sledovanie techniky. Ruskí operatívci strategicky využívajú fakt, že ženy vzbudzujú pri kontrolách v teréne menšiu pozornosť. Požiadavky sa však rýchlo stupňujú a zdanlivo nevinná brigáda sa pod psychologickým nátlakom mení na vedomú špionáž a priamu súčinnosť pri raketových úderoch.

Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU) zároveň upozorňuje, že ruské služby využívajú aj inú taktiku – kontaktujú ľudí pod falošnou identitou ukrajinských úradov. Podľa SBU sa v poslednom období objavujú prípady, keď sa ruskí operatívci vydávajú za príslušníkov ukrajinských bezpečnostných zložiek a pod zámienkou vyšetrovania alebo hrozby trestného stíhania nútia ľudí vykonávať nelegálne úlohy.

Obete môžu pod rôznymi zámienkami naviesť na činnosti od sledovania osôb a odovzdávania balíkov až po podpaľačské útoky či prípravu násilných akcií. V niektorých prípadoch mali ruskí verbovači využívať aj vydieranie – tvrdiť, že dokážu „vyriešiť“ neexistujúci problém s políciou alebo vyšetrovaním, ak človek splní ich požiadavky.

Novinár sa vydával za 22-ročnú ženu

Mechanizmus verbovania aj konkrétne prípady žien odsúdených za kolaboráciu a vlastizradu mapuje napríklad dokumentárny film Baleríny FSB ukrajinskej redakcie Slidstvo.Info. Podľa údajov uvedených v dokumente si na Ukrajine v súčasnosti odpykáva trest 82 žien odsúdených za kolaboračnú činnosť, ďalších 60 osôb bolo odsúdených za vlastizradu a tri ženy dostali doživotné tresty. Časť z odsúdených zároveň prejavila záujem o výmenu do Ruska.

Aby redakcia pochopila spôsob fungovania verbovania, rozhodla sa nevychádzať iba zo súdnych spisov či výpovedí odsúdených.

Investigatívny novinár Oleh Koťužanskyj vytvoril fiktívnu identitu 22-ročnej Maše Braginovej, ktorá žije s matkou, nachádza sa vo finančných problémoch a hľadá krátkodobú brigádu. Pomocou grafického editora upravil vlastnú fotografiu, vytvoril ženský profil a pridal sa do telegramových skupín s pracovnými ponukami.

Výsledok prišiel prekvapivo rýchlo. Už približne hodinu po zverejnení profilu začal dostávať ponuky na podpaľovanie vozidiel ukrajinskej armády, polície či náborových centier, prieskum objektov, fotografovanie vojenských lokalít, inštaláciu výbušnín aj ďalšie úlohy.

V jednej zo súkromných konverzácií dostal ponuku 5 000 dolárov za zabitie ľubovoľného ukrajinského vojaka, pričom cieľ si mal vybrať sám. Človek, ktorý sa ho snažil zverbovať, zároveň opísal aj spôsob vykonania vraždy a požadoval jej zaznamenanie na video ako dôkaz splnenia úlohy.

Podozrivých chlapcov zachytili aj pouličné kamery.image
Prečítajte si tiež:

Ženy sú nenápadnejšie

Komunikácia pokračovala približne mesiac. Počas nej verbovač vystriedal štyri telegramové účty a tvrdil, že pravidelne nakupuje už existujúce profily z rôznych krajín, aby sťažil svoju identifikáciu. Vystupoval pod vymyslenými menami, označoval sa za „veľkého bossa mafie“ a hlasové správy posielal s umelo upraveným hlasom.

Počas komunikácie zároveň vysvetľoval, prečo uprednostňuje mladé ženy. Tvrdil, že môžu voľnejšie cestovať po krajine, nečelia riziku mobilizácie a pri presunoch vzbudzujú menšiu pozornosť, preto im možno zverovať aj na citlivejšie úlohy.

Keď fiktívna Maša prestala na správy reagovať, verbovač striedal urážky s lichôtkami a flirtovaním. Práve kombinácia psychologického nátlaku, finančných ponúk a snahy vytvoriť osobný vzťah patrila podľa experimentu medzi opakujúce sa prvky komunikácie.

Novinár nakoniec kontaktoval horúcu linku Služby bezpečnosti Ukrajiny.

Vedúci odboru Úradu generálneho prokurátora Ukrajiny Ivan Kysilevyč pre Slidstvo.Info uviedol, že ruskí verbovači cielene pracujú so sociálne zraniteľnými osobami, najmä ženami vo finančných alebo rodinných problémoch či so závislosťami. Podľa neho nejde iba o finančnú motiváciu, ale o postupné budovanie dôvery, často aj prostredníctvom predstieraných romantických vzťahov.

Príslušník SBU. Ilustračné foto.image
Príslušník SBU. Ilustračné foto.
Zdroj: SBU

Spolupráca, ktorá má viacero vrstiev

Jednou z hlavných protagonistiek dokumentu Baleríny FSB je Anastasia Jasagašvili, ktorú ukrajinský súd odsúdil na 15 rokov odňatia slobody za vlastizradu. Podľa rozsudku začala spolupracovať s ruskými okupačnými silami vo veku 19 rokov. Dnes má 23 rokov.

Vo svojich výpovediach uvádza, že k spolupráci došlo v prvých dňoch okupácie. Ako opisuje, ruskí vojaci mali vojsť na jej poľný pozemok, pričom ich upozornila, aby ho obišli. O niekoľko dní sa vrátili a zisťovali, či je miestna a či sa v okolí orientuje. Následne jej ponúkli spoluprácu s tým, že pozná miestne podmienky a môže im pomáhať s orientáciou.

Rozsah jej činnosti opisuje rôzne. V niektorých vyjadreniach pre redakciu Slidstvo.Info hovorí o humanitárnej pomoci, v rozhovore s ukrajinským blogerom Volodymyrom Zolkinom odmietla uviesť podrobnosti s tým, že by to mohlo mať „úplne iné následky“.

Vyšetrovanie a súdne zistenia však ukazujú, že mala spolupracovať v širšom rozsahu – pomáhať pri vyhľadávaní úkrytov so zbraňami zanechanými ukrajinskými ozbrojenými silami a zúčastňovať sa aj operácií zameraných na lokalizáciu príslušníkov pluku Azov a ukrajinskej námornej pechoty po páde Mariupola.

Informácie o ukrajinských jednotkách posielala separatistom

Medzi ženami odsúdenými za vlastizradu je aj 61-ročná Iryna Landyha, ktorej prípad zverejnil ukrajinský web Hromadske. Ukrajinský súd ženu odsúdil na doživotné väzenie.

Podľa vyšetrovania žila v obci Kurachivka v Doneckej oblasti a do roku 2023 odovzdávala svojmu synovi informácie o rozmiestnení ukrajinských jednotiek. Syn dobrovoľne bojoval v radoch ozbrojených formácií samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR).

Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že na základe súradníc, ktoré poskytla, ruské sily na jeseň 2023 delostrelecky zasiahli obytnú časť Kurachivky. Pri útoku zahynula civilistka a ďalší dvaja obyvatelia utrpeli zranenia.

Landyha svoj postoj ani po odsúdení nezmenila. Na otázku, či je na syna hrdá, odpovedala: „Áno, som na neho hrdá. Neskrýval sa za chrbtami ostatných.“ Zároveň odmieta označovať ruskú inváziu za agresiu proti Ukrajine a potvrdzuje, že sa zúčastnila referenda o vytvorení samozvanej DĽR.

Vinu odmieta aj napriek právoplatnému rozsudku. Tvrdí, že je vo väzení „za nič“ a svoje odsúdenie nepovažuje za oprávnené.

Ukrajinský vojak po návrate domov z ruského zajatia.image
Prečítajte si tiež:

Verbovači z FSB riadia siete mladých žien

Prípady opísané v dokumente Baleríny FSB nie sú ojedinelé. Aj v priebehu roka 2024 SBU, prokuratúra aj ukrajinské médiá informovali o ďalších ženách podozrivých alebo odsúdených za spoluprácu s ruskými spravodajskými službami. Hoci sa ich úlohy líšili, spoločným menovateľom bolo získavanie informácií o ukrajinskej armáde a strategických objektoch prostredníctvom Telegramu.

Napríklad web Hromadske pred dvomi rokmi informoval, že v Odese bezpečnostné zložky zadržali tri ženy vo veku 19 až 23 rokov, ktoré podľa vyšetrovania vytvorili agentúrnu sieť riadenú kurátorom z FSB. Organizovať ju mala 23-ročná obyvateľka mesta, ktorá do spolupráce zapojila aj dve svoje kolegyne z kaviarne. Počas niekoľkých mesiacov mali prostredníctvom Telegramu odovzdávať fotografie, videá a snímky z Google Maps s polohou jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny, náborových centier, nemocníc či protivzdušnej obrany. Vyšetrovatelia tvrdia, že objekty vyhľadávali počas bežných prechádzok mestom a pri niektorých si robili selfie na potvrdenie polohy. Za splnené úlohy podľa SBU dostali približne 500 dolárov. Všetkým trom hrozilo doživotné väzenie.

Ďalší prípad sa týka napríklad obyvateľky Kramatorského okresu, ktorú súd odsúdil na 15 rokov väzenia za vlastizradu. O prípade v roku 2025 informoval portál Kramatorsk Post, ktorý sa odvoláva na údaje Doneckej oblastnej prokuratúry. Podľa vyšetrovania začala žena na jeseň 2023 dobrovoľne spolupracovať s príslušníkom FSB, ktorý ju kontaktoval cez Telegram. Počas približne jedného mesiaca mala zhromažďovať údaje o pohybe ukrajinskej vojenskej techniky, mapovať jej trasy a odovzdávať informácie o objektoch civilnej infraštruktúry, ktoré mohli byť cieľom ruských útokov. Vinu pred súdom odmietla.

Odlišný spôsob verbovania opísala SBU v prípade 19-ročnej študentky zo Záporožia. Podľa vyšetrovania sa do kontaktu s FSB dostala prostredníctvom svojej krstnej mamy, ktorá pôsobí v okupačnej správe na okupovanom území Záporožskej oblasti.

Vyšetrovatelia tvrdia, že mala sledovať príslušníkov SBU a pokúšať sa zistiť presné súradnice podnikov, ktoré sú súčasťou obranno-priemyselného komplexu Ukrajiny. Informácie získavala vlastným pozorovaním aj počas rozhovorov s priateľmi a spolužiakmi, ktorí podľa SBU netušili, na aký účel ich odpovede slúžia. Zadržali ju ešte počas zhromažďovania spravodajských informácií. Obvinená je z vlastizrady spáchanej organizovanou skupinou a v prípade dokázania viny jej hrozí doživotné väzenie.

19-ročná študentka zo Záporožia, ktorú zadržali pracovníci SBU.image
19-ročná študentka zo Záporožia, ktorú zadržali pracovníci SBU.
Zdroj: Telegram/SBU

Korene stratégie siahajú pred rok 2022

Súčasné prípady verbovania cez sociálne siete nie sú novým fenoménom, ale priamym pokračovaním dlhodobej stratégie, ktorú Moskva voči Ukrajine uplatňovala už pred rokom 2022. Vyplýva to z informácií, o ktorých v minulosti informovali ukrajinské médiá aj samotná SBU.

Ako ešte v roku 2019 upozornila Ukrajinská pravda, vojenská kontrarozviedka SBU evidovala opakované pokusy ruských tajných služieb verbovať ukrajinských vojakov prostredníctvom sociálnych sietí. Ruskí operatívci si vytvárali falošné ženské profily, nadväzovali osobné či romantické kontakty a až následne sa snažili získať informácie o službe, rozmiestnení jednotiek alebo vojenskej technike. Za spoluprácu ponúkali finančné odmeny, presťahovanie do Ruska či zabezpečenie bývania.

V jednom zo zdokumentovaných prípadov sa príslušníčka vystupujúca pod ženskou identitou pokúsila zlákať veliteľa jednotky ukrajinskej armády. Po tom, čo zistila, že slúži v armáde, mu ponúkla spoluprácu s FSB výmenou za peniaze. Vojak sa však obrátil na SBU a pokus o verbovanie nahlásil.

Podobné metódy zaznamenávala ukrajinská kontrarozviedka aj mimo internetu. Ako informoval portál NV, SBU evidovala len v rokoch 2016 až 2017 viac ako 50 pokusov FSB naverbovať Ukrajincov cestujúcich za prácou do Ruska alebo na okupované územia. Podľa SBU ruské služby využívali výsluchy na hraniciach, zastrašovanie, vydieranie či hrozby, aby ľudí prinútili spolupracovať a získavať informácie o ukrajinskej armáde.

Na pokračujúce využívanie psychologického nátlaku upozorňovala SBU aj v roku 2019. Ako informovalo Radio Svoboda, ruské služby sa zameriavali nielen na vojakov, ale aj na štátnych úradníkov, príslušníkov bezpečnostných zložiek, ich rodiny či bývalých zamestnancov strategických podnikov. V jednom z prípadov mal byť bývalý pracovník závodu Krymskyj Tytan počas cesty na okupovaný Krym vystavený psychickému aj fyzickému nátlaku s cieľom prinútiť ho k spolupráci.

Po roku 2022 sa podľa ukrajinských bezpečnostných zložiek zmenili predovšetkým nástroje a rozsah verbovania. Kým pred inváziou sa ruské služby zameriavali najmä na vojakov či osoby s prístupom k citlivým informáciám, dnes vo veľkej miere oslovujú aj bežných civilistov, najmä ženy prostredníctvom komunikačných platforiem. Princíp však zostáva rovnaký – najskôr vybudovať dôveru, potom postupne získavať informácie alebo zadávať čoraz rizikovejšie úlohy.