
Dušičky nie sú len o návšteve cintorínov, kvetoch a zapálených sviečkach. Ako si uctiť zosnulých, ak sa na hrob nedostaneme, a prečo by sa spomienka na blízkych nemala meniť na povinnosť? Psychologička radí, ako zvládnuť smútok bez výčitiek, a odborníčka vysvetľuje, ako si uctiť zosnulých s menším množstvom odpadu.
Video
Atmosféra počas minuloročných Dušičiek v Šamoríne
V nedeľu prvého novembra si pripomíname Sviatok všetkých svätých a v pondelok Spomienku na všetkých verných zosnulých, známu ako Dušičky. Hoci sa oba dni často spájajú s návštevami cintorínov, v katolíckej tradícii má každý z nich iný význam.
Nedeľný sviatok je venovaný všetkým svätým, známym aj širokej verejnosti neznámym, a pripomína kresťanskú nádej na večný život. Dušičky sú, naopak, venované spomienke na všetkých zosnulých, najmä na našich blízkych, priateľov a ľudí, ktorí boli súčasťou nášho života. Katolíci sa v tento deň modlia za zosnulých a prosia za ich duše. Je to tiež príležitosť vrátiť sa k spomienkam na ľudí, ktorí zomreli, a pripomenúť si, čo nám počas života dali.
Tradícia Dušičiek
Na Slovensku je s týmito dňami neodmysliteľne spojená aj návšteva cintorínov. Mnohí ľudia sa už niekoľko týždňov vopred snažia z úcty a lásky k svojim blízkym čo najviac skrášliť ich hroby. Prinášajú na ne kytice, upravujú ich okolie a zapaľujú sviečky. Dušičky sú zároveň príležitosťou navštíviť aj miesta v odľahlejších kútoch Slovenska, kam sa počas zvyšku roka dostaneme len zriedka.
Starostlivosť o hrob je podľa hovorkyne Konferencie biskupov Slovenska Kataríny Jančišinovej dôležitým prejavom úcty a lásky k blízkym. „Najviac si ich uctíme modlitbou a jednoduchou prirodzenou úpravou hrobov so zmyslom pre Bohom stvorenú krásu, čo je aj prejav zodpovednosti k prírode,“ uvádza.
Cirkev zároveň pripomína, že ani ľudia, ktorí pre objektívne príčiny, ako sú zdravotné problémy či veľká vzdialenosť, nemôžu navštíviť cintorín, nemusia mať výčitky. „Úprimná modlitba, účasť na prenose bohoslužby v médiách a tichá spomienka s vďačnosťou za život zosnulých majú aj v takýchto prípadoch veľkú duchovnú hodnotu,“ pripomína Jančišinová.
Ako spomínať z domu
Tradície spojené s Dušičkami sa totiž niekedy môžu zmeniť na povinnosť. Ľudia môžu cítiť tlak, aby bol hrob dostatočne upravený, aby ho navštívili v správnom čase alebo aby ich príbuzní nemali pocit, že na zosnulého zabudli. Takéto očakávania môžu podľa psychologičky Barbory Brzákovej Krelovej, ktorá pôsobí na platforme ksebe.sk, vyvolávať výčitky aj u tých, ktorí sa za určitých okolností na cintorín nedostanú.
„Tradícia má slúžiť nám a tomu, čo pre nás znamená, nie sa stať meradlom našej lásky alebo hodnoty,“ zdôrazňuje. Vzťah k zosnulému sa totiž neobmedzuje na miesto jeho posledného odpočinku.
Ak si chce človek zaspomínať na blízkeho, nemusí to podľa psychologičky automaticky znamenať návštevu cintorína, ako si to spájame s novembrovými sviatkami. Môže si napríklad pozrieť staré fotografie, napísať zosnulému list alebo sa prejsť na miesto, ktoré mu ho pripomína.
Môže si ho tiež pripomenúť prostredníctvom spoločných spomienok, obľúbených piesní, jedál či rodinných príbehov. Dôležité je nájsť si spôsob, ktorý mu vyhovuje, a nenútiť sa do stretnutí či rituálov, ktoré sú preňho v danom období príliš bolestivé, pripomína Brzáková Krelová.
Smútok sa podľa psychologičky navyše neozýva podľa kalendára a môžeme ho cítiť kedykoľvek. Ak však človek počas sviatkov pociťuje smútok alebo osamelosť intenzívnejšie, podľa odborníčky je dôležité dovoliť si tieto pocity prežívať a nevyčítať si ich.
„Nie je niečo, čo musíme za každú cenu odstrániť,“ vysvetľuje. Pomôcť môže rozhovor s niekým blízkym, spoločná káva alebo jednoducho prítomnosť človeka, ktorý je ochotný počúvať. Rovnako je však v poriadku, ak niekto potrebuje byť chvíľu sám.
Foto:Pravda
Ľuboš Pilc
Cintorín v Šamoríne minulý rok v období Dušičiek.
Menej je viac
Sviatky spojené so spomienkou na zosnulých patria aj medzi obdobia, keď na cintorínoch pribúda veľké množstvo odpadu. Problémom sú najmä dekorácie a LED lampáše, ktoré po čase doslúžia a skončia v koši.
„Počas obdobia Dušičiek vzniká takmer polovica celoročnej produkcie odpadu na cintorínoch, najmä vo forme dekorácií, sviečok a vencov, ktoré sa po doslúžení vyhadzujú. Odhaduje sa, že na jeden hrob sa vyprodukujú tri až deväť kilogramov odpadu (pozn. red.: za jedno dušičkové obdobie), pričom presné štatistiky neexistujú,“ vysvetľuje Andrea Uherková z projektu Funebra, ktorý sa venuje prírodnému pohrebníctvu.
Problémom je, že mnohé dekorácie sa nedajú recyklovať. Platí to napríklad pre plastové kvety, vence či umelé časti kahancov. Ak ich ľudia vyhodia do kontajnera na plasty, neznamená to, že sa zrecyklujú. „Na separačnej linke ich aj tak nasmerujú do zmesového odpadu, ktorý skončí na skládke alebo v spaľovni. Preto je najlepšie sa im vyhnúť,“ hovorí Uherková.
Osobitnou kategóriou sú podľa nej LED kahance a sviečky na batérie, ako aj samotné batérie. Keď doslúžia, stávajú sa nerecyklovateľným elektroodpadom.
Ak chcú ľudia znížiť množstvo odpadu, nemusia sa vzdať tradície zdobenia hrobov. Uherková odporúča prírodné materiály a jednoduchšie aranžmány, ktoré sa dajú po čase ľahšie rozložiť. Pri výrobe vlastného venca je vhodné použiť prírodný špagát a vyhnúť sa tavnej lepiacej pištoli či drôtikom.
Ak na výrobu nie je čas, Uherková radí obrátiť sa na miestne kvetinárstva, ktoré pracujú s kvetmi z miestnych fariem namiesto toho, aby dovážali rastliny „cez pol sveta“.
Kvalitná prírodná výzdoba však býva poväčšine drahšia. „Ceny jednoduchších umelých dekorácií sa pohybujú od desať eur a vyššie, čo je pre niektorých menej zaťažujúce ako kupovať kvalitné prírodné dekorácie vyrobené miestnymi kvetinármi, ktoré môžu stáť aj 30 – 40 eur,“ uviedla Uherková.
Práve preto odporúča premýšľať nad výzdobou vopred a držať sa pravidla, že menej môže byť viac, prípadne zásady „kvalita nad kvantitou“. Ďalšou možnosťou je zložiť sa s blízkymi na drahšiu, no prírodnú dekoráciu. Spomienka na blízkeho tak nemusí znamenať viac vencov, kvetov a sviečok, a teda ani viac odpadu.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Dušičky
cintoríny
Sviatok všetkých svätých
dekorácie
hroby
psychické zdravie
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
