Malá obec, ktorá nemá ani dvesto obyvateľov, priťahuje stále viac návštevníkov.
Známa je čarovnou prírodou, cyklotrasami, ale aj výraznou stopou spojenou s Povstaním a udalosťami druhej svetovej vojny. Vyhľadáva ju stále viac návštevníkov, ktorým ponúka obecné ubytovanie už od roku 1968. Nachádza sa v „kulturáku“, no potrebovalo už aspoň základnú modernizáciu. V týchto dňoch ju už v podstate dokončili a pochválili sa novinkami. Hostí privítajú útulnejšie izby s novým nábytkom.
Starosta obce Kľak (okr. Žarnovica) Ľuboš Haring Pravde potvrdil, že tamojšia dolina láka stále väčší počet turistov. Ročne sa tam „otočia“ tisícky návštevníkov, ale nocovať tam zostáva málokto. Pritom jeden deň podľa richtára na objavovanie tamojších krás nestačí.
Ak chce niekto absolvovať túru na vrch Vtáčnik (1 346 m n. m.), pod ktorým obec leží, no zároveň si vychutnať aj malebné cyklotrasy či spoznať dejiny súvisiace s hrôzami vojny, mal by si na to vyhradiť aspoň tri dni. Na svoje si tam prídu najmä tí, ktorí sa vyhýbajú prekomercionalizovaným oblastiam a dávajú prednosť komornejšiemu prostrediu. V okolí Kľaku nájdu tiché lesy, opustené cestičky a pekné výhľady.
„Pohorie Vtáčnik je prepojené od Štiavnických vrchov až po Tribeč. Je to jedna veľká magistrála, ktorú za deň neprejdete. Bez prenocovania to jednoducho nejde. No a keď chce človek navnímať tiež atmosféru našej obce, naozaj sa tu oplatí zostať dlhšie,“ mieni starosta.
Kompletne vymenený interiér
Haring zdôraznil, že okrem kvalitných cyklo či turistických trás vhodných pre náročných aj rodiny s deťmi vyvoláva Kľak stále väčší záujem tiež u ľudí, ktorí chcú objavovať miesta spojené s významnými historickými udalosťami. A to najmä so Slovenským národným povstaním, ktoré tam pripomína pamätná izba. V nej nájdu všetko o dni známom ako Krvavá nedeľa. Zároveň tiež zoznam obetí fašizmu, ktoré boli postrieľané a upálené za aktívnu pomoc partizánom v horách.
Na záujem turistov reagovalo vedenie Kľaku rekonštrukciou ubytovacieho zariadenia, vďaka ktorému sa môže návštevník v lokalite zdržať dlhšie a objaviť ďalšie krásy regiónu. A čo všetko vlastne vynovili? „Celé to pozostávalo z výmeny dvier, zárubní a interiéru v izbách. Je tam kompletne nový nábytok – postele, matrace, stolíky, stoličky, botníky aj vešiakové steny,“ vymenoval Haring.
Čítajte aj Fico pri pietnom akte chýbal, neskôr rečnil z pódia. K pamätníku prišli traja veteráni
K vylepšeniu došlo vďaka podpore Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja – prostredníctvom členského príspevku v oblastnej organizácii cestovného ruchu Región Gron. Zo schémy rozvojových zámerov na to čerpali 9 447 eur. Samotná obec sa na tom podieľala spolufinancovaním vo výške desať percent celkových nákladov.
Starosta objasnil, že dokopy je v ich obecnom zariadení päť izieb s kapacitou pre dvadsať ľudí. „V troch z nich sme urobili aj nové stierky a plávajúce podlahy. Vymenili sme tiež zásuvky a svetlá. To sme realizovali priebežne v réžii obce, zo svojho rozpočtu,“ vysvetlil. Keďže na tom pracovali postupne, v ostatných rokoch, z vlastnej kasy na to vyčlenili vždy primeranú sumu tak, aby si to mohli dovoliť.
„Súčasťou nášho ubytovania sú aj spoločné sociálne zariadenia a kuchynka so spoločenskou miestnosťou, kde nechýba televízor s gaučom,“ poznamenal.
Jednoduchšia forma dovolenky
Jedna noc u nich stojí 12 eur na osobu – takéto ľudové ceny sú už dnes skôr výnimkou. „Je to vlastne len na prespatie,“ pripomenul starosta. Nároční klienti by nad tým možno „ohŕňali nosom“, no ide o čisté a pohodlné izby.
„Najmä v letných mesiacoch je o ne dosť veľký záujem. Okolitá príroda je ale krásna vo všetkých ročných obdobiach,“ pokračoval s tým, že ročne tam evidujú stovky ubytovaní, no vedia „pokryť“ aj vyššie číslo. „Zvyknú tu prenocovať tiež robotníci, ktorí pracujú na rôznych opravách tunajších rekreačných domov či chalúp,“ hovorí.
Menším „neduhom“ je fakt, že v dedinke nie je žiadne reštauračné zariadenie. Majú tam len jeden obchod s potravinami, no o to zaujímavejšie môže byť pre návštevníkov „nasávanie“ atmosféry v prostredí, kde sa cítia tak trochu odrezaní od sveta. „Kto tu chce stráviť čas so svojimi deťmi, musí počítať s dobrodružnejšou, teda jednoduchšou, formou dovolenky,“ ozrejmil starosta úsmevom.
Za pozornosť stojí v Kľaku aj Pamätník umučených z roku 1959, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Autorom súsošia matky s dieťaťom, ktoré stojí nad spoločným hrobom 84 obetí Krvavej nedele (21. januára 1945), je sochár Ján Hučko. „Chodí k nemu aj veľa motorkárov,“ podotkol starosta.
Čo sa týka cyklotrás, sú nimi pospájané dediny v celej Kľakovskej doline. „Máme prepojenie aj na druhú stranu – do obcí Veľké Pole, Píla, Hodruša-Hámre, dokonca aj do mesta Nová Baňa,“ vymenoval Haring.
Pamätná izba je prístupná denne – na zavolanie. V prípade záujmu vidieť ju na vlastné oči treba kontaktovať obecný úrad. Okrem individuálnych návštev tam často prichádzajú zájazdy s deťmi zo škôl, aj v rámci exkurzií spojených s výučbou týchto historických udalostí.