Ruská polícia zadržala opozičníka Borisa Nadeždina. Stalo sa to pár dní po zaradení medzi zahraničných agentov

Ruská polícia zadržala opozičníka Borisa Nadeždina len pár dní po tom, čo ho úrady označili za zahraničného agenta. Čelí obvineniu z extrémistického symbolu.  

Ruského opozičného politika Borisa Nadeždina, ktorý sa v roku 2024 usiloval kandidovať v prezidentských voľbách, podľa jeho slov zadržala polícia len niekoľko dní po tom, ako ho ruské úrady zaradili do zoznamu tzv. zahraničných agentov. Upozornila na to tlačová agentúra TASR s odkazom na správu agentúry Reuters.

• Borisa Nadeždina zadržala ruská polícia krátko po označení za zahraničného agenta.
• Nadeždina odviedli na policajnú stanicu v Dolgoprudnom pre údajný extrémistický symbol.
• Zaradenie do registra zahraničných agentov mu prakticky znemožnilo uchádzať sa o funkcie.
• Nadeždin počas kampane 2024 otvorene vystupoval proti ruskej invázii na Ukrajinu.
• Ústredná volebná komisia odmietla jeho kandidatúru pre údajne neplatné podpisy podporovateľov.

Nadeždin na platforme Telegram uviedol, že k nemu prišla polícia a odviedla ho na policajnú stanicu v meste Dolgoprudnyj pri Moskve, odkiaľ pochádza. Podľa ruských médií, ktoré citujú jeho právnika, čelí obvineniu z demonštrovania extrémistického symbolu.

Status „cudzí agent“

Ministerstvo spravodlivosti Ruskej federácie zaradilo Nadeždina do registra zahraničných agentov minulý týždeň. Tento krok mu fakticky znemožňuje uchádzať sa o akékoľvek volené funkcie. Rezort vysvetlil svoje rozhodnutie tým, že sa mal podieľať na príprave a šírení materiálov a správ subjektov označených za zahraničných agentov, ktoré boli určené širokej verejnosti.

Úrady mu zároveň pripisujú šírenie obsahov spojovaných s bližšie nešpecifikovanou „nežiaduco u organizáciou“. Právny status zahraničného agenta v Rusku so sebou nesie prísne administratívne povinnosti a výrazné obmedzenia politickej činnosti.

Nedovolená kandidatúra

Nadeždin sa dostal do širšieho povedomia počas kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2024. Pred jeho štábmi v rôznych mestách sa podľa TASR a Reuters tvorili dlhé rady ľudí, ktorí svojím podpisom deklarovali podporu jeho kandidatúre.

Za kandidáta ho nominovala strana Občianska iniciatíva, ktorá medzičasom prestala existovať. Spolu s Jekaterinou Duncovovou patril k dvojici uchádzačov, ktorí sa otvorene postavili proti ruskej vojenskej invázii na Ukrajine.

Sporné podpisy

Nadeždinov tím napokon odovzdal ústrednej volebnej komisii viac ako 100.000 podpisov podporovateľov, čo prekračovalo zákonom stanovené minimum. Podpisy boli zozbierané aj v odľahlejších regiónoch krajiny.

Volebná komisia však jeho registráciu odmietla s odôvodnením, že v petičných hárkoch sa nachádza príliš veľa neplatných záznamov. Napriek formálnemu splneniu kvóra tak Nadeždin kandidovať nemohol.