Bojovali proti Ukrajine, hrnú sa do Dumy. Jeden naznačil, že inváziu zbabrali, iný chce odradiť vojakov od vodky

Zaplní dolnú komoru ruského parlamentu veľa mužov, ktorí sa vrátili z frontu? Odpoveď sa dozvieme po 20. septembri, keď sa uskutočnia voľby. Do 450-člennej Dumy kandiduje takmer 190 vojnových veteránov, ktorí sa zapojili do boja proti Ukrajine.  

Veľký počet uchádzačov o hlasy voličov vo vojenskej uniforme môže naznačovať, že politické strany na nich stavili ako na lákadlo. Samozrejme, že z pohľadu stúpencov invázie na Ukrajinu, nie v prípade mierumilovných občanov.

Za jednoznačne najznámejšieho kandidáta s bojovými skúsenosťami sa dá označiť 29-ročný Vladislav Golovin. Chce sa stať poslancom za vládnucu stranu Jednotné Rusko. Na kandidátnej listine sa mu ušlo piate miesto v poradí, čiže zvolenie má vopred garantované.

Golovin sa ako príslušník námornej pechoty zúčastnil obliehania Mariupoľu. Bitka o toto ukrajinské mesto trvala takmer tri mesiace od marca do mája 2022. Patrila medzi najviac krvavé boje. Ruský vojnový reportér Andrij Filatov (od júna 2025 je nezvestný, asi ho zlikvidovali Ukrajinci) zviditeľnil Golovina v prvých týždňoch invázie. Zdôraznil o ňom, že bol jediný z vojakov, čo neodmietol nakrúcanie svojej tváre, keď v Mariupole duneli zbrane.

Prezident Vladimir Putin v októbri 2022 udelil Golovinovi najvyššie štátne vyznamenanie Hrdina Ruska. Pred blížiacim sa dátum volieb sa stretli opäť. Šéf Kremľa debatoval s piatimi hlavnými volebnými kandidátmi Jednotného Ruska, čiže sa medzi nimi ako „päťka na listine” ocitol aj Golovin.

Z tlačovej správy vládnucej strany vyplynulo, že Golovin upozornil prezidenta na dve dôležité veci. Keď sa na ne pozrieme bližšie, zistíme, že v jednom prípade robí problémy typická ruská byrokracia, a v druhom prípade ide nielen o babráctvo, ale aj o chýbajúce peniaze, čo zjavne súvisí s tým, že štát uprednostňuje financovanie vojny pred všetkým ostatným.

Buďme konkrétni. „Golovin sa obrátil na prezidenta s prosbou vyriešiť problém zabezpečenia zdravotnej starostlivosti pre príslušníkov armády na dovolenke, lebo v niektorých regiónoch vznikajú problémy s prístupom k nej v rámci systému povinného zdravotného poistenia,” uviedlo na svojej webovej stránke Jednotné Rusko s tým, že Putin sľúbil, že sa na to pozrie.

V civilných nemocniciach nenašli bezplatnú starostlivosť a každý sa nemôže spoliehať na vojenské nemocnice, pretože v každom regióne nie sú dostupné. Problém vznikol pre chýbajúce povinné zdravotné poistenie vojakov. Jeho podstatu už odstránili, ale niektoré nepríjemnosti sa naďalej vyskytujú.

Ďalšie slová, ktoré Golovin adresoval Putinovi, nepriamo odkryli jeden z mnohých problémov Ruska počas vedenia vojny proti Ukrajine: na potrebné, príjemné projekty bežného života chýbajú ruble. „Na základe prosby Golovina prezident prisľúbil, že sa bude zaoberať pozastaveným projektom úpravy nábrežia v Archangeľskej oblasti. Rekonštrukcia tohto verejného priestranstva sa totiž vlečie už takmer desať rokov,” informovala webová stránka vládnucej strany.

Prečo Golovinovi záleží na nábreží v Archangeľsku, keď ho s ním nič nespája? Nežije tam a narodil sa v Kirove. Na začiatku augusta v rámci predvolebnej kampane navštívil toto prístavné mesto, cez ktoré preteká rieka Severná Dvina. S veľkou pravdepodobnosťou sa dá usudzovať, že na zdĺhavú rekonštrukciu ho upozornili nespokojní obyvatelia. Vyzerá to tak, akoby sa spoliehali, že veci dokáže rozhýbať už len Putin, a preto ho Golovin oslovil.

„Práce na tomto mieste sa začali už v roku 2017. Namiesto kvalitne upraveného verejného priestranstva však obyvatelia a návštevníci historickej štvrte už takmer desať rokov vidia len stavebný plot,” poznamenal portál Novosti Archangeľska. Primárny dôvod? Obnova nábrežia obľúbeného pre príjemné prechádzky sa zastavila pre nepoctivých dodávateľov, technické chyby a nedostatok peňazí. „Štetovnicová stena sa odchýlila od zvislej polohy. Okrem toho sa zistilo, že koryto rieky pozdĺž brehu sa prehĺbilo o 1,5 metra, čo spôsobilo, že voda začala podmývať už vybudované konštrukcie,” ozrejmil zmienený regionálny server. (Štetovnicová stena je špeciálny typ opornej a tesniacej konštrukcie, ktorá sa vytvára zarážaním stavebných prvkov do zeme.)

Archangeľský portál 29 pripomenul, že oficiálni predstavitelia v regióne vlani požiadali o vyčlenenie 2,6 miliardy rubľov z federálnych zdrojov na dokončenie rekonštrukcie. Na rozhodnutie z Moskvy doteraz čakajú. Po zbabranej práci tvrdia, že za tieto peniaze by konečne dokončili rekonštrukciu nábrežia do troch rokov. Dodajme, že v prepočte je to viac ako 26,6 milióna eur.

S peniazmi pre žoldnierov však v Archangeľskej oblasti nemajú problém. Každý Rus, ktorý tam podpíše kontrakt s armádou, čo znamená jeho faktický súhlas s nasadením na front, dostane odmenu nielen od štátu. K 400-tisíc rubľom z federálnych zdrojov treba prirátať finančný bonus 600-tisíc rubľov od regiónu a ešte 200-tisíc rubľov, keď záujemca podpíše zmluvu v úradných priestoroch v meste Archangeľsku. Dokopy to vyjde 1,2 milióna rubľov, čiže okolo 12-tisíc eur.

Ústredná volebná komisia informovala, že o mandát v Dume sa uchádza 186 účastníkov špeciálne vojenskej operácie (výraz používaný v Rusku na označenie vojny proti Ukrajine). Najviac (52) ich figuruje na kandidátnej listine Jednotného Ruska.

Denník Kommersant oslovil niektorých uchádzačov z opozičných strán, ktoré však podobne ako vládnuca strana jednoznačne súhlasia s inváziou. Nachádza medzi nimi aj Anton Šilov, ktorý sa pred voľbami pridal ku komunistickej strane (tvrdí, že o politiku sa začal zaujímať až v máji 20216). Tento výsadkár sa vypuknutí bojov v roku 2022 ocitol pri letisku Antonov v Hostomeli na predmestí Kyjeva.

Ukrajincom sa podarilo odraziť ruský útok, po ktorom by si to vojsko agresora namierilo priamo na Kyjev vzdialený od letiska len 20 kilometrov. Ukrajinská armáda ho znovu ovládala v plnom rozsahu od apríla 2022. Šilov si trúfol spochybniť vtedajší postup ruských generálov: „Stále sa nazdáva, že stiahnutie ruských vojsk z oblasti Kyjeva bolo chybou,” napísal Kommersant. Šilov sa domnieva, že vývoj vojny by sa uberal inak. Mimochodom, preňho sa boje skončili už v máji 2022, keď utrpel ťažké zranenie; podstúpil operáciu a absolvoval dlhé mesiace rehabilitácie.

Ďalším, ktorého oslovil Kommersant, bol Alexandr Zicer zo strany Noví ľudia. Tvrdí, že ako poslanec by sa chcel zamerať na pomoc veteránom tzv. špeciálnej vojenskej operácie. Tí sa často po návrate z frontu nevedia začleniť naspäť do spoločnosti; v prípade tých, čo si priniesli z invázie trvalé poškodenia zdravia, si ťažko nájdu prácu. „Je jednoduchšie – povedané na rovinu – utopiť svoj smútok vo vodke. Toto je treba prekonať,” citoval ho Kommersant.

Zicer si predstavuje psychologicko-motivačnú pomoc navrátilcov z bojiska tak, že by sa im nevenovali tradiční odborníci na duševné zdravie: „Prečo sa psychológom vyhýbajú? Je veľmi ťažké nájsť spoločnú reč s psychológom, ktorý nie je vojenský profesionál.” Zicer si predstavuje riešenie tak, že štát by vyškolil konzultantov z mužov s bojovými skúsenosťami.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
vojna na Ukrajine
ruské voľby
ruská armáda
Vladimir Putin

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.