Sú Česi kultúrnejší ako my? Slovák Martin Gerboc vystavuje v Prahe s Banksym

Úspešný slovenský výtvarník Martin Gerboc získal rešpekt aj za hranicami Slovenska. Momentálne je v Prahe jeho dielo na štyroch výstavách. Porozprával nám nielen o nich, ale aj o situácii v slovenskom umení.  

Dá sa povedať, že vás je plná Praha. Kde presne vás možno vidieť a stretnúť?

Prvý októbrový deň sme otvárali výstavu „Argus & Medúza. O nádeji v ťažkých časoch“ v Centre pre súčasné umenie DOX, ktorú kurátoruje Michaela Šilpochová v spolupráci s Leošom Válkom a Ottom M. Urbanom. Popri vernisáži sa otváral aj literárny festival Fall, kde sme okrem komentovanej prehliadky výstavy mali aj úžasnú besedu s Johnom Beardom, Wolfom von Lenkiewiczomom, tiež účastníkmi výstavy a Ottom M. Urbanom. Išli sme do hĺbky a diváci zaplnili miestnosť. Hlavnou tému výstavy v galérii DOX bol zmysel Géricaultovho známeho obrazu Plte Medúzy pre súčasné umenie a myslenie vôbec.

Foto:
ADAM SAKOVY ISONATIVE
Martin Gerboc: Autoportrét s dvoma milujúcimi srdcami, 2023

Ešte pred tým ste otvárali výstavu, ktorá má zaujímavý názov – Ja, ktoré nepoznám a dve ďalšie. Kde ich ľudia nájdu?

Tá prvá je v Nookart Studio a zostavila ju Kristýna Jirátová. Ďalšia je spoločná výstava vo Vile Emila Kolbena, ktorú zostavil veľmi mladý kurátor, galerista a nadšenec umenia, Vojtěch Fábry. No a štvrtou je výstava v Miro Gallery, v malých, ale krásnych priestoroch Strahovského kláštora.

Foto:
ADAM SAKOVY ISONATIVE
Martin Gerboc: Bodliak (Hrdzavá reč), 2023

Na týchto výstavách vystavujete so skutočnými hviezdami. Kto vás dal dokopy a ako sa s nimi cítite?

Na každej z týchto výstav sa stretla dobrá spoločnosť. V galérii DOX napríklad vystavujeme v jednom priestore doslova plece pri pleci s americkým umelcom Paulom McCarthym a Joelom-Peterom Witkinom. Na tejto výstave sú ale aj ďalšie veľké mená, Bill Viola, David LaChapelle, Miquel Barceló alebo Banksy a veľa ďalších. V Nookart Studio vystavujem spolu s fotografom Ivanom Pinkavom a mladým maliarom Martinom Gebertom, hlavnou témou je tu portrét či skôr autoportrét, keďže každý obraz sa v istom momente stáva autoportrétom. V Kolbenovej vile je okruh autorov širší, Vojtěch Fábry robí skladačku zatiaľ menej známych mien spolu s tými osvedčenými, a funguje to naozaj dobre. V Miro Gallery sa zas stretávame traja maliari troch generácií. Galeristi vystavili moje obrazy a grafiky z vlastnej zbierky, ale spoločná inštalácia s Jiřím Anderlem a Georgom Jiřím Dokoupilom drží dobre pohromade aj napriek našim úplne odlišným rukopisom.

Foto:
ADAM SAKOVY ISONATIVE
Martin Gerboc: Ako sa rodí pes (Autoportrét), 2024

Chodia Česi na výstavy? Sú v tomto kultúrnejší ako my?

České prostredie je k umeniu veľmi prajné. Zdá sa mi, akoby tam každú chvíľu pribudla nová galéria, galérie si na svoje územia navzájom nelezú, o svojich autorov sa dlhodobo zaujímajú a podporujú ich aj mimo výstav, usilujú sa vyvážať české umenie do zahraničia a tým ho kontextualizovať minimálne s európskym prostredím, na vernisážach vidno umelcov, novinárov, galeristov, zberateľov, od tých mladých až po starších; každú chvíľu v rámci bohatej publikačnej činnosti vychádza nejaký skvelý umelecký titul. Mám však pocit, že situácia na Slovensku, napriek veľkým a všeobecne viditeľným problémom, sa v poslednom čase začína pomaly spamätávať: nie ako súhlas so situáciou, ale ako ponor do seba, na vlastné územie, ktoré nikdy nemôže byť zasiahnuté akýmkoľvek systémom dominácie. Možno je východisko v budovaní lokálnych centier ako ostrovov slobody, a zdá sa mi, že mladí ľudia k tomu majú veľmi blízko.

Foto:
ADAM SAKOVY ISONATIVE
Martin Gerboc: Dick, 2025

Čo vás pripútalo k Prahe? Žijete viac v Prahe alebo v Bratislave?

Žijem v Bratislave, vlastne na ceste medzi Prahou a Bratislavou, keďže veľa aktivít mám v Prahe. Keď som tam začal fungovať, asi pred dvadsiatimi piatimi rokmi, chodil som s Holanom a Pevesem vo vreckách kabáta a stretával som sa len s malým okruhom ľudí. To sa veľmi zmenilo. Pribudlo veľa priateľstiev, osobných aj pracovných, a pribudlo aj veľa možností.

Foto:
ADAM SAKOVY ISONATIVE
Martin Gerboc: Tyranny of Intimacy, 2025

A ostatný svet?

V hlave mám stále aj veľa ďalších miest v Európe a za oceánom, kde som v minulosti trávil veľmi dlhé obdobia, a všetky tieto skúsenosti len prispievajú ku kritickému pohľadu a možnostiam reálneho porovnávania.

Na čo prichádzate?

Uvedomil som si jednu črtu, ktorá je rovnaká v Čechách aj na Slovensku. Moja generácia sa v súčasnom umení ešte usilovala reflektovať širšie európske tendencie, ktoré sme si ale prirodzene interpretovali v rámci domácich skúseností a špecifík. Pre mladých maliarov to už ale nie je podstatné, a mne sa táto línia veľmi páči. Mladí maliari sa vracajú k autenticite niečoho osobného, intímneho, veľmi vzdialeného diskurzom dákych globálnych estetických poučiek. Rozvíjajú vlastný, v istom zmysle lokálny rukopis, ktorý je ale veľmi autentický a nezaťažený referenciami k potrebám veľkých galerijných domov. Tie sa v poslednom čase napokon tiež orientujú na vyhľadávanie takejto lokálnej, neskazenej autenticity, ktorá dokáže o dnešku vypovedať viac, ako vyjadrenia nejakých globálnych, anonymných univerzalít.

Foto:
ADAM SAKOVY ISONATIVE
Martin Gerboc: Klamať oslobodzuje, 2026

A praktické zázemie umenia?

Galerijné, zberateľské a iné vzťahy na území umenia sú v zahraničí vybudované oveľa účinnejšie, to je nepopierateľný fakt. Či sa to ale týka všeobecne aj kvality umenia na trhu, tým som si nie vždy istý. Naše územie si v minulosti prešlo a ešte stále prechádza neľahkými skúsenosťami, ktoré dokážu vytvoriť nespochybniteľnú autenticitu diela. Na tom treba vždy, samozrejme, stavať, práve tieto špecifiká budujú konkrétnu nenapodobiteľnú reč obrazu. Onú autenticitu predsa robia skúsenosti, a rôzne deformácie sa vždy projektujú do autorského rukopisu.

Foto:
ADAM SAKOVY ISONATIVE
Martin Gerboc: Zvyšky lásky, zvyšky krásy, 2026

Čo zo slovenského umenia vás upútalo v poslednom čase?

Na Slovensku som v poslednom čase videl len málo výstav, ale aj tak je odpoveď jednoduchá. Niečo z Márie Bartuszovej v Mirbachovom paláci a z retrospektívy Daniela Fischera v Nido, niekoľko dobrých výstav v bratislavskej White & Weiss a v galérii G19, a určite je toho viac. Ale nepýtajte sa ma ďalej, som mimoriadne kritický aj k vlastnej, aj k cudzej práci. Oveľa viac sa toho dobrého a nevystaveného stále skrýva v ateliéroch, a to by bolo potrebné vidieť. Chcem spomenúť ešte jednu výnimočnú výstavu, na ktorej som mal tú česť byť zastúpený aj ja. Bola to výstava „In the end there will be no end.“

Neoavantgardní a súčasní umelci zo zbierky z ArtFond Colection, dnes už Zaťko Collection, ktorú pripravili Katarína Bajcurová a Lucia Gregorová Stachová. Výstava skončila pred nejakým časom v Ludwig museum v Budapešti a zdá sa mi, že bola jedným z highligtov výstav slovenského umenia za dlhšiu dobu. Na začiatok novembra chystajú Václav Macek a Štěpánka Bieleszová v Bratislave veľkú výstavu českého a slovenského umenia, spolu cez štyridsať autorov, kde budem mať niekoľko obrazov aj ja. Teším sa na to. Myslím, že tam bude čo vidieť, a scenár, akým budú jednotlivé práce nakombinované, je veľmi príťažlivý.

Foto:
ADAM SAKOVY ISONATIVE
Martin Gerboc: Zvyšky lásky, 2026

Všetko je teda ideálne? Žiadne pripomienky?

Práve teraz mám pred očami aj jednu prezentáciu slovenského umenia v Čechách, a hoci niektoré vybrané práce na nej sa mi zdali bez preháňania skvelé, z konceptu samotnej výstavy mi bolo smutno: akoby sme istou časťou nášho myslenia stále ostali uväznení na území dokazovania, obhajoby, akéhosi ustavične manifestovaného disentu. Mali by sme sa toho už konečne vzdať. Nehovorím, že vyriešiť súčasnú situáciu pomôžu iba Molotovove kokteily, ale s pocitom permanentnej ukrivdenosti nás svet neprijme nikdy.

Témy:
Praha
DOX
Martin Gerboc
výstava
Banksy

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.