Čo zase sľúbil Trump Kyjevu? Príbeh Tomahawkov varuje. O Ukrajine hovorili Stubb aj Pellegrini

Mala to byť zbraň, ktorá minimálne do istej miery zmení priebeh vojny a nakloní misky váh na stranu Ukrajiny. Keď sa o nej začalo hovoriť vlani v septembri, Rusi okamžite varovali, že to bude eskalácia, ktorá bude mať následky.  

Strely s plochou dráhou letu Tomahawk na Ukrajinu nikdy nedorazili, hoci minulý rok na jeseň o tejto myšlienke verejne rozprával americký prezident Donald Trump. Vyrojilo sa vtedy nekonečné množstvo analýz, ako by tieto zbrane pomohli Kyjevu zasiahnuť ruské strategické ciele. A tiež o tom, že ak by ich Trump naozaj Ukrajine poslal, znamenalo by to, že jednoznačne stojí na jej strane.

Presne to však vlani začiatkom októbra pre Pravdu vystihol vojenský analytik Franz-Stefan Gady. „Úprimne povedané, som hlboko skeptický, či sa strely Tomahawk niekedy objavia vo východnej Európe. Nemyslím si ani to, že by tieto rakety pre Ukrajinu predstavovali veľký prínos v porovnaní s tým, čo už Kyjev robí, pokiaľ ide o útoky hlboko na území nepriateľa. Nie som si istý, či sa o pár týždňov ešte vôbec budeme rozprávať o raketách Tomahawk,“ povedal Gady.

Predpoveď rakúskeho experta vyšla na sto percent. Dnes si už ľudia sotva spomenú, že minulý rok to vyzeralo tak, že by USA mohli na Ukrajinu strely Tomahawk poslať.

Podobný príbeh?

Rysuje sa podobný príbeh, alebo to tentoraz bude mať pre Kyjev šťastnejší koniec? Na summite NATO v Ankare, ktorý sa konal v utorok a stredu, zaujal Trump viacerými vyhláseniami. Na stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským však šéf Bieleho domu povedal niečo skutočne nečakané.

„Jeden malý vtáčik mi vyčvirikal, že im dáme právo vyrábať Patrioty. Ukážeme im, ako na to, je to vlastne veľmi zložité. Ale oni – rýchlo pochopia, aké komplexné to je,“ vyhlásil Trump na schôdzke so Zelenským. „Dáme vám licenciu na výrobu Patriotov. Takto sa nebudete môcť sťažovať, že ich nedávame dosť,“ povedal vládca Oválnej pracovne ukrajinskej hlave štátu.

Môže to však fungovať? V prvom rade Trump priznal, že o celej veci zatiaľ nehovoril s firmou Lockheed Martin, ktorá strely do protivzdušných systémov Patriot vyrába. Spoločnosť však určite nebude proti, ak chce Biely dom naozaj tieto zbrane Ukrajine poskytnúť. Lockheed Martin okrem toho pred niekoľkými dňami oznámil, že v Európe vznikne centrum údržby pokročilých protivzdušných obranných striel PAC-3. Do projektu sa zapoja Nemecko, Holandsko, Poľsko a Švédsko, hoci zatiaľ nie je jasné, kde sa rakety budú opravovať.

Skutočným problémom je však čas. „Ľudia to stále nechápu. Trumpovo vyhlásenie, že Ukrajina dostane licenciu na výrobu rakiet Patriot, znamená, že Ukrajina nedostane žiadne nové Patrioty celé roky. Znamená to, že Rusko môže útočiť na Ukrajinu aspoň do roku 2028 a Ukrajina nedostane žiadne nové strely,“ napísal na sociálnej sieti Bluesky Phillips O’Brien, profesor strategických štúdií na University of St Andrews v Škótsku. „Nemecko získalo v roku 2024 licenciu na výrobu Patriotov (niektoré majú ísť na Ukrajinu) a tie majú byť k dispozícii až v roku 2028. Vyhlásenie, že Ukrajina dostane licenciu dnes, aj keby to bolo v rámci hyperrýchleho harmonogramu, znamená, že žiadne nové Patrioty celé roky nedostane,“ myslí si O’Brien.

Trumpovo vyhlásenie znie v tomto kontexte viac ako lacný či, v lepšom prípade, vágny sľub. Samotný Zelenskyj však potvrdil, že o licenciu na Patrioty žiadal v máji. Televízia BBC pripomenula, že ukrajinské vzdušné sily začiatkom tohto týždňa uviedli, že vážny nedostatok obranných striel spôsobil, že sa nepodarilo zničiť žiadnu z 23 balistických rakiet, ktoré Rusko v nedeľu večer vypálilo. Pri tomto útoku zahynulo viac ako 20 ľudí.

Lockheed Martin vyrába len okolo 600 rakiet ročne do systémov Patriot, hoci postupne by spoločnosť mala tento počet zvýšiť. Prioritným odberateľom však boli, sú a budú americké ozbrojené sily.

Prístup k Ukrajine

Podobne ako vlani v Haagu sa ani teraz v Ankare v záveroch summitu neobjavila úplne priama zmienka o ruskej vojne proti Ukrajine. NATO na tento rok sľúbilo Kyjevu 70 miliárd eur a rovnakú sumu na budúci rok. Slovensko sa nebude na tejto podpore podieľať. Časť týchto prostriedkov pôjde z Európskou úniou schválenej pôžičky pre Kyjev, zvyšok na základe bilaterálnych dohôd.

„Ukrajina prispieva k transatlantickej bezpečnosti a spojenci stoja jednotní v našej neochvejnej podpore Ukrajiny pri obrane jej slobody, zvrchovanosti a územnej celistvosti,“ píše sa v texte deklarácie z Ankary bez menovania Ruska.

Diktátorovi Vladimirovi Putinovi však jasný odkaz vyslal fínsky prezident Alexander Stubb. „Vyhodnocujeme to tak, že Rusko túto vojnu neukončí kvôli ekonomickým ťažkostiam. Rusko túto vojnu neukončí kvôli stratám medzi svojimi vojakmi. Ale ukončí túto vojnu a začne rokovania, ak bude mať pocit, že ruská spoločnosť sa začína stavať proti vojne. Presne to teraz vidíme. Mojou výzvou je pokračovať v tomto tlaku a posunúť sa k rokovaniam. Stále verím, že najlepším riešením je prímerie,“ povedal Stubb v Ankare.

Problémy Putinovi vyrábajú pokračujúce ďalekonosné ukrajinské útoky na strategické ciele vrátane ropných rafinérií, čo v Rusku spôsobuje značné problémy so zásobovaním pohonnými hmotami.

So Stubbom sa v Ankare stretol aj prezident Peter Pellegrini, ktorý na summite reprezentoval Slovensko. Kým Helsinki hovoria o tlaku na Moskvu, z Bratislavy znie, že konflikt vraj nemá vojenské riešenie, hoci ruské útoky pokračujú.

„Prezident Stubb túto rétoriku nemení a viackrát som s ním už hovoril na túto tému,“ odpovedal Pellegrini na otázku Pravdy, či hlavy štátov diskutovali o odlišných názoroch na ruskú vojnu proti Ukrajine. „Ja z dlhodobého hľadiska nevidím vojenské riešenie. Aj tak nás to musí všetkých doviesť k rokovaciemu stolu. Samozrejme, prevláda názor, že k vyjednávaniam treba donútiť Ruskú federáciu nejakým spôsobom, ukážkou sily a odolnosťou Ukrajiny. My voláme po okamžitom zastavení bojov a čo najskoršom začatí rokovaní o mieri,“ reagoval Pellegrini.

Faktom však je, že Rusko odmieta prímerie, s ktorým Ukrajina súhlasila už vlani na jar. „Aliancia môže pomáhať Ukrajine a dodávať jej zbraňové systémy, aby sa dokázala brániť, ale rovnako intenzívne by sa mala snažiť aj vyvolať diplomatické rokovania a čo najskôr túto vojnu ukončiť,“ myslí si Pellegrini.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
NATO
Donald Trump
vojna na Ukrajine
Rusko
Ukrajina
Putinova vojna
Peter Pellegrini
Alexander Stubb

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.