Benešove dekréty išli bokom. Fico a Magyar otočili list, po rokoch hádok chce V4 opäť spoločne tlačiť na Brusel

Po rokoch sporov hovoria lídri o návrate V4. Experti však upozorňujú, že o budúcnosti skupiny rozhodne viac než jeden úspešný samit.

Keď Péter Magyar v apríli vyhral maďarské parlamentné voľby, za jeden z cieľov svojej zahraničnej politiky označil posilnenie spolupráce krajín V4. Utorňajší samit v maďarskom meste Gödöllő pri Budapešti bol tak nielen prvým stretnutím Vyšehradskej štvorky s novým maďarským premiérom, ale aj testom, či má zoskupenie, ktoré v posledných rokoch rozdelila vojna na Ukrajine, ešte reálny politický význam.

Lídri po rokovaní vyslali signál, že chcú hľadať skôr spoločné témy než staré spory. „Nebudeme nastoľovať témy, ktoré nás rozdeľujú,“ vyhlásil premiér Robert Fico. Podobne sa vyjadril aj poľský premiér Donald Tusk, podľa ktorého je to, čo krajiny V4 spája, silnejšie než to, čo ich rozdeľuje.

Ficove slová pritom mierili aj na citlivé témy, ktoré v posledných týždňoch vyvolali napätie medzi Bratislavou a Budapešťou. Jednou z nich sú Benešove dekréty, kvôli ktorým si Péter Magyar a Robert Fico vymenili ostré odkazy na sociálnych sieťach. Do sporu sa následne zapojil aj prezident Peter Pellegrini. Neriešenie týchto sporov bude dôležitým signálom aj z dôvodu, že práve v júli sa začne slovenské predsedníctvo V4, kedy sa lídri krajín V4 budú niekoľko mesiacov stretávať výhradne na Slovensku.

Nový začiatok V4

Po ruskej invázii na Ukrajinu sa zdalo, že V4 prežíva najhlbšiu krízu vo svojej histórii. Kým Poľsko patrilo medzi najvýraznejších podporovateľov Kyjeva, vlády Viktora Orbána a neskôr aj Roberta Fica zastávali v mnohých otázkach odlišné postoje.

Podľa riaditeľa Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáša Strážaya však Vyšehradská skupina nikdy nefungovala ako pevný blok krajín s jednotným názorom. Práve maďarské voľby podľa neho vytvorili priestor na nový začiatok.

„Zlomovým bodom boli maďarské voľby v apríli tohto roku, keď sa podarilo zblížiť poľské a maďarské stanoviská, špeciálne k podpore Ukrajiny a otázke Ruska. Tie boli hlavnou trecou plochou v rámci V4,“ tvrdí.

Politológ Petr Just z Metropolitnej univerzity Praha však pre Aktuality.sk upozorňuje, že samotné deklarácie nestačia. „Všetci lídri krajín V4 hovoria, že je pre nich V4 dôležitá, ale jej reálny význam vždy závisí od toho, aké majú vzťahy s ostatnými lídrami,“ hovorí.

V4 sa chce stretávať pred každým samitom EÚ

Veľká časť stretnutia zostala za zatvorenými dverami. Jeden z hlavných výsledkov samitu je ale dohoda, že premiéri krajín V4 sa budú stretávať pred každým zasadnutím Európskej rady, aby koordinovali svoje postoje k témam, na ktorých sa dokážu zhodnúť.

Český premiér Andrej Babiš oživenie spolupráce privítal. Podľa neho V4 opäť funguje a mala by sa vrátiť ku koordinácii postojov pred rokovaniami Európskej únie.

Aj keď maďarský premiér Péter Magyar ešte pred samitom tvrdil, že Vyšehradská skupina bola v posledných rokoch odsunutá na vedľajšiu koľaj a nastal čas vrátiť jej význam v európskej politike, po rokovaní vyhlásil, že „V4 je späť“.

Podobne hovoril aj Donald Tusk. Poľský premiér vyhlásil, že krajiny strednej Európy môžu opäť zohrávať významnejšiu úlohu pri formovaní európskej politiky, ak budú postupovať spoločne. Rozdiely však úplne nezmizli. Budapešť v deň samitu odložila kľúčový procedurálny krok potrebný na presadenie snahy Ukrajiny a Moldavska o členstvo v EÚ, uviedli pre Politico dvaja diplomati EÚ.

Robert Fico
Zdroj: Reuters/Marton Monus

Má V4 ešte čo ponúknuť?

To, že sa lídri Vyšehradskej štvorky opäť stretávajú pri jednom stole, ešte automaticky neznamená návrat k časom, keď skupina patrila medzi najvplyvnejšie regionálne formáty v Európskej únii. Otázkou zostáva, či má V4 aj dnes dostatok spoločných tém, ktoré by jej dali reálny politický význam.

Podľa politológa Petra Justa práve neformálny charakter skupiny vysvetľuje, prečo prežila aj obdobia, keď medzi jednotlivými vládami panovali výrazné spory. „Tá neformálnosť je skôr výhoda pre situácie, keď sa vo vnútri V4 vyskytnú nezhody ohľadne postojov k niektorým otázkam. Aj preto sa V4 nikdy nerozpadla,“ hovorí.

Podľa Tomáša Strážaya nebude budúcnosť V4 stáť na veľkých geopolitických víziách, ale na konkrétnych témach, kde majú členské štáty podobné záujmy. Medzi ne zaraďuje najmä rokovania o budúcom rozpočte Európskej únie, spoločnú poľnohospodársku politiku, eurofondy, migráciu či rozvoj dopravnej infraštruktúry.

„Sú tu spoločné alebo podobné pozície k rozpočtu, k spoločnej poľnohospodárskej politike či k využívaniu európskych fondov. Sú tu aj sektorové otázky týkajúce sa dopravnej infraštruktúry,“ vysvetľuje Strážay.

Práve v týchto oblastiach môže mať podľa expertov Vyšehradská skupina stále význam. Nie ako blok, ktorý sa zhodne na všetkom, ale ako platforma, prostredníctvom ktorej sa krajiny snažia presadzovať spoločné regionálne záujmy v Bruseli.

Tomáš Strážay v relácii Aktuality Nahlas
Zdroj: Marek Orihel/ Aktuality

Benešove dekréty v tieni samitu

Aj keď premiér Péter Magyar už po nástupe do funkcie navštívil Poľsko a Rakúsko, na oficiálnu návštevu Slovenska ani Česka zatiaľ nezavítal.

Bilaterálne vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou pritom môžu byť poznačené sporom o Benešove dekréty. Len niekoľko dní po maďarských voľbách telefonoval Robert Fico s Péterom Magyarom, aby mu zagratuloval k víťazstvu. Krátko nato však maďarský premiér uviedol, že pokiaľ Slovensko nezruší dôsledky Benešových dekrétov, na oficiálnu návštevu krajiny zatiaľ nepríde.

Magyar následne naznačil, že by sa tejto otázke rád venoval aj na širšej politickej úrovni. Voči tomu sa však ohradil aj český premiér Andrej Babiš. Téma Benešových dekrétov totiž zostáva citlivá nielen na Slovensku, ale aj v Česku.

Na nedávnom stretnutí lídrov V4 v Bruseli sa však Benešove dekréty témou nestali. Podľa riaditeľa Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáša Strážaya pritom dlhodobo platilo, že podobné otázky by sa mali riešiť na bilaterálnej úrovni a nemali by zasahovať do regionálnej spolupráce.

„V minulosti bol taký úzus, že bilaterálne otázky nebudú ovplyvňovať regionálnu spoluprácu,“ pripomína Strážay.

Samit V4 v Maďarsku
Zdroj: Reuters

Oveľa pravdepodobnejšie podľa neho je, že lídri sa budú sústreďovať na spoločné témy a problematické historické otázky ponechajú na bilaterálne rokovania. „Skôr si myslím, že pohľad bude zameraný dopredu. Tie problematické otázky sa budú riešiť na iných fórach, skôr bilaterálne,“ dodáva Strážay.

Podľa politológa Petra Justa pritom nejde o prvý spor tohto druhu. Benešove dekréty sa stali témou aj v roku 2002, keď ich otvoril vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán.

„Benešove dekréty sú pre Maďarsko citlivou témou. To však nič nemení na tom, že ak sa krajiny chcú sústrediť na obnovu spolupráce, budú musieť hľadať skôr oblasti, ktoré ich spájajú než rozdeľujú,“ hovorí Just.

Prečítajte si tiež:

Nové Rakúsko-Uhorsko alebo mediálna skratka?

Diskusiu o budúcnosti V4 však v posledných mesiacoch neovplyvňovali iba maďarské voľby. Pozornosť vzbudili aj výroky Pétera Magyara o užšej regionálnej spolupráci s Rakúskom a ďalšími krajinami strednej Európy.

Portál Politico ich interpretoval ako snahu Budapešti obnoviť vplyv v priestore niekdajšieho Rakúsko-Uhorska. Magyar v minulosti hovoril aj o intenzívnejšej spolupráci s Chorvátskom, Slovinskom či Rumunskom a objavili sa úvahy, či sa nesnaží vytvoriť nový regionálny blok popri V4.

Maďarský premiér Peter Magyar hovorí počas tlačovej konferencie na stretnutí krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Godollo, Maďarsko, 23. júna 2026.
Zdroj: Reuters/Marton Monus

Tomáš Strážay však považuje takéto interpretácie za prehnané. „Skôr išlo o určitú nadinterpretáciu,“ hovorí. Podľa neho maďarský premiér síce spomínal širšiu regionálnu spoluprácu, nehovoril však o rozšírení samotnej Vyšehradskej skupiny. Pripomína, že podobné formáty už v Európe existujú.

„Máme Trojmorie, Bukureštskú deviatku a ďalšie regionálne iniciatívy. Nevidím zásadnú potrebu rozširovať samotnú V4,“ vysvetľuje Strážay.

Reálnejším scenárom je podľa neho oživenie formátu V4+, v rámci ktorého by sa k rokovaniam prizývali aj ďalšie krajiny podľa konkrétnej témy. Takýto model fungoval už v minulosti a nevyžadoval zmenu samotného zloženia Vyšehradskej skupiny.

Ani ostatné členské štáty podľa Strážaya zatiaľ neprejavili záujem meniť základný formát spolupráce. „Keď sa v minulosti diskutovalo o rozšírení, krajiny sa zhodli, že štyri štáty sú dostatočný a efektívny formát,“ pripomína expert.