
Povinná maturita z matematiky čaká od budúceho septembra na väčšinu stredoškolákov. Nebude však pre všetkých rovnako náročná. Kto bude musieť z matematiky maturovať, aký je rozdiel medzi základnou a pokročilou úrovňou, koľko hodín matematiky pribudne a čo presne budú musieť žiaci zvládnuť?
Čo bolo najťažšie? Anketa s maturantmi na bratislavskom gymnáziu Grösslingová
Archívne video (11. marca 2025).
Zdroj:
TV Pravda
Maturita z matematiky sa po rokoch vracia medzi povinné skúšky pre väčšinu stredoškolákov. Žiaci, ktorí nastúpia na stredné školy od septembra 2027, čaká nový systém, ktorý počíta s dvoma úrovňami náročnosti. Základná úroveň má byť dokonca jednoduchšia než dnešná maturita z matematiky a sústrediť sa má najmä na praktické využitie matematických vedomostí.
Pokročilá úroveň bude naopak náročnejšia a okrem testu prinesie aj otvorené úlohy, v ktorých budú musieť študenti vysvetliť svoj postup.
Nové pravidlá určia, ako bude maturitná skúška prebiehať, koľko hodín matematiky budú musieť školy odučiť a čo všetko budú musieť zvládnuť žiaci, aby ju úspešne absolvovali.
Dve úrovne maturity
Povinná maturita z matematiky sa má týkať všetkých typov stredných škôl a odborov okrem konzervatórií, umeleckých a športových škôl. Pre všetkých však nebude mať jednotnú formu. Pri skúšaní sa budú rozlišovať dve úrovne – základná a pokročilá.
Základná úroveň bude pozostávať z externej časti, teda testu. Ten má byť podľa ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) i odborníkov jednoduchší než súčasná maturita z matematiky a zameraný najmä na praktické využitie vedomostí. „Naším cieľom nie je urobiť matematiku ľahkou. Naším cieľom je urobiť ju zrozumiteľnou, zmysluplnou a užitočnou,“ zdôraznil minister.
Úlohy sa budú týkať napríklad čísel, výrazov a operácií, vzťahov a závislostí, práce s údajmi či geometrie a merania. Povinnou bude pre všetkých žiakov maturitných odborov na stredných priemyselných a stredných odborných školách.
Pokročilá úroveň bude náročnejšia. Okrem testu bude zahŕňať aj skúšku a otvorené úlohy, pri ktorých budú musieť žiaci vysvetliť svoj postup riešenia. Ich odpovede sa budú hodnotiť centrálne. Absolvovať ju budú musieť študenti matematických a osemročných gymnázií.
Pre žiakov navštevujúcich štvorročné a bilingválne gymnáziá to však neplatí – úroveň si budú môcť vybrať.
Zmeny na školách
Zavedenie povinnej maturity bude znamenať zmeny aj pre učiteľov. Podľa predstaveného plánu by mali v priebehu troch rokov absolvovať všetci učitelia, bez ohľadu na úroveň školy, v ktorej pôsobia, 50 hodín vzdelávania.
Zavedenie novej povinnosti si vyžiada aj zmeny v štruktúre vyučovania. Školy budú musieť zabezpečiť minimálny počet hodín matematiky potrebný na prípravu žiakov na skúšku. Pri základnej úrovni pôjde najmenej o 12 hodín týždenne v súčte za celé štvorročné štúdium, pri pokročilej o 18 a viac hodín.
V praxi to znamená, že školy budú musieť rozvrhnúť hodiny matematiky tak, aby žiaci počas štvorročného štúdia splnili stanovený minimálny počet. Pri základnej úrovni pôjde o najmenej 12 hodín týždenne v súčte za všetky štyri ročníky. Škola ich môže rozdeliť napríklad tak, že žiaci budú mať matematiku tri hodiny týždenne v každom ročníku.
Nemusí to však byť rovnomerne. Gymnáziá môžu mať napríklad v prvých dvoch ročníkoch matematiky viac a vo vyšších ročníkoch nechať študentom priestor na výber iných predmetov podľa toho, na akú vysokú školu sa chcú hlásiť. Kto plánuje študovať medicínu, môže sa tak viac venovať napríklad biológii a chémii.
Pri pokročilej úrovni budú musieť školy zabezpečiť najmenej 18 hodín matematiky v súčte za štyri roky, napríklad aj prostredníctvom ďalších hodín či seminárov, ktoré si študenti zvyčajne vyberajú vo vyšších ročníkoch.
Počet vyučovacích hodín sa podľa predstaveného modelu nemá oproti aktuálnemu zvyšovať. Zmeniť sa má najmä ich rozdelenie, aby mali žiaci na matematiku a prípravu na maturitu dostatok priestoru. Prvé tri roky budú mať žiaci na štandardných a bilingválnych gymnáziách spoločnú prípravu.
Základný test aj pokročilá úroveň sa budú konať v rovnaký deň. Pokročilá skúška bude nasledovať popoludní a určená bude len pre žiakov, ktorí sa na ňu pripravovali.
Povinná maturita z matematiky. Čo treba vedieť:
Koho sa zmena dotkne?
Povinná maturita z matematiky sa má týkať žiakov všetkých typov stredných škôl a odborov okrem konzervatórií, umeleckých a športových škôl.
Bude pre všetkých maturita rovnako ťažká?
Žiaci budú maturovať na základnej alebo pokročilej úrovni. Na štvorročných a bilingválnych gymnáziách si budú môcť vybrať, ostatné školy sa budú riadiť pravidlami podľa svojho typu a odboru.
Ako bude vyzerať základná úroveň?
Bude pozostávať z testu, ktorý má byť jednoduchší než súčasná maturita z matematiky a zameraný najmä na praktické využitie vedomostí.
Čo čaká žiakov na pokročilej úrovni?
Okrem testu ich čaká aj skúška s otvorenými úlohami, pri ktorých budú musieť vysvetliť postup riešenia.
Koľko hodín matematiky budú žiaci absolvovať?
Pri základnej úrovni najmenej 12 hodín týždenne v súčte za štyri roky štúdia, pri pokročilej najmenej 18. Nejde teda o počet hodín za jeden týždeň, ale o súčet týždenných dotácií za jednotlivé ročníky. Modely môžu byť rôzne – v prvých ročníkoch po štyri hodiny týždenne, neskôr po dve alebo každý ročník tri hodiny matematiky do týždňa.
Kedy sa budú konať skúšky?
Základný test aj pokročilá úroveň sa majú konať v rovnaký deň. Pokročilá skúška bude nasledovať popoludní a určená bude pre žiakov, ktorí sa na ňu pripravovali.
Z koľkých predmetov budú žiaci maturovať?
Na gymnáziách bude okrem skúšky z matematiky žiakov čakať slovenský jazyk a literatúra, cudzí jazyk a ďalšie voliteľné predmety. Pri základnej úrovni matematiky si vyberú dva, pri pokročilej jeden.
Na stredných odborných školách a priemyslovkách bude maturita zahŕňať slovenský jazyk a literatúru, cudzí jazyk, matematiku na základnej úrovni, teoretickú časť odbornej zložky a praktickú časť odbornej zložky.
Foto:Henrich Mišovič
TASR
Maturitná pisomná skúška.
Vysoké školy hlásia problém
Kým v roku 2015 maturovalo z matematiky 14,4 percenta maturantov, v roku 2026 to bolo už len 10,4 percenta. Klesajúci záujem o predmet pritom sprevádzajú aj obavy zo slabších matematických vedomostí študentov, ktorí prichádzajú na vysoké školy. „Kvalita našich uchádzačov o štúdium klesá,“ upozornil Vladimír Hriadovský, rektor Univerzita Mateja Bela (UMB).
Slabšie vedomosti môžu študentom komplikovať štúdium aj po nástupe na univerzitu. Problém sa podľa odborníkov prejavuje najmä v odboroch, ktoré si vyžadujú dobrú matematickú prípravu. Ak študenti nedokážu zvládnuť náročnosť predmetov, môže to prispievať aj k tomu, že štúdium nedokončia.
Dušan Šveda, podpredseda Slovenskej matematickej spoločnosti a odborný garant zmien matematického vzdelávania, upozornil na problémy najmä v technických a prírodovedných odvetviach. Študenti prichádzajúci z odborných stredných škôl totiž podľa neho nemusia mať dostatočné matematické základy na to, aby zvládli nároky vysokoškolského štúdia.
Dôvody na posilnenie matematiky však nesúvisia len s vysokými školami. Dôležitá je aj príprava na budúce zamestnanie. Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský spomenul, že podľa údajov Svetového ekonomického fóra až osem z desiatich zručností dôležitých pre úspech v zamestnaní v nasledujúcich rokoch si vyžaduje matematické schopnosti, ako sú práca s údajmi či analytické myslenie.
„Rodičia, neverte rozprávkam, že dieťa vyštuduje ľahkú školu bez matematiky a potom ho zamestnáme v štátnej správe. Počet ľudí, ktorých tam možno zamestnať, je už na maxime. Tí, ktorí si tam nenájdu uplatnenie, budú musieť ísť do súkromného sektora,“ vyzval Lelovský.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
maturita
Tomáš Drucker
matematika
stredné školy
slovenský jazyk
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

