Dankov tlak na vládu, brutálne zločiny, Putinove peniaze aj nové dane z EÚ (týždenný výber)

Týždeň priniesol napätie vo vládnej koalícii, viaceré zločiny, stupňujúci sa tlak na Rusko aj nové dane z EÚ. Pozrite si prehľad najdôležitejších udalostí.  

Andrej Danko rozohral veľkú politickú hru. Ficovi odkazuje, že má moc zhodiť vládu

Premiér Robert Fico potvrdil, že od predsedu SNS Andreja Danka dostal konkrétny návrh na odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ak by došlo k rekonštrukcii vlády. Fico však zatiaľ odmieta otvárať personálne zmeny a tvrdí, že momentálne na ne nevidí dôvod, hoci pripustil, že diskusie o úpravách vo vláde v koalícii prebiehajú dlhšie.

Spor sa točí okolo toho, že SNS sa cíti odstrihnutá od rezortu, za ktorý formálne nesie politickú zodpovednosť. Danko tvrdí, že Taraba so stranou nespolupracuje, neinformuje ju o pripravovaných zákonoch a ministerstvo funguje mimo jej vplyvu. Fico naopak Tarabu označil za schopného ministra, no zároveň nechal otvorené dvere k zmene, ak SNS garantuje, že tým neohrozí parlamentnú väčšinu.

Danko síce verejne vyhlásil, že SNS vládu nepoloží, no zároveň naznačil, že nevie zaručiť stabilitu hlasovania v parlamente a môže blokovať niektoré vládne návrhy. Tým poslal Ficovi jasný signál, že má v rukách silný nástroj nátlaku. Celá kauza tak odhaľuje krehkosť koalície, ktorá stojí na tesnej väčšine a citlivých osobných aj mocenských vzťahoch.

Viac informácií nájdete tu:

Po zabití muža v Bratislave polícia zadržala, koho hľadala

Bratislavská polícia po stredajšom smrteľnom útoku v Dúbravke zverejnila fotografie muža, ktorý by mohol pomôcť objasniť okolnosti prípadu. Obeť po dobodaní zraneniam podľahla a vyšetrovanie sa okamžite rozbehlo vo veľkom rozsahu. Polícia žiadala verejnosť o pomoc pri zistení pobytu a pohybu hľadanej osoby.

Ešte vo štvrtok dopoludnia prišla správa, že muž z fotografií bol zadržaný kriminalistami krajského riaditeľstva v Bratislave. Polícia uviedla, že momentálne vykonáva všetky potrebné procesné úkony. Zároveň sa poďakovala verejnosti za spoluprácu, ktorá mohla prispieť k rýchlemu postupu v prípade.

Podľa doterajších informácií útoku predchádzal hlasný konflikt a hádka, ktoré počuli aj obyvatelia okolitých bytov. Situácia potom vyústila do brutálneho fyzického napadnutia s použitím chladnej zbrane. Prípad znovu otvoril otázky bezpečnosti a rýchlej reakcie polície pri násilných činoch v obývaných častiach mesta.

Viac informácií nájdete tu:

Putinovi sa rapídne míňajú peniaze. Črtá sa termín, kedy sa rozhodne o osude celého Ruska

Ruská ekonomika podľa oficiálnych údajov v prvom kvartáli 2026 klesla o 0,2 percenta a rozpočtový deficit sa vyšplhal približne na 2 percentá HDP. Príjmy štátu klesli, zatiaľ čo výdavky výrazne vzrástli, pričom viac než tretina z nich je financovaná novým dlhom. Tieto čísla naznačujú, že vojna a rastúce náklady začínajú na ruské financie tvrdo doliehať.

Debata sa sústreďuje na to, ako dlho ešte bude Kremeľ schopný financovať vojnové úsilie bez zásadnejšieho otrasu. Bývalý minister financií Ivan Mikloš odhaduje, že vyššie ceny ropy po útoku Donalda Trumpa na Irán môžu oddialiť výraznejší kolaps Ruska až do roku 2027. To znamená, že energetické príjmy zostávajú pre Moskvu kľúčovým vankúšom, aj keď sa jej rozpočtová situácia zhoršuje.

Práve peniaze môžu podľa analytikov rozhodnúť o ďalšom vývoji vojny na Ukrajine aj o širšom osude samotného Ruska. Ak sa režimu minie finančný priestor, môže byť nútený meniť priority, obmedzovať výdavky alebo hľadať nové zdroje príjmov. Ekonomický tlak sa tak čoraz jasnejšie črtá ako jeden z hlavných faktorov, ktoré môžu ovplyvniť budúcnosť krajiny.

Viac informácií nájdete tu:

Mysleli ste si, že za absurdnú pokutu môžu kontrolóri? Pravda o kauze langoše je úplne inde

Prípad vysokej pokuty pre malú prevádzku s langošmi v Kvetoslavove vyvolal vlnu pobúrenia a verejný hnev sa rýchlo obrátil proti daňovým kontrolórom. Združenie podnikateľov Slovenska však tvrdí, že skutočný problém neleží v teréne, ale v samotnom zákone. Ten údajne prinútil Finančnú správu udeľovať vysoké sankcie automaticky, bez možnosti prihliadať na okolnosti alebo mieru zavinenia.

Podnikatelia upozorňujú, že na riziká takejto legislatívy varovali už pri jej schvaľovaní v roku 2025. Podľa nich štát ignoroval zásadné pripomienky z praxe a parlament neodsúhlasil ani jeden návrh, ktorý by automatické a drakonické pokuty zmiernil. Výsledkom je systém, v ktorom kontrolór nemá priestor posudzovať, či išlo o úmyselný podvod alebo len formálnu chybu.

ZPS preto presadzuje hlbšiu zmenu pravidiel, nie iba kozmetické zníženie sankcií. Navrhuje zavedenie mechanizmu „druhej šance“, ktorý by umožnil prevenciu namiesto okamžitého trestu pri menej závažných pochybeniach. Zároveň organizácia odmieta, že by väčšia voľnosť kontrolórov automaticky znamenala vyššie korupčné riziko, a dôrazne odsudzuje osobné útoky či vyhrážky voči zamestnancom Finančnej správy.

Viac informácií nájdete tu:

Stredným Slovenskom otriasa brutálny čin. Muža obviňujú, že týždeň držal ženu v kufri auta a z jej účtov vyberal peniaze

Polícia na strednom Slovensku rieši mimoriadne závažný prípad násilia, v ktorom je 37-ročný muž obvinený z viacerých trestných činov vrátane obmedzovania osobnej slobody, lúpeže, ublíženia na zdraví a nebezpečného vyhrážania. Súd už rozhodol o jeho väzobnom stíhaní. Vyšetrovanie pokračuje a polícia pre prebiehajúce procesné úkony zatiaľ nezverejňuje viac detailov.

Podľa medializovaných informácií mal muž držať 44-ročnú ženu z Revúcej takmer týždeň v kufri auta po tom, čo sa zoznámili cez internet. Obeť mal spútať reťazami, fyzicky ju týrať a nútiť, aby mu vydala prístupové heslá k svojim účtom. Následne z nich vyberal peniaze, zatiaľ čo ženu vystavoval ďalšiemu násiliu a ponižovaniu.

Žena napokon prežila len vďaka tomu, že sa jej podarilo ujsť po tom, ako ju muž vysadil v lese pri Banskej Bystrici. Svedkovia ju našli zranenú a privolali pomoc; skončila v nemocnici s vážnymi poraneniami tváre. Polícia stále pátra aj po vozidle, v ktorom mala byť obeť zadržiavaná, a prípad patrí k najšokujúcejším násilným činom posledných dní.

Viac informácií nájdete tu:

Prejde to Robertovi Kaliňákovi?

Komentár sa ostro venuje ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi v súvislosti s výstavbou novej nemocnice v Prešove. Projekt, ktorý je od začiatku strategicky aj politicky citlivý, sa dostal pod ešte väčší tlak po zistení, že použitý betón nespĺňa bezpečnostné limity. Autor to vykresľuje ako škandál, ktorý by v iných krajinách viedol k vážnym politickým dôsledkom.

Text zároveň zasádza prípad do širšieho kontextu Kaliňákovej povesti a podnikateľsko-politických väzieb. Pripomína, že pri projekte figuruje aj maďarská firma blízka prostrediu Viktora Orbána, čo ešte posilňuje podozrenia z netransparentnosti a oligarchického fungovania. Navyše sa objavujú odhady, že cena nemocnice môže narásť až o 250 miliónov eur.

Autor sa pýta, či sa z nemocnice nestáva symbol korupcie a nehospodárnosti, najmä v čase, keď štát pritvrdzuje voči podnikateľom a občanom cez nové dane, pokuty a vyššie ceny. Hoci ide o komentár, jeho tón naznačuje vážnu nedôveru voči tomu, že by sa z kauzy vyvodila politická zodpovednosť. Prípad tak podľa textu nie je len technickým zlyhaním, ale ukážkou širšieho fungovania moci.

Viac informácií nájdete tu:

Veľké zmeny v EÚ: Na stole sú nové dane. Pocítiť ich môžeme pri nákupoch aj v domácom odpade

Európska únia pripravuje nový rozpočet na roky 2028 až 2034, ktorý by mal výrazne narásť až takmer na dva bilióny eur. Spolu s tým sa čoraz intenzívnejšie diskutuje aj o nových príjmoch, ktoré by mohli občania pocítiť v každodennom živote. Téma sa dotýka vyšších odvodov, nových poplatkov aj možného zdražovania niektorých výrobkov a služieb.

Kritici z prostredia think-tankov Epicenter a slovenského INESS tvrdia, že rozpočet by sa dal zostaviť aj úspornejšie, bez nových daní a pri zachovaní úrovne jedného percenta HND. Sporné sú najmä návrhy na nový korporátny zdroj pre firmy s obratom nad 100 miliónov eur, minimálne dane na nikotínové výrobky či poplatky za nevyzbieraný elektroodpad. Podľa analytikov ide o nástroje, ktoré môžu deformovať trh a zbytočne prenášať ďalšie náklady na členské štáty aj spotrebiteľov.

Diskusia sa netýka len príjmov, ale aj výdavkov Únie. Analytici navrhujú škrty v poľnohospodárskych dotáciách, programe Erasmus či niektorých výskumných a obranných schémach, ak neprinášajú dostatočnú pridanú hodnotu. Hoci Slovensko má zostať čistým príjemcom eurofondov, podľa odhadov by mohlo do rozpočtu EÚ platiť o 150 až 200 miliónov eur ročne viac, čo robí z rokovaní o novom rozpočte mimoriadne citlivú tému.

Viac informácií nájdete tu: