Ako sa dá zneužiť systém na Eurovízii? Investigatíva odhalila, prečo Izraelu stačila na úspech hŕstka voličov

Sedemdesiaty ročník Eurovízie sprevádzajú obvinenia z manipulácie hlasov v prospech Izraela. Show roka sa mení na test dôvery v existenciu pravidiel.

Zatiaľ čo organizátori v rakúskej Viedni intenzívne pripravujú jubilejný 70. ročník Eurovízie, zrejme najsledovanejšej medzinárodnej hudobnej súťaže na svete, realita v zákulisí odhaľuje viaceré problémy. Investigatíva denníka The New York Times totiž detailne odhalila, ako mohla koordinovaná izraelská kampaň zvrátiť výsledky minuloročnej Eurovízie.

Minuloročné finále súťaže sledovalo vyše 56 miliónov hudobných fanúšikov, čím sa stalo bezkonkurenčne najsledovanejšou kultúrnou udalosťou na svete. Podľa organizátorov diváci odovzdali celkovo 14 miliónov hlasov, ktoré pomohli určiť celkového víťaza.

Takmer okamžite po ukončení podujatia sa však medzi fanúšikmi začali šíriť podozrenia, že reklamná kampaň izraelskej vlády zvrátila ľudové hlasovanie v prospech ich súťažiacej, a to napriek dlhoročnej tradícii striktnej vládnej neutrality Eurovízie.

Slovenko bolo na Eurovízii naposledy v roku 2012. Odvtedy tam nie sme, údajne z finančných dôvodov. Účasť na podujatí stojí odhadom od 300- do 500-tisíc eur. V minulosti sa za Slovensko na Eurovízii zúčastnili napríklad skupiny ako Twiins, Marcel Palonder či Tublatanka.

Ľudia prichádzajú sledovať podujatie „Tyrkysový koberec“ v rámci súťaže Eurovision Song Contest 2026 vo Viedni v Rakúsku, 10. mája 2026.
Zdroj: Reuters/Lisa Leutner

Ako vyhrať len s hŕstkou voličov

Na vysvetlenie, hlasovací systém v Eurovízii je založený na kombinácii hodnotenia odbornej poroty a diváckeho hlasovania. Najprv poroty, ktoré sú zložené z profesionálov z hudobného priemyslu, zoradia interpretov, pričom víťaz od nich získa 12 bodov, druhé miesto získa 10 bodov a ďalší interpreti dostávajú postupne menej bodov. Až päťdesiat percent všetkých hlasov teraz udeľujú práve poroty.

Následne za svojich favoritov hlasujú diváci v jednotlivých krajinách, pričom body z verejného hlasovania sa prideľujú podľa rovnakej stupnice. Zásadným faktorom celého systému je skutočnosť, že diváci za každý jeden odovzdaný hlas platia, a tiež, že nemôžu hlasovať za svoju vlastnú krajinu.

Exkluzívne dáta denníka The New York Times teraz ukázali, že v niektorých krajinách by na víťazstvo v ľudovom hlasovaní stačilo len niekoľko stoviek koordinovaných ľudí. Zraniteľnosť celého systému sa ukázala pri detailnom rozbore hlasovania v Španielsku.

Izraelská speváčka Juval Raphael tamojšie ľudové hlasovanie drvivo vyhrala so ziskom 47 570 hlasov, čo predstavovalo podiel 33,34 percenta. Na druhom, pomerne vzdialenom mieste skončila Ukrajina so ziskom 9 620 hlasov, čo predstavuje 6,74 percenta hlasov.

Druhé miesto v 69. ročníku Eurovízie napriek obrovským protestom obsadil Izrael a ich speváčka Yuval Raphael – 17. 5. 2025
Zdroj: Profimedia

Keďže vtedajšie pravidlá Eurovízie umožňovali jednému divákovi odovzdať až 20 hlasov, na zisk vyše 47-tisíc hlasov by v extrémnej teórii stačilo len 2 379 usilovných voličov. Na samotné porazenie ukrajinského zástupcu a zisk prvého miesta v španielskom hlasovaní by Izraelu stačilo len 482 ľudí, ak by každý z nich hlasoval maximálnych 20-krát.

Odmietli zverejniť kompletné dáta

Organizátori súťaže ubezpečovali verejnosť, že nedošlo k žiadnym hlasovacím nezrovnalostiam, a vysielateľom súkromne oznámili, že Izrael celkový výsledok neovplyvnil. Údaje The New York Times však odhalili, že Európska vysielacia únia (EBU) si nenechala vypracovať nezávislý externý audit a odmietla zverejniť kompletné dáta o hlasovaní s odôvodnením, že by to narušilo bezpečnosť celej súťaže.

Do rozsiahlej kampane za izraelskú zástupkyňu sa aktívne zapojili diplomati, proizraelské skupiny a dokonca priamo izraelská vláda. Premiér Benjamin Netanjahu na svojich profiloch na sociálnych sieťach zverejnil grafiku, v ktorej vyzýval ľudí, aby hlasovali v prospech Juval Raphael 20-krát. Podobné vizuály následne zdieľali pro-izraelské skupiny naprieč celou Európou.

Druhé miesto v 69. ročníku Eurovízie napriek obrovským protestom obsadil Izrael a ich speváčka Yuval Raphael – 17. 5. 2025
Zdroj: Profimedia

Conrad Myrland, riaditeľ pro-izraelskej organizácie „With Israel for Peace“ pôsobiacej v Nórsku, potvrdil, že využil e-maily, sociálne siete a SMS správy, aby priamo mobilizoval 15-tisíc členov svojej skupiny na masívne hlasovanie. Myrland dodal, že keď tak urobili, samotný automatizovaný systém Eurovízie ich v odpovedi povzbudil, aby odovzdali až 20 hlasov.

Izrael denník viní z takzvaného krvavého klamstva

Na publikované zistenia New York Times izraelská vláda zareagovala bleskovo a s rozhorčením. Ministerstvo zahraničných vecí vo svojom oficiálnom vyjadrení text novín priamo napadlo. Vydanie článku v The New York Times ministerstvo označilo za rozhodnutie publikovať „jedno z najhorších krvavých klamstiev (blood libels), aké sa kedy objavilo v modernej tlači“.

Ministerstvo označilo prominentného novinára Nicholasa Kristofa za „propagandistu“, ktorý prostredníctvom „nekonečného prúdu nepodložených lží prevracia realitu a z obete robí obvineného“.

Dvanásťročná Alaa Dahnounová, ktorá uviedla, že prežila izraelský útok, ktorý ju prinútil utiecť s rodičmi do Bejrútu, sa pozerá cez poškodené okno svojho bytu po tom, čo 18. apríla 2026 v Nabatieh v Libanone nadobudlo platnosť 10-dňové prímerie medzi Libanonom a Izraelom.

Prečítajte si tiež:

Izrael pripomenul medzinárodnému spoločenstvu, že to boli jeho občania, ktorí sa 7. októbra stali obeťami „najstrašnejších sexuálnych zločinov spáchaných Hamasom“, a že rukojemníci boli neskôr vystavení ďalšiemu zneužívaniu.

Celý článok tak vláda považuje za koordinovanú anti-izraelskú kampaň, ktorej konečným cieľom je umiestniť Izrael na čiernu listinu generálneho tajomníka OSN.

Snaha zakryť genocídu

Zistenia New York Times podobnú reakciu, podľa ktorej ide len o prázdnu kritiku Izraela, vyvolali u mnohých divákov. Problém izraelskej mobilizácie však nespočíva len v samotnom počte odovzdaných hlasov, ale predovšetkým v doposiaľ nevídanom narušení základných hodnôt súťaže. Eurovízia si dlhodobo zakladá na tradícii striktnej vládnej neutrality a organizátori trvajú na tom, aby podujatie zostalo absolútne slobodné od akéhokoľvek politického vplyvu.

Riaditeľ súťaže Martin Green minuloročnú izraelskú kampaň priamo označil za „neprimeranú“, pričom viacerí európski vysielatelia obvinili Izrael, že si súťaž jednoducho „ukradol“ pre šírenie vlastných politických odkazov. Ľudskoprávne organizácie vrátane Amnesty International a bojkotujúci umelci navyše obviňujú izraelskú vládu z takzvaného „art-washingu“.

Riaditeľ súťaže Eurovision Song Contest Martin Green, 8. mája 2026.
Zdroj: Reuters/Leonhard Foeger

Tvrdia, že štátom podporované zaplavenie systému hlasmi má za cieľ využiť prestížne medzinárodné pódium na vylepšenie vlastného imidžu a odvrátenie pozornosti od obetí prebiehajúcej vojny v Gaze, pričom poukazujú na dvojaký meter organizátorov, ktorí za inváziu na Ukrajinu Rusko zo súťaže nekompromisne vylúčili.

Po ostrej kritike a kontroverziách z minulého ročníka sa Eurovízia rozhodla zakázať „neprimerané“ propagačné kampane, predovšetkým tie, ktoré organizujú tretie strany a vlády. Zároveň došlo k zníženiu maximálneho počtu hlasov na osobu z dvadsiatich na desať.

Varovanie pre Izrael

Zmena pravidiel a prísnejší dohľad nad propagačnými kampaňami sa už stihli prejaviť aj v praxi aktuálneho ročníka. Izraelská verejnoprávna televízia Kan dostala od organizátorov Eurovízie formálne varovanie po tom, čo na sociálnych sieťach zdieľala videá, v ktorých tohtoročný reprezentant Noam Bettan priamo vyzýval fanúšikov, aby mu v prvom semifinále 12. mája odovzdali plný počet – teda 10 – povolených hlasov.

Videá, ktoré Bettan nahral vo viacerých jazykoch vrátane angličtiny, francúzštiny, nemčiny, taliančiny a gréčtiny, narazili na nové pravidlá zamerané na obmedzenie kampaní tretích strán, ktoré vznikli práve ako reakcia na minuloročné kontroverzie. Riaditeľ súťaže Martin Green uviedol, že organizátori zasiahli v priebehu 20 minút a požiadali izraelskú delegáciu o okamžité stiahnutie tohto obsahu zo všetkých platforiem, čomu televízia bezodkladne vyhovela.

Noam Bettan reprezentujúci Izrael sa zúčastnil podujatia „Tyrkysový koberec“ v rámci súťaže Eurovision Song Contest 2026 vo Viedni v Rakúsku 10. mája 2026.
Zdroj: Reuters/Lisa Leutner

Hoci organizátori uznali, že v tomto konkrétnom prípade nešlo o rozsiahlu financovanú kampaň tretej strany, konanie bolo podľa nich stále v rozpore s pravidlami a duchom súťaže. Green zároveň varoval, že Eurovízia bude naďalej monitorovať akékoľvek propagačné aktivity a v prípade potreby prijme príslušné kroky.

Jubilejný ročník vo Viedni v tieni masívneho bojkotu

Kým mnohí stále riešia dozvuky minuloročného hlasovania, aktuálny 70. ročník Eurovízie, ktorého finále sa uskutoční 16. mája vo Viedni, čelí dosiaľ nevidenému odporu. Účasť Izraela, ktorého bude reprezentovať spevák Noam Bettan s piesňou „Michelle“, vyvolala vlnu nesúhlasu kvôli izraelskej vojne v Gaze, ktorá si k dnešnému dňu vyžiadala najmenej 72-tisíc obetí.

Noam Bettan, reprezentujúci Izrael, spieva pieseň „Michelle“ počas generálnej skúšky č. 2 prvého semifinále súťaže Eurovision Song Contest 2026 vo Viedni v Rakúsku 11. mája 2026.
Zdroj: Reuters/Lisa Leutner

Päť európskych štátov – Írsko, Holandsko, Slovinsko, Španielsko a Island – oficiálne oznámilo, že súťaž budú bojkotovať. Rázne opatrenia, aby Eurovíziu úplne vytesnili z vysielacieho priestoru, v týchto krajinách prijali aj televízni vysielatelia.

Írska národná televízia RTÉ bude počas finálového večera symbolicky vysielať tematickú epizódu populárneho sitkomu z 90. rokov „Father Ted“. Slovinská verejnoprávna televízia RTV avizovala, že namiesto „eurovízneho cirkusu“ ponúkne divákom tematický program „Hlasy Palestíny“. A Španielsko, ktoré tradične patrí k najväčším finančným prispievateľom súťaže, v čase finále uvedie vlastný hudobný špeciál „The House of Music“.

Bojkotujú aj umelci

Zásadná kritika smeruje na EBU aj zo strany renomovaných inštitúcií. Generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamard označila nepozastavenie účasti Izraela za akt „zbabelosti a očividný dvojaký meter“, pričom upozornila, že EBU pred časom neváhala pre vojnu na Ukrajine okamžite vylúčiť Rusko.

Udalosti nenechali chladnými ani samotných umelcov. Švajčiarsky víťaz z roku 2024, Nemo, ako aj írsky víťaz z roku 1994, Charlie McGettigan, prisľúbili verejné vrátenie svojich trofejí na znak protestu a solidarity s Palestínčanmi.

69. ročník Eurovízie sprevádzali veľké protesty priamo vo švajčiarskom Bazileji, proti účasti Izraela v súťaži – 17. 5. 2025
Zdroj: Profimedia

Na druhej strane však stojí vyše tisíc zástupcov svetového zábavného priemyslu, ktorí podpísali otvorený list proti vylúčeniu Izraela s tým, že podobné kroky pretvárajú oslavu jednoty na politický nástroj.

Geopolitický zlom a historické sankcie EÚ

Izrael však dostal ranu aj na inom fronte. Ešte závažnejšie dôsledky než hudobný bojkot preň priniesli pondelkové rokovania v Bruseli. Dvadsaťsedem ministrov zahraničných vecí Európskej únie po mesiacoch schválilo nové balíčky sankcií voči násilným izraelským osadníkom na okupovanom Západnom brehu.

Tento posun umožnila zmena vo vedení Maďarska, keď jeho nový premiér Péter Magyar stiahol predchádzajúce veto bývalého premiéra Viktora Orbána, ktorý dlhodobo pôsobil ako kľúčový európsky spojenec Izraela.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová toto rozhodnutie komentovala slovami, že „bolo najvyšší čas prejsť z patovej situácie k činom“, a zdôraznila, že násilie a extrémizmus musia niesť následky. Rozhodnutie privítal aj francúzsky minister Jean-Noel Barrot, podľa ktorého EÚ konečne sankcionuje „hlavné izraelské organizácie vinné z podpory extrémistickej a násilnej kolonizácie Západného brehu“.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová.
Zdroj: reuters

Na sankčnom zozname sa popri lídroch hnutia Hamas, ktorí nesú zodpovednosť za teroristický útok zo 7. októbra, ocitli viaceré vplyvné izraelské subjekty. Sú medzi nimi napríklad organizácie Nachala a Regavim, ktoré systematicky propagujú politiku zakladania osád, skupiny HaShomer Yosh a Amana, ktoré pomáhajú financovať neautorizované osady – takzvané outposty, ale aj významné osobnosti hnutia vrátane Daniely Weissovej, ktorá je v Izraeli označovaná za „krstnú mamu” celého osadníckeho hnutia.

Sankcie by podľa medializovaných informácií mali zasiahnuť aj riaditeľa organizácie Regavim Meira Deutscha a riaditeľa HaShomer Yosh Avichaia Suissu.

Osád pribudlo po návrate Netanjahua k moci

Izrael od vojny v roku 1967 vybudoval na území Západného brehu a východného Jeruzalema približne 160 osád, v ktorých v súčasnosti žije zhruba 700-tisíc Židov, čo medzinárodné právo klasifikuje ako nelegálny stav.

Rozširovanie osád dramaticky akcelerovalo po návrate Benjamina Netanjahua k moci na čele krajne pravicovej koalície, pričom situácia eskalovala od začiatku vojny v Gaze. Podľa záznamov OSN len v roku 2025 došlo k viac ako 1 800 útokov zo strany osadníkov, ktoré si vyžiadali straty na životoch či zničený majetok. Celkový počet palestínskych obetí na Západnom brehu už prekročil hranicu tisícky úmrtí.

Izraelskí osadníci a vojaci sa zúčastňujú oslavy v deň obnovenia osady Sa-Nur, ktorá bola evakuovaná v rámci stiahnutia Izraela z roku 2005, v Sa-Nur na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu, 19. apríla 2026.
Zdroj: REUTERS/Shir Torem

Reakcia izraelských predstaviteľov na sankčný balík na seba nenechala dlho čakať. Minister zahraničných vecí Gideon Sa’ar vyhlásil, že Európska únia konala „svojvoľne a politicky“, bez akéhokoľvek faktického základu. Krok označil za „úplne skreslenú morálnu ekvivalenciu“ medzi izraelskými občanmi a teroristami z Hamasu a prisľúbil, že Izrael si bude naďalej stáť za právom Židov usadzovať sa „v srdci vlasti“.

Krajne pravicový minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir zašiel ešte ďalej a samotnú Úniu nazval „antisemitskou“.

Napriek jasnému diplomatickému posunu EÚ zaznievajú v Bruseli hlasy, že ide iba o malé kroky. Krajiny ako Francúzsko a Švédsko presadzujú zavedenie ciel na importované produkty z ilegálnych osád, čo však zatiaľ naráža na chýbajúcu jednomyseľnosť členských štátov.

Signatári nedávnej deklarácie zloženej zo 452 bývalých európskych politikov vrátane dvoch bývalých premiérov navyše žiadajú tvrdé ekonomické sankcie proti inštitúciám a bankám zapojeným do budovania rozsiahleho projektu osady E1, ktorý hrozí rozdelením Západného brehu na dve izolované časti.

Izrael tak čelí kríze svojej medzinárodnej reputácie na viacerých frontoch – od vyšetrovaní z prostredia Eurovízie, cez bojkoty verejnoprávnych televízií, až po ekonomické a politické obmedzenia zo strany najvyšších európskych inštitúcií.