
Slovensko spravilo dôležitý krok na ceste k modernejšiemu nakladaniu s odpadmi. Envirorezort vydal kladné záverečné stanovisko v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie pre zámer Centra energetického a biologického zhodnotenia odpadu, známeho pod skratkou CEZO. Za týmto projektom stojí spoločnosť Slovnaft, ktorá ho plánuje vybudovať vo svojom bratislavskom priemyselnom areáli.
Taraba o Slovalcu, spaľovniach, Málinci aj zonácii
Zdroj:
ta3
Odpad ako cenný zdroj energie
Európska únia už dlhší čas sprísňuje pravidlá pre nakladanie s komunálnym odpadom. Na prvom mieste stále zostáva predchádzanie jeho vzniku, po ktorom nasleduje opätovné použitie a recyklácia. Ako uvádza združenie odborníkov, ani pri dokonale nastavenom triedení však nie je možné materiálovo zhodnotiť úplne všetko. Vždy zostane časť zmesového komunálneho či priemyselného odpadu, čistiarenských kalov a iných ťažko spracovateľných materiálov, ktoré sa už technicky ani ekonomicky nedajú recyklovať. Pre túto skupinu odpadov je energetické zhodnotenie najlepším spôsobom, ako predísť ich ukladaniu na skládky a zároveň z nich získať užitočnú energiu.
Slovensko sa dlhodobo stretáva s nedostatkom takýchto zariadení. Hoci sa podiel skládkovania v posledných rokoch znižuje, stále výrazne zaostávame za západnou Európou. Zatiaľ čo krajiny ako Nemecko, Rakúsko či Holandsko skládkujú len minimálne množstvá, na Slovensku končí na skládkach stále veľká časť nerecyklovateľného odpadu. To prináša nielen stratu energetického potenciálu, ale aj dlhodobú ekologickú a ekonomickú záťaž.
Komplexný technologický celok v Slovnafte
Projekt CEZO nie je len obyčajnou spaľovňou, ako sa niekedy zjednodušene uvádza. Predstavuje rozsiahly technologický komplex, ktorého cieľom je maximálne využiť materiálový aj energetický potenciál odpadu ešte predtým, než dôjde k jeho konečnému zneškodneniu. Samotné spaľovanie je až jedným z posledných krokov celého procesu.
Video
Viceprimátor Bratislavy J. Mrva: Odpad Bratislavčanov dokážeme zlikvidovať, nepotrebujeme ďalšiu spaľovňu
Zámer pripravuje Slovnaft, ktorý patrí do medzinárodnej skupiny MOL. Táto skupina výrazne rozširuje svoje aktivity v oblasti cirkulárnej ekonomiky a mení tradičný rafinérsky podnik na moderný energetický a petrochemický komplex. Ten okrem fosílnych surovín využíva aj alternatívne zdroje a druhotné suroviny. Odpad tu už nie je vnímaný len ako nežiaduci materiál, ale ako cenný zdroj energie a surovín pre ďalší priemysel.
Plánované zariadenie bude schopné ročne spracovať približne dvestodvadsaťtisíc ton odpadu. Pôjde najmä o nerecyklovateľné komunálne aj priemyselné odpady, upravené alternatívne palivá či čistiarenské kaly. Dôležitou súčasťou bude aj úprava vstupných surovín. Odpad sa najprv roztriedi, čím sa oddelia využiteľné zložky, ako napríklad kovy, a až zvyšok sa použije na výrobu energie.
Tento prístup je hlavným rozdielom oproti starším zariadeniam. Moderné postupy už neslúžia len na zneškodnenie odpadu, ale stávajú sa súčasťou obehového hospodárstva. Zodpovedajú tak európskej hierarchii nakladania s odpadmi aj najnovším technickým štandardom.
Využitie vyrobenej energie
Vyrobená energia neslúži len na produkciu elektriny. Kľúčová bude najmä výroba technologickej pary a tepla pre potreby samotnej rafinérie. Priemyselné podniky tohto typu patria k veľkým spotrebiteľom tepla, preto energetické využitie odpadu dokáže výrazne znížiť ich spotrebu zemného plynu a iných fosílnych palív. Do budúcna sa tým zároveň vytvára predpoklad pre rozvoj centrálneho zásobovania teplom v Bratislave.
Získanie kladného stanoviska EIA je síce významným míľnikom, neznamená však okamžitý začiatok výstavby. Keďže ide o prvostupňové rozhodnutie, účastníci konania môžu využiť opravné prostriedky. Až po vyriešení prípadných odvolaní a nadobudnutí právoplatnosti sa bude pokračovať v ďalších konaniach. Projekt tak vstupuje do náročnej administratívnej fázy, kde ho čaká najmä integrované povoľovanie a následné stavebné konania.
Hovorca Slovnaftu A. Molnár: Dovoz odpadu zo zahraničia vieme absolútne vylúčiť, pretože sme kapacitne nastavení len na západ Slovenska
Zdroj:
TV Pravda/Ľuboš Pilc
Fluidná technológia ako moderná voľba
Nemenej zaujímavá je aj zvolená technológia. CEZO nebude využívať klasický roštový kotol, ktorý je najrozšírenejší pri bežných spaľovniach komunálneho odpadu. Investori sa rozhodli pre fluidné spaľovanie. Táto technológia, označovaná aj ako multipalivový kotol, umožňuje spracovávať širšie spektrum palív a odpadov. V susednom Česku sa už využíva napríklad v Teplárni Přerov a pripravuje sa aj v Karvinej.
Princíp fluidného kotla spočíva v tom, že v spaľovacej komore sa nachádza vrstva jemného kremičitého piesku. Zospodu sa privádza vzduch pod takým tlakom, že zrnká piesku nadnáša a celá vrstva sa správa ako vriaca kvapalina. Do tejto takzvanej fluidnej vrstvy sa dávkuje upravený odpad, ktorý sa vďaka intenzívnemu premiešavaniu veľmi rýchlo zahrieva a rovnomerne zhorí.
Hlavnou výhodou je mimoriadne rovnomerné rozloženie teplôt bez prehriatych či chladnejších miest. Spaľovanie je vďaka tomu stabilné, má vysokú účinnosť a dokonale zničí organické látky. Presnejším riadením vzduchu sa navyše znižujú emisie oxidov dusíka už počas samotného horenia.
Fluidná technológia exceluje najmä pri spracovaní materiálov, ktoré by pre klasický roštový kotol predstavovali problém, ako sú kaly, jemne drvený priemyselný odpad či vlhkejšie materiály. Na druhej strane vyžaduje dôkladnejšiu prípravu vstupu. Odpad musí byť podrvený na presnú veľkosť a musí mať definovanú výhrevnosť. Práve preto je súčasťou projektu rozsiahla úpravárenská linka.
Roštové spaľovne tak naďalej ostávajú najvhodnejšie pre veľké mestá s netriedeným komunálnym odpadom, zatiaľ čo fluidná technológia je ideálna tam, kde prevláda priemyselný odpad a kaly. Pre projekt CEZO je fluidný kotol logickou voľbou, keďže bude spracovávať pestrú škálu materiálov.
Špičkové čistenie spalín
Kľúčovou časťou projektu je viacstupňový systém čistenia spalín. Moderné technológie sa už nedajú porovnávať so starými prevádzkami z minulého storočia. Využívajú nadväzujúce stupne čistenia, ktoré zachytia prakticky všetky škodliviny pred ich vypustením do ovzdušia.
Tkaninové filtre najprv zachytia jemný prach a ťažké kovy. Následne sa pomocou vápenného hydrátu alebo sódy neutralizujú kyslé zložky spalín. Aktívne uhlie pohltí zvyšky organických látok, dioxínov a ortuti, zatiaľ čo selektívna katalytická redukcia premení oxidy dusíka na neškodný dusík a vodnú paru.
Účinnosť týchto systémov je taká vysoká, že reálne emisie bývajú výrazne nižšie než zákonné limity. Všetky parametre navyše nepretržite monitorujú automatické meracie systémy pod dohľadom kontrolných orgánov.
Širší kontext pre slovenské odpadové hospodárstvo
Projekt CEZO má veľký význam pre celú krajinu, ktorá dlhodobo zápasí s vysokým podielom skládkovania. Bez nových kapacít na energetické zhodnotenie nebude možné splniť cieľ Európskej únie, podľa ktorého má do roku 2035 končiť na skládkach maximálne desať percent komunálneho odpadu.
Na nedostatky Slovenska upozorňovala aj Európska komisia, pričom spor ohľadom neuzatvárania starých skládok sa dostal až na Súdny dvor Európskej únie. Aj to urýchlilo prípravu nových zariadení, pričom ich výstavbu podporila vo svojom programe aj vláda.
Súčasná infraštruktúra na Slovensku stojí najmä na dvoch zariadeniach. Bratislavské zariadenie OLO má kapacitu približne stotridsaťtisíc ton a plánuje jej zvýšenie na stopäťdesiattisíc ton do roku 2029. Druhým pilierom je košický KOSIT s kapacitou stopäťdesiattisíc ton. Celková kapacita okolo dvestoosemdesiattisíc ton ročne je však pre potreby Slovenska dlhodobo nedostatočná.
Projekt v Slovnafte nebude pre tieto zariadenia konkurenciou, keďže sa zameriava aj na priemyselné odpady a kaly a vyrobenú energiu spotrebuje priamo v rafinérii. Z ekonomického pohľadu ide o príklad transformácie priemyslu, kde sa tradičné rafinérie menia na ekologickejšie komplexy využívajúce alternatívne zdroje.
Témy:
spaľovňa odpadu
spaľovňa
Slovnaft
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.