
Tesná republikánska väčšina v Kongrese sa môže už v roku 2026 rozpadnúť. Ekonomická nespokojnosť a klesajúca popularita Trumpa menia mapu kľúčových štátov.
Pred jesennými voľbami do amerického Kongresu v roku 2026 čelia republikáni čoraz nepriaznivejším vyhliadkam na udržanie väčšiny.
Hoci si republikáni po voľbách v roku 2024 udržiavali tesnú väčšinu v Senáte (53 : 47) aj v Snemovni reprezentantov (218 : 213), kombinácia ekonomických problémov, vlečúci sa konflikt na Blízkom východe a rastúca nepopulárnosť agendy Donalda Trumpa vytvárajú ideálne podmienky pre výrazné zmeny v oboch komorách.
Boj o väčšinu v Senáte sa opäť presúva na tradičnú pôdu Stredozápadu a do ďalších kľúčových regiónov. Ak sa demokratom podarí obhájiť Michigan a preklopiť štyri republikánske kreslá – napríklad v Ohiu, Iowe, Severnej Karolíne a na Aljaške – dosiahnu čistý zisk potrebný na prevzatie kontroly nad Senátom pre posledné dva roky funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa.
Podľa najnovších prieskumov sa však zoznam rizikových štátov pre republikánov rozširuje, a to aj mimo tradičného srdca Ameriky.
Aj v takzvaných agrárnych štátoch, teda štátoch so silnou nižšou strednou triedou, ktoré sú tradičnými baštami republikánov, rastie nespokojnosť. Zapríčinená je kombináciou vysokých cien vstupov, ciel, ale aj prezidentských rozhodnutí v oblasti medzinárodného obchodu. Stredozápad trápia rastúce náklady na naftu a hnojivá, pričom situáciu zhoršuje aj opätovný pokles výkupných cien spojený s povolením dovozu zahraničného hovädzieho mäsa.
„V poľnohospodárskych oblastiach má vážne problémy,“ uviedol pre Politico republikánsky senátor Kevin Cramer zo Severnej Dakoty. „Trump je reprezentantom strany a jeho problémy sú našimi problémami.“
V štátoch ako Kansas či Iowa opoziční kandidáti otvorene hovoria o druhej poľnohospodárskej kríze. V Iowe, kde Trump zvíťazil vo všetkých troch prezidentských voľbách a kde sa senátne kreslo uvoľňuje po odchode Joni Ernstovej, sa súboj medzi republikánskou poslankyňou Ashley Hinsonovou a demokratom Joshom Turekom dostal do kategórie vyrovnaných zápasov.
K ekonomickej nepohode agrosektora sa pridávajú aj ďalšie následky vysokých cien energií. Po kolapse prímeria s Iránom a obnovení bojov v Perzskom zálive vzrástli ceny benzínu nad hranicu štyroch dolárov za galón (cca 1,05 USD za liter).
V prieskume agentúry SSRS pre stanicu CNN až 74 percent amerických dospelých uviedlo, že rastúce ceny palív im spôsobujú priame finančné ťažkosti. A aj keď je pre väčšinu Európanov táto cena relatívne nízka, pre amerického spotrebiteľa je to kritická hranica.