
V centre Bratislavy svieti pri jemnej fasáde kostola novo zrekonštruovaná kaplnka. Obnovená prístavba vyvolala vlnu kritiky po tom, ako po obnove vyčnieva sýtymi farbami z historických stavieb ulice. Zatiaľ čo samozvaní odborníci na sociálnych sieťach vinia reštaurátorov zo zničenia vzácnej loretánskej budovy, výskumníci hovoria o napravení chýb nielen socializmu.
Video
Po rekonštrukcii vyvolala loretánska kaplnka v Bratislave diskusiu
Na nároží Námestia Františkánov, Františkánskej a Zámočníckej ulice po stáročia stojí loretánska kaplnka. O jej existencii doteraz množstvo ľudí nevedelo, potichu totiž splývala s blízkym františkánskym Kostolom Zvestovania Pána. Prehliadaná stavba však po odstránení lešenia prekvapila okoloidúcich sýtou červeno-oranžovou fasádou.
Bratislavčania, zvyknutí na tlmený náter historických budov, takmer okamžite spustili vlnu kritiky na mesto a pamiatkarov. Reštaurátorov obvinili z neprofesionálneho výberu farieb a prílišnej výraznosti. „Pripadá mi to ako päsťou na oko, mohla byť farebná, ale toto sú strašne silné farby,” okomentovala Daniela. Diskutujúci Milan vynovenú kaplnku prirovnal k čínskej pagode. „No to ste sa teda vyznamenali. Kde ste dali zdravý rozum?,” spýtala sa nahnevane Katarína.
Kritikou nešetrili ani ostatní komentujúci. „Nikdy nemala takúto farbu, aspoň nie v 80.rokoch (minulého storočia, pozn.red.),” uzavrela ďalšia diskutujúca pamätajúc na fádnu farbu kaplnky počas socializmu. „Pôvodne táto kaplnka nemala klasickú farebnú omietku, jej pôvodný povrch tvorila sivasto-žltkavá až okrová farba samotného kameňa. Ten, kto zohavil exteriér tejto kaplnky, nemal o tom ani zdanie, a ten, kto to povolil, tiež. Navyše pôsobí gýčovo,” uviedla Eleonóra.
Foto:Robert Huttner
Robert Hüttner
Loretánska kaplnka má farebnosť doloženú výskumom, dokonca ide o vzácnu stavbu jedinú svojho druhu na Slovensku.
Gýč alebo náprava?
Pravda preto oslovila člena reštaurátorského tímu, Adriána Giača, aby ozrejmil záhadnú farebnosť kaplnky z 18.storočia. Ukázalo sa, že komentujúci Bratislavčania sa unáhlili a na sociálnej sieti svoju nevedomosť premenili na verejnú diskusiu. Giač vysvetlil, že farby nie sú náhodné a fasáda je symbolicky spojená s typom tejto stavby. Loretánska kaplnka, ako potvrdil odborník, je architektonická kópia Kaplnky Svätého domu, ktorý je umiestnený v Bazilike v talianskom Lorete.
Z toho vychádza aj jej názov a má presne danú podobu, aby zapadala do náboženskej tradície. „Pôvodná kaplnka pozostáva s dvoch základných častí. Samotnej kaplnky – Svätého domu a novšieho vonkajšieho ochranného opláštenia,” priblížil Giač. V originálnej kaplnke, vo Svätom dome a jeho troch stenách, sa mali odohrať sväté úkazy.
„V ňom sa podľa tradície narodila a vyrastala Panna Mária, bolo tam Panne Márii zvestované, že počne a porodí Syna a po návrate z Egypta v ňom s Jozefom a Máriou vyrastal aj samotný Pán Ježiš,” vysvetlil reštaurátor s tým, že tento pôvodný dom bol koncom 13. storočia rozobraný a loďou prevezený do talianskeho Loreta, ako veno.
„Štvrtá stena, ktorú dom nikdy nemal, bola doplnená až po prevoze do Loreta aj je na nej umiestnený oltár s Čiernou Madonou. Kaplnky vo forme kópie interiéru tohto Svätého domu sú na mnohých miestach v Európe umiestnené v rámci kostolov, kláštorov, či farských komplexov,” doplnil Giač vysvetlenie, prečo sa jej hovorí aj Kaplnka Čiernej Madony. Samotná kaplnka v Lorete stála ako prvá, až začiatkom 16. storočia bola okolo nej postavená majestátna bazilika Svätého domu.
Mramorové obloženie vzniklo počas výstavby, ako ochrana pôvodných stien domu pred náporom pútnikov. Podľa požiadavky pápeža ho navrhol slávny architekt Donato Bramante. Zdobia ho sochy a reliéfy, preto sú voľne stojace kaplnky, ktoré ho napodobňujú, pomerne vzácne. Verné kópie nájdeme podľa Giača v Česku, ďalšia, skromnejšie zdobená, stojí v poľskom Gołąbe.
„Bratislavská loretánska kaplnka má síce len dve pohľadové exteriérové steny a je bez sochárskej výzdoby, ale môžeme ju zaradiť do tejto úzkej skupiny kaplniek, ktorých exteriér architektonicky vychádza z pôvodnej kaplnky v talianskom Lorete. Ide o jedinú kaplnku na Slovensku a jednu z piatich v Európe,” vysvetlil Giač.
Jej obnova vychádzala z hĺbkového prieskumu a dokumentácie. Farebnosť historických stavieb sa zvonka aj zvnútra zisťuje sondami. Postupne sa odkrývajú jednotlivé vrstvy povrchových úprav, až po najstaršiu zachovanú.
„Nie vždy je na objekte zachovaná aj originálna povrchová úprava, často je vo veľmi malých fragmentoch, ktoré nie sú počas výskumu nájdené. Loretánska kaplnka v Bratislave bola presne tento prípad, kde bola identifikovaná až počas reštaurovania. Po odstránení nevhodnej vrstvy novodobej cementovej omietky a starších povrchových úprav,” objasnil Giač.
Odborník upozornil, že kaplnku podľa zistení premaľovali a upravovali v priemere každých 20 rokov. Spolu s pôvodnou fasádou bolo na kaplnke až 16 vrstiev omietky či náterov. „Pôvodná farebnosť bola však ešte o jeden až dva tóny sýtejšia než aktuálna,” zdôraznil.
Pudingové kaplnky nie sú pôvodné
Výskum tak priniesol odpoveď na otázku, prečo má obnovená kaplnka v centre Bratislavy také výrazné farby. „Neexistuje predpísaná farebnosť exteriéru kaplnky. Jej vzhľad závisel od požiadaviek konkrétneho donátora. Kaplnka v Bratislave bola vymaľovaná v tehlovočervenej, zlato okrovej a sivej farebnosti. Samotné použité farby naznačovali aj postavenie investora, keďže každá farba bola inak vzácna. Napríklad tehlovočervená v rámci použitia v exteriéri patrila medzi tie vzácnejšie,” zdôraznil Giač, že lokálna kaplnka mala bohatého mecenáša.
Kaplnku zasponzoroval knieža Pavol I. Esterházy, a on teda rozhodol o jej farebnosti. „Treba to vnímať z dvoch aspektov. Prvým je funkcia kaplnky, knieža ju staval ako súčasť novej rodovej pohrebnej krypty. Preto je aj na jej západnej strane umiestnený jeho rodový erb. Kaplnka-krypta je cielene umiestnená rovno vedľa kostola, v ktorom bezprostredne po korunovácii nový uhorský králi pasovali vybraných šľachticov za Rytierov Zlatej ostrohy,” priblížil Giač.
Druhým aspektom ovplyvňujúcim farebnosť, bolo pravdepodobne jej umiestnenie pri výrazne väčšom kostole aj vedľa stojacej kaplnky sv. Jána Evanjelistu. „Kaplnka by sa pri nevýraznej farebnosti pri nich strácala. To ale isto nebolo v záujme prvého uhorského šľachtica, ktorý od cisára získal titul ríšskeho kniežaťa. Paradoxom ale je, že v krypte nakoniec nebol pochovaný žiaden príslušník rodu Esterházy,” dodal reštaurátor.
Pri verných kópiách kaplnky nachádzajúcich sa v Česku (Praha, Kosmonosy) je podľa odborníka iba vizuálne napodobený mramorový vzhľad originálu. Kaplnka v Rumburku, je farebne upravená v tehlovo červenej a okrovej farebnosti. A v poľskom Gołąbe má po obnove ružovú, tehlovo červenú a bielu farebnosť. Všetky majú teda fasády v sýtych tónoch.
Reštaurátor tiež zdôraznil, že pri súčasnej farebnosti mnohých fasád v Bratislave môže teraz vyznievať fasáda kaplnky agresívne. „Treba si ale uvedomiť, že fasády nielen v Bratislave boli dlhé roky natierané nevhodnou pudingovou (tlmenou žltou, pozn.red.) farebnosťou, ktorú ľudia začali mylne považovať za normu. Neskôr sa v rámci pamiatkovej obnovy používala kvôli prehnanej opatrnosti neutrálna biela,” ozrejmil.
Giač upozornil, že napríklad v Česku (Telč, Český Krumlov) sú fasády zrekonštruované do ich pôvodných výrazných farebností. „Nikomu ani nenapadne, že by na tom bolo niečo divné. Viaceré fasády v bratislavskom historickom centre, konkrétne na Františkánskom námestí a v priľahlých uličkách, obnova do pôvodnej farebnosti ešte len čaká,” dodal.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Bratislava
Loretánska kaplnka
reštaurovanie
obnova pamiatok
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

