Čo ak nastane pre štátnu kasu krízový scenár? Koalícia si naň pripravila novú zbraň, môže ňou zasiahnuť aj budúcu vládu

Dôchodky by chodili ako doteraz, diaľnice by sa mohli stavať pomalšie a minister financií by mohol miliardy eur presúvať takmer bez obmedzení. Aj takto by vyzeralo Slovensko, keby parlament do konca tohto roka neschválil rozpočet na rok 2027 a štát by od januára hospodáril v rozpočtovom provizóriu.  

Vláda už síce na začiatku tohto týždňa schválila návrh budúcoročného rozpočtu s deficitom 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), teda 7,4 miliardy eur, v parlamente sa však môže oprieť len o tesnú väčšinu 76 poslancov. Opozícia sa navyše obrátila na Ústavný súd, pretože podľa nej, ako aj podľa odborníkov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) mala vláda predložiť vyrovnaný rozpočet.

Koalícia sa preto poistila. V Národnej rade narýchlo schválila pozmeňovací návrh poslanca Daniela Karasa (Smer), ktorý mení pravidlá provizória.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zmenu obhajuje tým, že štát potrebuje flexibilitu, aby normálne fungoval. Ako príklad uviedol aj možnosť predčasných volieb v januári. Zároveň však podľa neho aktuálne rozpočtové provizórium nehrozí. Opozícia pri tejto zmene upozorňuje aj na iný problém. Podľa poslanca Štefana Kišša (PS) by minister mohol peniaze na celý rok minúť za deväť mesiacov.

Pravda sa preto pozrela na to, čo by provizórium znamenalo v praxi. Ako by štát fungoval v núdzovom režime, či by ľudia mohli prísť o dôchodky a dávky, kde by sa šetrilo a čo by čakalo novú vládu po prípadných predčasných voľbách.

Čo je provizórium a čo sa v ňom zmení?

<A>Ak parlament do konca roka neschváli rozpočet na nasledujúci rok, zákon určuje, že štát bude hospodáriť podľa rozpočtu z predchádzajúceho roka. Za celý rok pritom nesmie minúť viac, než minul v tom predošlom. Doteraz navyše platilo prísne pravidlo, že v každom mesiaci smie minúť najviac dvanástinu ročných výdavkov a peniaze, ktoré v jednom mesiaci nevyčerpá, nemôže presunúť do ďalšieho.

Práve toto obmedzenie koaličná novela ruší. Celoročný strop síce zostáva, minister financií však bude môcť peniaze voľne presúvať medzi mesiacmi aj medzi jednotlivými ministerstvami. Ak novelu podpíše prezident Peter Pellegrini, nové pravidlá by platili už pri prípadnom januárovom provizóriu.

Pôvodné pravidlá pritom podľa analytika INESS Radovana Ďuranu naozaj znamenali výrazné obmedzenia. „Napríklad v prípade potreby uhradiť výdavky na veľké investície, ktoré by inak pripadali na jeden mesiac, by tieto museli byť rozložené do viacerých platieb, čo mohlo zvyšovať náklady úhrady. Špeciálne je to problém pre december, v ktorom je sústredených mnoho platieb z titulu ročného cyklu rozpočtu,“ vysvetľuje.

Po novom bude môcť vláda v provizóriu podľa odborníka v prvých mesiacoch míňať tak, ako by si predstavovala, ak čoskoro schváli nový rozpočet. Riziko však vidí v opačnom scenári. „Ako sa však zachová, ak v prvých mesiacoch vyplatí viac, a následne sa nepodarí schváliť rozpočet v parlamente a bude nutné škrtať v ďalších mesiacoch, nie je jasné,“ upozorňuje Ďurana.

Čo by provizórium znamenalo pre občanov?

Väčšina ľudí by provizórium priamo na svojej peňaženke nepocítila. „Provizórium určite nebude mať žiaden vplyv na dôchodky a nemalo by mať ani na rôzne štátne sociálne dávky, ktoré idú priamo zo štátneho rozpočtu. Tie platby sú určené zákonom a majú prednosť,“ vysvetľuje pre Pravdu člen RRZ Martin Šuster.

Pri dôchodkoch je podľa neho ešte jedna poistka. Nevypláca ich totiž priamo štát, ale Sociálna poisťovňa, ktorá nie je súčasťou štátneho rozpočtu a väčšinu peňazí získava z odvodov pracujúcich. Štát jej každoročne posiela len dotáciu, aby pokryla rozdiel medzi príjmami a výdavkami. „Keďže tento aj budúci rok očakávame lepší výber poistného, Sociálna poisťovňa bude budúci rok tú dotáciu potrebovať menšiu. Takže tam nie je žiaden problém,“ dodáva Šuster.

Potvrdzujú to aj čísla z návrhu rozpočtu. Kým tento rok počítal štát pre Sociálnu poisťovňu s dotáciou 2,34 miliardy eur, budúci rok by to mali byť dve miliardy. Aj keby teda štát v provizóriu nesmel minúť viac než tento rok, na dôchodky by peniaze mal.

Nepriamo by však provizórium ľudia predsa len pocítiť mohli. Štátu by podľa Šustera oproti aktuálne navrhovanému rozpočtu chýbali asi dve miliardy eur a šetriť by musel na výdavkoch, ktoré mu zákon neprikazuje. „Môže tam byť vplyv, že sa napríklad budú pomalšie stavať diaľnice,“ upozorňuje Šuster.

Neistota by visela aj nad novými opatreniami, s ktorými počíta návrh rozpočtu na budúci rok, napríklad nad vyšším príspevkom pre prvákov či pri narodení dieťaťa. Keďže sa provizórium riadi tohtoročným rozpočtom, záležalo by na tom, či by ich parlament uzákonil. Platby, ktoré ukladá zákon, majú totiž vždy prednosť.

Kde by štát mohol šetriť?

Štát by pri provizóriu musel dodržať presné poradie, v akom platí svoje účty. „Najprv pôjdu splátky dlhu alebo aspoň úrokov. Potom všetky sociálne dávky vrátane dôchodkov a potom mzdy. Niekde medzitým pôjde napríklad aj náš členský príspevok do Európskej únie,“ opisuje Šuster. Až na konci sú podľa neho rôzne nákupy tovarov, služieb a investície za približne desať miliárd eur. Práve tam by sa šetrilo.

Ministerstvá by tak mohli menej nakupovať a obmedziť nábor. „Netreba nikoho prepustiť, len nebudú prijímať nových zamestnancov,“ hovorí Šuster. Rozpočet pritom na budúci rok počíta s vyše 2 500 novými miestami vo verejnej správe. Odložiť by sa dal podľa odborníka napríklad aj nákup vojenskej techniky.

Čo by v provizóriu čakalo novú vládu?

Scenár predčasných volieb okrem Kamenického otvorene spomínal aj sám premiér. Robert Fico (Smer) koncom septembra. V relácii televízie ta3 V politike povedal, že „kľudne ráta s tým“, že by voľby mohli byť už v januári. Partnerom z SNS odkázal, že ak nedokážu garantovať fungovanie vlády, predčasné voľby budú.

Ak by k nim došlo počas provizória, štát by v ňom hospodáril aj ďalej. „Kým nová vláda nepredloží vlastný rozpočet do parlamentu, ide sa podľa provizória,“ vysvetľuje Šuster.

Práve tu vidí odborník najväčšie riziko novely. Pôvodné pravidlo jednej dvanástiny mesačne malo podľa neho dobrý dôvod. „Vláda, ktorá nedokáže v parlamente pretlačiť svoj rozpočet, asi nie je veľmi stabilná a hrozí, že nevydrží celý rok. Ak dovolíte takej vláde, aby povedzme do septembra minula peniaze z celého roka, príde nová vláda po septembrových voľbách a zistí, že na posledné mesiace roka už žiadne peniaze nezostali,“ upozorňuje Šuster.

Menšiu flexibilitu by si podľa neho vedel predstaviť, napríklad aby vláda mohla neskôr minúť peniaze, ktoré v niektorom mesiaci ušetrí. „Ale to, že si teraz umožnili čerpať aj z budúcnosti, z mesiacov, keď už ani vo vláde nebudú, je pomerne rizikové,“ dodáva.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
rozpočet 2027
rozpočtové provizórium

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.