Proti Jednotnému Rusku, za komunistov či inú „systémovú opozíciu“. Čo vlastne znamená protestný hlas v ruských voľbách?

Po vyradení Jabloka z federálnej kandidátky opozícia hľadá formu odporu. Sporia sa o to, či má väčší zmysel taktické hlasovanie, bojkot alebo prázdny lístok.  

Keď nemáte koho voliť, môžete hlasovať proti niekomu. Alebo hlasovací lístok znehodnotiť. Prípadne zostať doma. Práve o tom sa v Rusku krátko pred voľbami do Štátnej dumy viedol spor medzi odporcami Kremľa.

Po vyradení federálnej kandidátky Jabloka na straníckej kandidátke nezostala politická strana, ktorá by otvorene vystupovala proti vojne na Ukrajine. Opozičné sily sa následne nezhodli, ako vo voľbách vyjadriť svoj nesúhlas s vládnou politikou.

Jedna skupina odporúčala hlasovať za ktorúkoľvek stranu okrem Jednotného Ruska, iná chcela hlasovací lístok zneplatniť a ďalšia vyzývala na bojkot volieb. Rozdiel medzi týmito stratégiami pritom nie je iba v tom, koho má volič označiť.

Dve tváre opozície vytiahli dedičstvo po Navaľnom

Julija Navaľná, vdova po opozičnom lídrovi Alexejovi Navaľnom, spolu s Fondom boja proti korupcii pôvodne podporovali stranu Jabloko. Po vyradení kandidátky Jabloka 10. augusta však spolu s tímom opozičníka Maxima Kaca odporučili v jednomandátových obvodoch postupovať podľa stratégie tzv. Smart Voting, teda Chytrého hlasovania.

Pri straníckych kandidátkach vyzvali hlasovať za ktorúkoľvek stranu okrem Jednotného Ruska.

„To neznamená, že ich podporujete. Je to jednoducho protestný spôsob hlasovania. Spôsob, ako odobrať hlasy Jednotnému Rusku,“ cituje Navaľnú web Meduza.

Chytré hlasovanie vzniklo ako stratégia Navaľného tímu, ktorá mala v jednotlivých obvodoch sústrediť hlasy opozične naladených voličov na kandidáta s najväčšou šancou poraziť kandidáta Jednotného Ruska.

Na prvý pohľad ide o jednoduchú matematiku: ak sa hlasy ľudí nespokojných s vládnou stranou rozdelia medzi viacero kandidátov či strán, Jednotné Rusko môže mať jednoduchšiu cestu k víťazstvu. Ak sa naopak spojí podpora pre jediného súpera, jeho šanca na úspech výrazne rastie.

Takéto taktické hlasovanie však neznamená podporu skutočnej protirežimnej opozície. Ak volič na straníckej kandidátke namiesto Jednotného Ruska označí ruskú komunistickú stranu, ultranacionalistickú LDPR či inú parlamentnú stranu, hlasuje za takzvanú systémovú opozíciu – politické strany, ktoré pôsobia v rámci existujúceho politického systému a ktorých poslanci môžu voči vláde vystupovať kriticky, no nespochybňujú samotný systém moci.

Nehlasujte za nikoho z nich, odkazuje Jabloko

Práve to je však jeden z hlavných argumentov kritikov stratégie Navaľnej a Kaca: volič síce odoberie hlas Jednotnému Rusku, zároveň však podporí inú stranu, ktorá zostáva súčasťou systému.