Detektory ani kamery nestačia. Expert vysvetľuje, čo môže útoku na škole naozaj predísť

Nech minister vnútra všetky plánované peniaze na kamery pokojne presunie ministrovi školstva na deradikalizáciu. Určite tým bezpečnosti na školách pomôže viac než kamerami, tvrdí Martin Královič.  

Na základnej škole v Staškove na Kysuciach útočil 13-ročný žiak, ktorý zabil jednu učiteľku a ťažko zranil svoju spolužiačku. Druhá učiteľka je v nemocnici v stabilizovanom stave. Motív útočníka zatiaľ nie je známy, no čin sa zaradil medzi sériu školských tragédií, ktoré ešte pred desiatimi rokmi boli na Slovensku nepredstaviteľné.

Štát po poslednom útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, pri ktorom zomrela študentka gymnázia a zástupkyňa riaditeľky, sľuboval zmeny. Tie však neprišli. Bezpečnostný analytik a odborník na bezpečnosť škôl Martin Královič z konzultačnej agentúry SafetyCrew hovorí, že je dôležité, aby téma bezpečnosti škôl nebola otázkou len krátko po útoku.

Malo by sa na nej pracovať systematicky. A ak nám v systéme niečo nechýba, sú to podľa neho kamery, ktoré Matúš Šutaj Eštok navrhoval ešte po útoku v Spišskej Starej Vsi, no dodnes sú len na niekoľkých školách. Tie ich však podľa Královiča ani nepotrebujú.

„Chýbajú nám oveľa dôležitejšie veci. Kamery sú možno vizuálne pekné, som si však takmer istý, že aj keby ich škola v Staškove mala, k útoku by aj tak prišlo,“ hovorí.

V rozhovore sa dozviete:

– či sú slovenské školy bezpečné;

– čo by školám pomohlo;

– ako rozpoznať možného útočníka;

– či by deti na školách mali trénovať, ako sa brániť útoku;

– prečo nie je jednoduché zamknúť dvere.

Za posledné roky ste ako bezpečnostný analytik prešli veľa škôl na Slovensku, od základných po vysoké. Na začiatok si však problém zarámcujme. Sú slovenské školy bezpečné?

Rozumiem, že v týchto dňoch, tak krátko po tragickej udalosti v Staškove, sa odpoveď „áno, sú bezpečné“ neprijíma ľahko. Stále si však myslím, že bezpečnostná situácia na Slovensku je v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie nadpriemerne dobrá. Ukazujú to štatistiky, hodnotenia aj porovnania kriminality.

Dôležité je tiež povedať, že školy sme nenavštevovali v rámci žiadneho štátneho programu. Prišli sme ako súkromná firma, ktorú si zriaďovatelia a samotné školy volali s tým, že už nechceli čakať na štát.

V čom teda zaostávame?

Najlepším príkladom na porovnanie je Česká republika, ktorá už viac ako desať rokov veľmi aktívne rieši ochranu a odolnosť mäkkých cieľov, ako sú školy či nemocnice, na národnej aj regionálnej úrovni. Na Slovensku sa to stalo témou len pred niekoľkými rokmi, najvýraznejšie po tragédii v Spišskej Starej Vsi. A sme v tom výrazne pozadu.

Na Slovensku sa pravidelne opakuje rovnaký vzorec. Téma bezpečnosti na školách bude u ministra vnútra a školstva rezonovať týždeň či dva. Potom sa však opäť prejde do štandardného režimu, počas ktorého sa len povie, že niečo spravili, rozdali nejaké návody a usporiadali vzdelávanie a tým to skončí. Naozaj neviem, čo sa ešte musí stať, aby sa tu začalo niečo robiť systémovo.

Hovoríte, že oveľa lepšie je pripravená Česká republika. Faktom však je, že pri útoku na Filozofickú fakultu Karlovej univezrity tam v roku 2023 zomrelo 14 ľudí.