Autobusky sú často ako zlatá sliepka. V malom meste si účtujú ako v krajskej metropole

Autobusové stanice v minulosti predali súkromníkom. Protimonopolný úrad už v jednom kraji potvrdil, že zneužívajú svoje postavenie a pýtajú si príliš veľa peňazí od dopravcov. Až teraz ministerstvo rieši aspoň to, aby spĺňali minimálne štandardy.

Ľuďom sľubovali silný štát, no nemá pod kontrolou v mnohých prípadoch ani autobusové stanice. V minulosti ich mestá a obce odpredali súkromným dopravcom a teraz majú verejní činitelia zviazané ruky.

Jeden z malých dopravcov otvorene kritizuje, že stanice slúžia ich majiteľom ako „zlatá sliepka“. Keďže za každý vstup autobusu si účtujú nemalé poplatky.

Protimonopolný úrad dokonca minulý rok firmám Organizátor RIDS a Martinská parkovacia spoločnosť v Žilinskom kraji udelil aj pokuty – za zneužívanie ich dominantného postavenia.

V prvom prípade sa pokuta 218 500 eur týkala staníc Žilina, Bytča, Čadca a Vrútky. Druhá sankcia 34 000 eur bola za stanicu v Martine.

Aktuality.sk zmapovali poplatky staníc naprieč celým Slovenskom. Najdrahšia je stanica Nivy v Bratislave, no jedny z najvyšších poplatkov sú v malých mestách Bardejov, Poprad a Brezno. Jeden z dopravcov už minulý rok poukázal aj na to, že v niektorých prípadoch nie sú zverejnené cenníky za využívanie staníc, hoci to prikazuje zákon.

Štát však chystá aspoň čiastočné zlepšenie situácie v podobe tlaku na prevádzkovateľ staníc cez jasnejšie pravidlá.

Pre malých je to významná zložka

Aktuality.sk už v predchádzajúcom článku upozornili, že diaľkové spoje zo slovenských ciest miznú. Štát ani samosprávy im totiž na prevádzku neprispievajú ani cent. Majú problém konkurovať hlavne „vlakom zadarmo“.

Akým problémom sú samotné poplatky za autobusové stanice? Podľa riaditeľa spoločnosti DobBus Branislava Doboša majú podstatný vplyv na tvorbu cestovného. „Pre mnohé firmy sú dôvodom na obmedzenie alebo aj ukončenie prevádzky,“ tvrdí.

Doboš je aj predsedom Únie súkromných autobusových dopravcov. Pre úplnosť dodajme, že v minulosti ohlásil spoluprácu so stranou Republika.

Prečítajte si tiež:

Podobne ako Doboš to vidí aj majiteľ Cestovnej kancelárie DAKA David Gavaľa. „Je to určite významná časť našich nákladov a najmä platíme za každé jedno zastavenie, či je to nástup, alebo výstup. Dokonca keď linka končí na konečnej a prakticky je na tom istom mieste, kde klienti vystúpia a ďalší nastúpia, platíme dvakrát,“ uvádza Gavaľa.

Navyše nerozumie, prečo sa ceny pre prímestské, diaľkové a medzinárodné linky odlišné. Myslí si, že náklady sú pre všetkých identické.

Keď sa poplatky zvyšujú, firma akurát dostane list s oznamom jednostranného rozhodnutia, s ktorým musia len súhlasiť.

FlixBus označuje poplatky staníc za významnú nákladovú položku, no zdajú sa mu byť „adekvátne“ – vzhľadom na atraktivitu daného mesta či úroveň služieb na stanici.

Pre LeviTour nie sú poplatky staníc najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje cenovú politiku cestovných lístkov. Tiež z jeho pohľadu odzrkadľujú kvalitu a úroveň služieb. Pokiaľ stanica ponúka komplexný servis – ako napríklad odbavenie, dispečing, upratovanie, Wi-Fi pre cestujúcich – tak podľa spoločnosti môže efektívna správa stanice pomáhať stabilizovať ceny lístkov. Pretože dopravca sa môže sústrediť len na jazdu a nemusí ďalšie služby zabezpečovať sám.

Niekde nemajú ani toalety

Na všetkých autobusových staniciach však vodiči a cestujúci základný komfort a služby nenájdu.

DobBus vozí ľudí na linke Prievidza – Banská Bystrica a tiež Prievidza – Martin. Doboš hodnotí úroveň poskytovaných služieb niekde ako veľmi zlú.

„Len v Banskej Bystrici a vo Zvolene majú naši vodiči a cestujúci na autobusovej stanici toalety. Ostatné stanice z uvedených (Prievidza, Žiar nad Hronom, Martin) nemajú vlastné sociálne zariadenia a sú prenajaté súkromným spoločnostiam, pokiaľ tam nejaké majú,“ konštatuje.

DAKA prevádzkuje diaľkové linky z Bratislavy do Košíc. „Na veľa staniciach sú služby minimálne až žiadne. Inde sú veľmi obmedzené, často zatvorené WC, žiaden automat, a dokonca čakanie vonku na zime. A tam, kde je zase servis poskytovaný vo vysokej kvalite, nie je veľa priestoru na odstavenie či otočenie vozidla (stanica Bratislava),“ priblížil Gavaľa.

LeviTour jazdí na trasách Prešov – Viedeň, Bratislava – Rimavská Sobota, Plzeň – Rimavská Sobota či Tornaľa – Banská Bystrica.

„Na väčšine staníc je pre vodičov k dispozícii WC. Na Autobusovej stanici Nivy sú pre vodičov poskytnuté všetky služby – toaleta, Wi-Fi, obchody a služby, ale i umyváreň autobusov, parkovanie, všetko pohodlne pod strechou,“ opisuje.

Treba však dodať, že poplatok za vstup na autobusovú stanicu však nezahŕňa extra služby. Aj v Bratislave si stanica účtuje napríklad poplatok navyše za umývanie vozidla alebo vypustenie chemického WC. Prevádzkovatelia staníc vyberajú poplatky takisto za úpravu informačného systému z dôvodu zmeny cestovného poriadku.

Poplatky za využívanie vybraných autobusových staníc na Slovensku.
Zdroj: Umelá inteligencia Gemini, Lukáš Kosno/Aktuality.sk

Zlatá sliepka

Doboš si myslí, že ceny vstupov na stanice majú pokrývať náklady na prevádzku a údržbu, nie tvorbu ziskov. „Sú stanice, ktoré majú prevádzkovatelia, ktorí sa už nevenujú autobusovej doprave a majú to ako zlatú sliepku,“ kritizuje.

S tým súvisia prímestské a mestské spoje, pri ktorých dopravcovia požadujú preplácanie poplatkov za stanice cez ekonomicky oprávnené náklady od samospráv.

„Keď si spočítate, koľkokrát sa každý autobus denne otočí na stanici, tak sa nazbiera naozaj zaujímavá suma na konci mesiaca, na ktorú sa, bohužiaľ, skladáme všetci,“ deklaruje.

Potvrdzuje to aj Protimonopolný úrad, ktorý v Žilinskom kraji porovnával náklady a príjmy podnikateľov na jednotlivých autobusových staniciach.

„Vo všetkých prípadoch príjmy prevyšovali náklady o niekoľko desiatok až stoviek percent, čo nebolo opodstatnené charakterom poskytovanej služby,“ písala inštitúcia.

Jeden z najdrahších vstupov

Scenár, keď prevádzkovateľ staníc je prepojený aj s dopravnou spoločnosťou, nájdeme aj v Banskobystrickom kraji.

Stanicu v Brezne s ani nie 20-tisíc obyvateľmi vlastní Bystrická dopravná spoločnosť. Vstup na ňu je jeden z najdrahších na Slovenku. Za každý autobus si SAD Zvolen účtuje 5,32 eura bez DPH.

Ide pritom len o asfaltovú plochu pred železničnou stanicou s niekoľkými ostrovčekmi a malými prístreškami. Len pred pár rokmi postavili samostatnú budovu s interiérovou čakárňou. Priestory v nej prenajíma firma aj kraju, ktorý tam má dopravnú kanceláriu.

V predstavenstve Bystrickej dopravnej spoločnosti ako aj v spoločnosti SAD Zvolen sedí Adrian Polóny, ktorý v minulosti kandidoval aj na župana Banskobystrického samosprávneho kraja. Aj v súčasnosti sa jeho podobizeň objavila na niektorých autobusoch, hoci kandidatúru neoznámil. Polónyho reklama sa nachádza aj na novej budove autobusovej stanice v Brezne – ešte od minulých župných volieb.

Polóny sa nedávno dostal do pozornosti tým, že firma oficiálne vlastnená jeho zamestnancom v SAD Zvolen začala skupovať historické pamiatky po Slovensku. V roku 2022 podnikateľ zabezpečil cez SAD Zvolen vtedajšiemu predsedovi Hlasu Petrovi Pellegrinimu luxusné auto so šoférom. Nebolo však jasné, koľko zaň súčasný prezident platil. Pellegrini označil Polónyho za kamaráta, písal Denník N.

Adrian Polóny má na stanici v Brezne reklamu celé roky od predchádzajúcich župných volieb.
Zdroj: Lukáš Kosno/Aktuality.sk

Sabotáž novej linky

Cestovná kancelária DAKA minulý rok kritizovala, že niektoré stanice im ani neumožňujú na nich zastavovať. Nevedela získať ani len cenník zastavenia na trase Bratislava – Šamorín – Dunajský Streda – Veľký Meder – Komárno.

„Do dnešného dňa (17. apríla 2026) sme nedostali cenníky od miest, ani od prevádzkovateľov autobusových staníc. Predpokladám, že je to zámer, aby sme túto linku nespustili, aj keby výrazne pomohla dopravnej obslužnosti danej lokality,“ odkazuje Gavaľa.

Zákon pritom prevádzkovateľom staníc káže, že priestory majú sprístupniť všetkým dopravcom a zverejniť podmienky s cenníkom. Ak tak nerobia, môžu dostať pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur, upozorňuje ministerstvo dopravy.

DAKA sa ešte stretáva aj s problémom, že jej na niektorých staniciach málokedy aktualizujú cestovné poplatky.

Požadujú reguláciu či dotácie

Doboš navrhuje ako riešenie odkúpenie staníc späť do vlastníctva samospráv alebo štátu. Taktiež by nevyberal poplatky za vjazd vôbec alebo ich preplácal aj prevádzkovateľom diaľkových liniek.

„Jazdia na základe vydaných licencii samosprávnymi krajmi a robia tak službu vo verejnom záujme, kde im už pri vydávaní licencie naopak prikážu mať tarifu a poskytovať zľavnené cestovné lístky pre určitý okruh cestujúcich, ale rozdiel vo výške poskytovanej zľavy musia niesť na svojich pleciach tieto spoločnosti a stratu im nikto nedopláca,“ konštatuje Doboš.

Gavaľa nabáda, aby ceny vjazdov na stanice reguloval štát. Myslí si, že by mali byť presne stanovené, istú dobu nemenné a najmä jednotné bez ohľadu na prímestskú či inú linku.

Pre LeviTour nie je riešenie vstupov na stanice až také podstatné. Problém vidí v železničnej doprave zadarmo. Uvítali by preto kompenzácie ako v Česku, kde sú dotované aj autobusové diaľkové linky.

Doboš by dotoval diaľkové linky aspoň do 100 kilometrov. „Vo veľa regiónoch, kde nie je dobré vlakové spojenie, sú práve tieto expresné autobusy životne dôležité pre cestovanie do školy alebo ku lekárovi. Toto vieme aj z vlastnej praxe, nakoľko dve takéto linky prevádzkujeme a musíme ich dotovať z inej dopravy,“ vysvetľuje.

Spoplatnené len po splnení podmienok

Hoci od júla 2024 opatrenie ministerstva financií umožňuje krajom regulovať ceny za služby autobusových staníc pre dopravcov, tak doteraz sa neuplatňovalo v praxi.

„Na základe dohody s vlastníkmi a správcami staníc je najprv potrebné mať zadefinované minimálne štandardy autobusových staníc. Následne by mali VÚC vypracovať kalkulačný vzorec, akceptovaný naprieč sektorom, na základe ktorého bude táto regulácia uplatňovaná,“ informovalo ministerstvo dopravy.

Rezort dopravy chce riešiť aj kvalitu poskytovaných služieb pre cestujúcich. Vypracoval návrh vyhlášky so štandardami. Má sa tým jasne odlíšiť stanica od bežnej zastávky. Ak nebudú dodržané, poplatky nemajú byť vyberané.

„Stáva sa totiž, že sa poplatky vyberajú aj za autobusové stanice s nedostatočnými, prípadne minimálnymi službami,“ priznáva rezort dopravy.

Otázne zostáva, dokedy budú musieť vlastníci alebo prevádzkovatelia autobusových staníc požiadavky splniť. Ministerstvo sa prikláňa k názoru VÚC, že tri roky sú pridlhá doba.

Na zastávkach má mať právo zastaviť každý dopravca s licenciou. K ich spoplatňovaniu sa rezort dopravy neprikláňa, hoci už také návrhy mali padnúť. Obáva sa totiž, že by to mohlo výrazne ovplyvniť výšku cestovného.

Minimálne štandardy autobusových staníc majú byť nasledovné:

najmenej tri od vozovky vyvýšené kryté nástupištia s bezbariérovým prístupom,
zreteľné označenie nástupišťa a vybavenie označníkom alebo miestom prístupným pre cestujúcich, ktoré je označené z diaľky čitateľným nápisom „Cestovné poriadky“, a na ktorom sa zverejňujú zastávkové cestovné poriadky,
každé nástupište vybavené minimálne jednou lavičkou a odpadkovým košom,
interiérová čakáreň s reguláciou teploty, minimálnym počtom 20 miest na sedenie a celkovou kapacitou zodpovedajúcou dopytu v čase rannej prepravnej špičky pri nepriaznivom počasí, ktorá je vybavená elektronickým informačným systémom s hlásením alebo zobrazovaním najbližších odchodov, funkčnými toaletami a prístupná verejnosti minimálne v čase premávky autobusových spojov, s možnosťou výnimky pre čas od 22.00 hodiny do 6.00 hodiny,
odstavná plocha v priestore autobusovej stanice pre státie najmenej troch autobusov.

Ako sa k téme stavajú samotné kraje

Bratislavský samosprávny kraj: Kritizuje, že rekonštrukciou stanice Nivy došlo k značnému zmenšeniu plochy, zníženiu počtu nástupíšť a výstupíšť i času na pobyt autobusov v priestoroch stanice. Vníma aj rast poplatkov za využívanie stanice.

„V oblasti regulácie cien Bratislavský samosprávny kraj podporuje nastavenie jasných a férových pravidiel, ktoré zabezpečia primeranosť poplatkov vo vzťahu k poskytovaným službám, ako aj ochranu verejného záujmu a zabezpečenie fungovania dopravnej obslužnosti,“ napísal.

Kraj neplánuje odkúpenie staníc či budovanie vlastných. Podporovať chce vyššiu kapacitu spojov a výstavbu prestupných terminálov.

Nitriansky samosprávny kraj: Avizuje, že až po zadefinovaní „autobusovej stanice“ budú môcť pristúpiť k regulácii. V súčasnosti sa nevedel vyjadriť, či plánuje získať niektoré stanice pod vlastnú kontrolu alebo ich budovanie.

Trenčiansky samosprávny kraj: Priznáva, že na jeho území nájdeme autobusové stanice, ktoré potrebujú komplexnú revitalizáciu, rekonštrukciu (napríklad Dubnica nad Váhom). „Niektoré potrebujú dobudovať, poprípade zabezpečiť ich vybavenosť (čakáreň pre cestujúcich, toalety),“ dodáva VÚC.

Kraj už spracováva podklady pre stanovenie výpočtu ceny za vstupy na stanice, ktoré majú vychádzať z reálnych nákladov.

Okrem toho uviedol, že momentálne neuvažuje s prechodom vlastníctva autobusových staníc pod svoju správu.

Trnavský samosprávny kraj: Chýbajú mu štandardy vybavenia autobusových staníc. Keď vstúpia do platnosti, žiada zrušenie, prípadne skrátenie prechodného obdobia na ich uplatňovanie na maximálne šesť mesiacov.

Kraj verí, že vďaka účinnej regulácii sa zlepší vybavenie autobusových staníc i poskytované služby – napríklad prístup, označenie nástupíšť, nutnosť prístreškov či mobiliár pre cestujúcich.

„SK8 (združenie krajských samospráv, pozn. red.) navyše pracuje na vytvorení jednotnej metodiky cenovej regulácie na autobusových staniciach. V prípade účinnej regulácie cien nepovažujeme za potrebné – a ani reálne vzhľadom na obmedzenosť zdrojov – získavať stanice pod svoju správu alebo do svojho vlastníctva,“ poznamenal.

Žilinský samosprávny kraj: Doterajší systém regulácie ceny služieb vníma ako veľmi všeobecný. Konštatuje, že nemá oporu v žiadnom zákone, čo podľa vlastných slov aj pripomienkoval ešte v čase jeho návrhu. Pripomína, že presadzoval vytvorenie jasného a jednotného rámca, ktorý určí:

pravidlá a spôsob regulácie ceny, najmä nastavenie postupu (vzorca) pri určovaní maximálnej výšky ceny služieb a určenie, či sa bude počítať cenový výmer na každú stanicu samostatne alebo na všetky stanice v regióne spolu.
maximálny primeraný zisk,
definíciu autobusových staníc a ich štandardy.
ktoré služby musia stanice za regulované ceny poskytovať, aké podklady musia vlastníci autobusových staníc na určenie regulovaných cien predložiť,
povinnosť strpieť výkon kontroly skutočných nákladov pre účely regulácie,
nastavenie sankcií za porušenie povinností a nedodržiavanie podmienok regulácie.

Kraj uvádza, že vlastní jedinú autobusovú stanicu – v Kysuckom Novom Meste a momentálne ju rekonštruuje.

„Župa nemá k dispozícii pozemky, priestory, kde by dokázala vybudovať nové autobusové stanice tak, aby to malo pre obyvateľov zmysel, teda v blízkosti dopravných uzlov a podobne,“ uvádza.

Banskobystrický samosprávny kraj: Odkazuje, že pokiaľ sú pripomienky k nedodržiavaniu predpisov či ku kvalite služieb, môže sa verejnosť obrátiť na prevádzkovateľa konkrétnej autobusovej stanice či kraj.

Od novely vyhlášky k zákonu o verejnej doprave očakáva jasné definovanie toho, čo je a čo nie je autobusová stanica, a za čo sú prevádzkovatelia autobusových staníc oprávnení účtovať poplatky. K získaniu alebo budovaniu staníc poznamenáva, že to môže byť skôr téma pre mestá a obce.

Košický samosprávny kraj: Za väčší problém ako výšku poplatkov považuje najmä kvalitu a rozsah služieb na staniciach. „Na východnom Slovensku evidujeme viacero staníc, ktoré nespĺňajú ani základné štandardy – napríklad nemajú čakáreň vôbec alebo ju zatvárajú už v skorých popoludňajších hodinách, hoci autobusy odchádzajú aj neskoro večer,“ priblížil.

Verí, že určením štandardov pre stanice sa zabráni praxi, keď bežné nástupište alebo plocha bola iba formálne označená za stanicu len preto, aby sa mohli vyberať poplatky. „Našou prioritou nie je vlastniť stanice, ale zabezpečiť, aby tam, kde sa poplatky vyberajú, mali cestujúci aj vodiči primerané služby a dôstojné podmienky,“ dodáva.

Prešovský samosprávny kraj: Priznáva, že „v mnohých prípadoch“ úroveň služieb autobusových staníc nezodpovedá modernej dobe.

„Reguláciu maximálnych cien za služby autobusových staníc vnímame ako jeden z nástrojov, ako zabezpečiť férové a transparentné podmienky pre dopravcov,“ deklaruje. Dopĺňa, že s krajmi zvolili spoločný postup, každý dostal metodiku a už vydali rozhodnutie pre stanice Levoča a Spišská Stará Ves.

Kraj neplánuje plošné preberanie autobusových staníc do svojho vlastníctva. Zdôvodňuje to nedostatkom peňazí a tiež kapacít na ich správu.

„Z dlhodobého hľadiska sa zameriavame skôr na rozvoj prestupných uzlov a modernizáciu dopravnej infraštruktúry v spolupráci s mestami a ďalšími partnermi,“ uviedol.

Za príklad dáva pripravovaný projekt modernizácie a výstavby dopravnej infraštruktúry verejnej osobnej dopravy v Tatrách – vzniknúť majú uzly alebo terminály a záchytné parkoviská. Prepojiť tak chcú autobusovú, železničnú dopravu a zároveň prispieť k regulácii individuálnej automobilovej dopravy.