Čo dokáže najnebezpečnejšia rastlina na Slovensku? Profesor z Nitry opísal boľavú skúsenosť, ktorá trvala mesiac

Nepretržitá silná bolesť a vyčnievajúce bacuľaté pľuzgiere. Aj takéto prejavy mal na tele profesor Alexander Fehér, ktorý sa pred rokmi počas výskumu dotkol jednej z najnebezpečnejších rastlín na Slovensku. Invázny druh boľševník obrovský ho trápil celé týždne.  

Video

Takto likvidujú invázny boľševník obrovský v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce

Profesor Alexander Fehér zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre „mal dočinenie“ s boľševníkom v minulosti viackrát. Ešte počas doktorandského štúdia sa v rámci dizertačnej práce venoval správaniu nepôvodných rastlín v povodí Nitry. Invázne druhy v teréne doslova vyhľadával. Hoci boľševník najčastejšie rastie na brehoch vodných tokov či vlhkých lúkach, zistil vtedy až osem lokalít mimo povodia rieky, kde sa vyskytoval.

Jednou z najznámejších bolo Veľké Zálužie, ktoré leží zhruba desať kilometrov od krajského mesta. S kolegami ho navštívili viackrát a prvé skúsenosti s rastlinou sa skončili bez ujmy na zdraví. Fehér hovorí, že ho ochránila vrstva oblečenia. Toxická bunková miazga bolševníka totiž preniká hlboko do kože, no na to, aby sa jeho sila prejavila naplno, potrebuje slnečné žiarenie.

Dermatovenerologička Michaela Blaško potvrdila, že k chemickej aktivácii látok dochádza až po tom, ako na kožu dopadne UVA zložka slnečného žiarenia. „Tie okamžite začnú poškodzovať kožu. Bez pôsobenia UV žiarenia je reakcia minimálna, no v kombinácii so žiarením je deštruktívna,“ ozrejmila lekárka.

Nemôžu postrekovať

Po ďalšom pohybe v poraste Fehér už také šťastie nemal. „Zapisovali sme výskyt tej rastliny. Prvý deň sme to len kontrolovali, lebo nás zaujímala veľkosť tej populácie. Dokonca sme vtedy odoberali biomasu, terčíky z listov, ktoré sme posielali na analýzu do Veľkej Británie,“ priblížil v tom čase celoeurópsky výskum.

Obec sa snaží vyhubiť rastlinu už niekoľko rokov, čo potvrdil aj starosta Milan Bíro (Smer). „Vždy, keď narastie, tak ho zlikvidujeme. Nevieme ho vykynožiť,“ uviedol pre Pravdu. Nekonečný boj s rastlinou komplikuje fakt, že na mieste jej výskytu nemôžu použiť chemický postrek. Starosta hovorí, že dôvodom sú podzemné vody a eliminujú ho preto strojovou kosačkou.

Po úvodných skúsenostiach, keď Fehér skončil bez poranení, si nebezpečenstvo dotyku listov a stonky na nohe ani neuvedomil. „Sú to mohutné rastliny, nedá sa tomu prakticky zabrániť,“ podotkol. Vošiel tak medzi zeleň a s negatívnym scenárom nerátal.

„Išiel som tam suverénne. Cítil som, že som sa dostal do kontaktu s rastlinou, ale nepripisoval som tomu vážnosť, pretože v minulosti sa mi nič podobné nestalo a pľuzgiere sa mi nevytvorili. Bral som to športovo, bol som menej obozretný a vystavil som koleno slnku a pľuzgieriky sa ako na potvoru vytvorili,“ opísal.

Bolesť môže trvať aj mesiac

Prvé dva dni koža na miazgu, ktorá obsahuje furanokumaríny, nereagovala. Všetko sa zmenilo až s líniou asi ôsmich pľuzgierov, ktoré sa mu vytvorili na kolene. Myslí si, že ak by ranu neosvetlil, k reakcii by s veľkou pravdepodobnosťou nedošlo.

„Nie je to obyčajný pľuzgier. Je to iritácia, bolesť, pálenie. Veľmi zlé. Musíte len počkať, kým sa to skončí,“ opísal doslova bolestivé spomienky. S otlakom od topánok by ich však neprirovnával. „Boli väčšie, vodnatejšie, bacuľaté, viac vyčnievali ako povedzme pľuzgiere na dlani,“ doplnil.

Bolesť, ktorú mu rastlina spôsobila, by prirovnal ku skutočným popáleninám. Pociťoval ju nepretržite – keď bol v práci aj doma – a neprestala, kým nezmizli pľuzgiere. „Tá bolesť je súvislá, 24-hodinová. Trvala niekoľko týždňov a bola veľmi nepríjemná. Páli to, stále bolí a čo je najhoršie, že kým bolesť po otlaku v topánkach skončí za pár dní, v prípade boľševníka to trvalo niekoľko týždňov až mesiac,“ povedal.

Reakcia má podľa dermatovenerologičky postupný nástup, čo pacienti často podcenia. Začervenanie a pálenie nastupuje zvyčajne po 12 až 24 hodinách od vystavenia slnku. Veľké, bolestivé a tekutinou naplnené pľuzgiere vrcholia po dvoch až troch dňoch a ľudia si často ani neuvedomia, že majú súvis s prechádzkou na lúke.

Hoci Fehér ako odvážny dvadsiatnik za lekárom nezašiel, dnes by postupoval inak a návštevu odborníka by odporučil aj ostatným. „Musím sa priznať, že som nepoužil ani žiadny prípravok, lebo som nevedel, aký. Dnes je mi to ľúto, že som to neriešil, pretože to bolo veľmi veľmi veľmi bolestivé. Pľuzgiere som už mal všade, na dlani a podobne, ale toto bolo niečo iné. Nikomu to neodporúčam, aby sa dotkol tejto rastliny,“ hovorí.

Omylom si uvarili čaj

Pľuzgiermi sa popáleniny spôsobené inváznym druhom nemusia skončiť. Pigment, ktorý prišiel do styku so šťavou a slnkom, môže stmavnúť a zhnednutá koža môže pretrvať aj roky. Fehérov prípad bol v tomto iný. „Úplne to zmizlo, to ma teší. Zrejme každý na to reagujeme iným spôsobom a máme rôznu citlivosť,“ podotkol.

Blaško hovorí, že vo svojej praxi vidí trvalé jazvy a zmenu pigmentácie veľmi často. Tmavohnedé škvrny môžu pretrvávať podľa nej mesiace až roky. „Ak dôjde k hlbokému poškodeniu kože alebo k sekundárnej infekcii pľuzgierov, vznikajú trvalé, nevzhľadné jazvy,“ doplnila.

Najúčinnejšia je preto okamžitá liečba. Miesto treba umyť vodou a mydlom, a striktne ho zakryť pred slnkom aspoň na 48 hodín. Liečba pod lekárskym dohľadom podľa lekárky zahŕňa kortikoidové masti a krémy na potlačenie zápalu, chladivé obklady či antihistaminiká proti svrbeniu a opuchu či lokálne antibiotické masti.

Fehér pozná aj dva prípady zo severu Slovenska, keď si ľudia pomýlili boľševník s liečivou bylinou a skončili v nemocnici. „Zberateľ liečivých rastlín si zmýlil túto nebezpečnú rastlinu s archangelikou (archangelika lekárska, pozn. red.). Spravil z neho čaj, dokonca ten čaj aj viacerí vypili. Boli hospitalizovaní, ale zároveň zachránení, zrejme kvôli tomu, že neprebehla fotoreakcia. Bolo to nepríjemné, boli v nemocnici, ale dostali sa z toho,“ priblížil.

Pľuzgiere zistil ráno po kosení

Pravde sa s Fehérom podarilo spojiť vďaka Slovenskej botanickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SAV). Jej členovia nás upozornili aj na prípad Liptáka, ktorý skončil s pľuzgiermi po kosení pozemku. Keď sa ráno zobudil, ruku mal posiatu pľuzgiermi.

Ako vysvetlil pred časom pre Pravdu Pavol Mereďa z SAV, toxická bunková šťava môže poškodiť pri vdýchnutí aerosólu aj sliznicu a u precitlivených osôb vyvolať alergiu s príznakmi ako je pálenie nosnej a ústnej dutiny a slzenie.

V závažnejších prípadoch môže až poškodiť zrak. Blaško ozrejmila, že ak sa šťava dostane do očí, napríklad pretretím si tváre rukou, hrozí zápal spojiviek, poleptanie rohovky a v najhorších prípadoch až slepota.

„Opuchy dýchacích slizníc môžu zapríčiniť aj smrť, a to najmä u detí, ak s touto rastlinou manipulujú ako s hračkou: vyrábajú si z dutých stoniek trubky na fúkanie, ďalekohľady a podobne,“ menoval Mereďa. Šťava môže dokonca obsahovať aj možné karcinogénne a teratogénne zložky.

Boľševník obrovský v súčasnosti rastie v približne 350 lokalitách, darí sa mu najmä na severnom a strednom Slovensku. „Vo všeobecnosti sa mu darí všade na hlbších a vlhkých pôdach, kde je dostatok svetla a kde absentuje pravidelné kosenie,“ opísal Mereďa. Nájsť ho možno aj na okrajoch ciest, železniciach a nevyužívaných plochách, ktoré vznikli ľudskou činnosťou.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
bolševník obrovský
kožné problémy

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.