Chmelár varuje: Toto nemá iné vyústenie ako globálny konflikt. Európe chýba diplomacia

Svet čelí rastúcemu počtu ozbrojených konfliktov a najväčším rizikom je podľa Eduarda Chmelára ich postupné prepájanie a priame zapájanie veľmocí. V diskusii upozornil aj na slabnúcu úlohu európskej diplomacie. Pri hodnotení domácej politiky zase hovoril o prehlbujúcej sa polarizácii spoločnosti a tvrdí, že riešením by mohla byť až výmena politickej generácie.  

Chmelár v relácii ta3 Téma pripomenul, že počet konfliktov vo svete podľa údajov, z ktorých vychádza, v posledných rokoch rastie. „Tie štatistiky každým rokom prekonávajú rekord a hovoria, že máme najviac konfliktov od druhej svetovej vojny,“ povedal. Minulý rok ich podľa neho bolo 65, predtým 59 a tento rok očakáva ďalší nárast.

Za podstatnejšiu než samotný počet vojen však považuje ich vzájomné prepájanie. Prirovnáva súčasnú situáciu k obdobiam pred oboma svetovými vojnami, ktoré sa podľa neho takisto nezačali ako jeden globálny stret, ale ako séria regionálnych konfliktov.

„Ony nevznikli tak, že jedného dňa ste si povedali, že vypukla prvá alebo druhá svetová vojna. To takto ohraničili historici. Ale vzniklo to ako séria regionálnych konfliktov, ktoré sa postupne prepájali,“ uviedol.

Práve v tomto vidí najväčšie súčasné nebezpečenstvo. „Ten počet konfliktov sa nielenže zvyšuje, ale tie staré konflikty sa proste nekončia. Zdá sa, akoby to boli takmer nekonečné vojny. A to najväčšie nebezpečenstvo je v ich prepájaní.“

Najväčším rizikom je vstup veľmocí

Za mimoriadne nebezpečný moment považuje Chmelár priame zapájanie veľkých štátov do regionálnych vojen. Ako príklad uviedol konflikt na Ukrajine, kde podľa neho na jednej strane priamo pôsobí Severná Kórea po boku Ruska a na druhej strane sa používajú západné zbrane pri útokoch na Rusko.

„Najnebezpečnejšie je, keď sa najväčší svetoví aktéri, najväčšie veľmoci zapoja do týchto vecí priamo,“ povedal.

Podľa Chmelára pritom nemožno riziko globálneho konfliktu zamieňať s predstavou okamžitej jadrovej apokalypsy. Hovorí skôr o postupnom rozširovaní a spájaní jednotlivých vojen.

Ako jeden z možných spúšťačov spomenul aj ekonomické a energetické záujmy. V tejto súvislosti poukázal na situáciu v Hormuzskom prielive a na energetické potreby Číny. Ak by podľa neho Peking dospel k záveru, že nemá inú možnosť, mohlo by to viesť k ďalšiemu vojenskému zapojeniu.

„To sú tiež možnosti, ktoré generujú alebo môžu generovať svetový konflikt,“ upozornil.

Chýba diplomacia

Za zásadný problém považuje Chmelár nedostatok diplomatického úsilia. Podľa neho dnes štáty v konfliktoch neraz vidia skôr príležitosť presadiť vlastné záujmy než dôvod na brzdenie eskalácie.

„Takýmto spôsobom nemôžeme ísť ďalej. Toto vedomie v dnešných politických elitách chýba. A preto sme tak veľmi blízko k tomu, čo sa nazýva globálny konflikt,“ vyhlásil.

Kriticky hodnotí najmä postavenie Európy. Tvrdí, že Európska únia sa diplomaticky nedostatočne zapája do vojny na Ukrajine aj do vývoja na Blízkom východe.

„Svet sa nemôže zlepšiť bez diplomacie. Ak si myslíme, že to vyriešime zbrojením, kopírujeme správanie veľmocí pred prvou svetovou vojnou,“ povedal.

Podľa Chmelára sa zároveň mení rozloženie moci vo svete a Európa stráca vplyv. „Rozhodujúce mocnosti a rozhodnutia sa dejú mimo Európy a dejú sa tak najmä preto, že Európa stratila svoj vplyv tým, že vyprázdnila diplomatické pole.“

Ak bude v tomto smere pokračovať, môže sa podľa neho dostať na okraj globálneho diania. „Ak Európa bude pokračovať týmto spôsobom, stane sa z nej slepé črevo Ázie,“ vyhlásil.

Rusko podľa neho zostane súčasťou Európy

Chmelár sa odvolal aj na myšlienku európskej integrácie, ktorá dokázala prekonať historické nepriateľstvo Francúzska a Nemecka. Podobný dlhodobý cieľ by podľa neho mala Európa sledovať aj vo vzťahu k Rusku.

„Rusko bolo, je a bude súčasťou Európy. A my s ním musíme komunikovať, aj keď je to teraz zložité,“ povedal.

Európa by podľa neho mala hľadať mechanizmy, ktoré v budúcnosti zabezpečia mier, stabilitu a prosperitu aj vo východnej časti kontinentu.

Kritizoval zároveň súčasný prístup vedenia Európskej únie, ktorý podľa neho stavia najmä na sankciách a príprave na možnú vojenskú konfrontáciu. „Tam nie je ani náznak predstavy o diplomacii. Tam bubnujú len tieto vojnové tamtamy,“ povedal.

Obáva sa pritom aj neúmyselnej eskalácie. Pripomenul, že ani následky atentátu v Sarajeve pred prvou svetovou vojnou podľa neho neboli plánované v rozsahu, do akého konflikt napokon prerástol.

„V tom je tá zodpovednosť, alebo v súčasnosti by sme mali povedať skôr nezodpovednosť politických elít. Nevedia dovidieť za roh a pripraviť sa na možné scenáre tak, aby sa pokúsili vyhrocovanie niekde otupiť.“

Domácu politiku považuje za ešte vyhrotenejšiu

V druhej časti diskusie sa Chmelár venoval slovenskej politike. Tvrdí, že po atentáte na premiéra sa síce krátko hovorilo o zmierení spoločnosti, dnes je však situácia podľa neho ešte horšia.

Kritizoval spôsob politickej komunikácie naprieč politickým spektrom a ako jeden z príkladov uviedol ankety Progresívneho Slovenska, v ktorých sa pýtalo, či sú Juraj Blanár alebo Robert Fico „kolaboranti“.

„To na mňa normálne zavial závan 50. rokov, keď sa robili takéto štvavé kampane,“ povedal. Podľa neho politické strany čoraz viac pracujú s emóciami, agresivitou a konfliktom.

Problém však nevidí iba v opozícii alebo iba v koalícii. „Im sa to už vysvetliť nedá. A ja si myslím, že tu existuje jediný liek na to, aby sme toto odstránili z verejného života: kompletná výmena politickej generácie.“

Pripomenul pritom politické napätie z 90. rokov a následný nástup novej generácie reprezentovanej na jednej strane Mikulášom Dzurindom a na druhej Robertom Ficom. „Isté je, že sa to tam iskrilo. Ale polarizácia spoločnosti výrazne upadla. Tá komunikácia bola vecnejšia.“

Dnes je podľa neho situácia opäť natoľko vyhrotená, že súčasní lídri sa z nej už nedokážu vymaniť. „Je tam osobná animozita a snaha zničiť toho druhého bez ohľadu na to, aký dopad bude mať ich správanie na rozvoj Slovenska.“

Napätie medzi politikmi a novinármi má mať hranice

Chmelár sa dotkol aj vzťahov medzi politikmi a médiami. Kritizoval časť novinárov za to, že podľa neho uprednostňujú škandály a emotívne témy pred vecným informovaním o zásadných udalostiach.

Zároveň však zdôraznil, že politici, a najmä najvyšší ústavní činitelia, musia zniesť novinárske otázky a nemajú prechádzať k osobným útokom.

„Žiaden politik by si nemal dovoliť osobné útoky voči komukoľvek. To je za hranicou prípustnosti,“ povedal.

Podľa neho nemožno takéto správanie ospravedlňovať únavou či pracovným zaťažením. „Od najvyšších ústavných činiteľov by sme mali žiadať trochu iné správanie, ktoré by bolo vzorom pre spoločnosť.“

Za podstatu vzťahu medzi politikmi, médiami a verejnosťou označil právo občanov na informácie. „Ústavne dané právo na informácie sa netýka novinárov ani politikov, ale každého jedného občana. Oni majú právo na informácie a to právo sa im uberá.“

Na záver upozornil aj na prípady ľudí, ktorí sa pre nedostupnosť drahej liečby obracajú na verejné zbierky. Kritizoval, že takéto témy podľa neho nedostávajú dostatočnú pozornosť politikov ani médií.

„Za tých ľudí by mali hovoriť tí novinári, ktorým sa nedostáva základnej zdravotnej starostlivosti garantovanej ústavou,“ uzavrel Chmelár.

Témy:
Eduard Chmelár

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.