Dve vážne chyby Roberta Fica: To najhoršie ho ešte len čaká, tvrdí analytik

„Ak sa súčasné vlády a tradičné strany nebudú zaujímať o potreby občanov, tak sa občania jednoducho prestanú zaujímať o ne a vyberú si niekde inde. Dáta neklamú a ukazujú nám súvislosti bez ohľadu na to, aké je naše presvedčenie“ – Mikuláš Hanes, politický analytik agentúry NMS Market Research.  

Máme za sebou týždeň, v ktorom spojené voľby potvrdili úpadok straníckych aparátov a šéf slovenskej diplomacie medzitým zamieril na sporné rokovania do Moskvy. Vládna kríza pritom eskaluje priamo medzi koaličnými partnermi a prezidentom: Peter Pellegrini odmietol vymenovať Filipa Kuffu s odvolaním sa na SIS a Ústavný súd, na čo Andrej Danko reagoval tvrdou odvetou a žiada stiahnutie Petra Kmeca z Ríma.

Opozícia sa namiesto tlaku na rozkývanú koalíciu opäť zamotala do vlastných sporov a nevie sa dohodnúť ani na spoločnom pódiu k 17. novembru. Do toho všetkého pokračoval na Špecializovanom trestnom súde proces v kauze Očistec, kde obžalovaní po premlčaní časti skutkov sami žiadajú pokračovanie konania. K premlčaniu pritom dopomohol jeden z obžalovaných Tibor Gašpar.

Na všetky tieto udalosti, tvrdé dáta aj zákulisné hry – na “vec verejnú” sa dnes pozrieme s politickým analytikom Mikulášom Hanesom z agentúry NMS Market Research.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo sú tvrdé dáta kľúčové pre opustenie vlastnej názorovej bubliny.
• Aké pohnutky vedú voličov v regionálnych voľbách a prečo v nich pohoreli stranícke aparáty.
• Prečo vzostup extrémistických prúdov predstavuje varovný signál pre tradičné politické strany na Slovensku aj v Európe.
• aké sú dva vážne problémy Roberta Fica.
• Akú rolu hrá zahranično-politická rétorika v súboji medzi Smerom a Republikou.
• Prečo spájanie opozície pred voľbami naráža na limity a čo by mala namiesto hádok o pódium ponúknuť.

Od večerníčka k politickým diskusiám

Čo pre vás znamená vec verejná?

Veci verejné a to, ako sa spravuje táto krajina, sú pre mňa veľmi dôležitá téma už od detstva. Hoci som ročník 1991 a narodil som sa až po revolúcii bez skúsenosti s komunizmom, už v roku 1998 pri vyostrenej politickej atmosfére som namiesto večerníčka sledoval televízne noviny. Pri prvej priamej voľbe prezidenta v roku 1999 ma politika úplne pohltila. Keďže so mnou doma nikto politické diskusie nesledoval, vyprosil som si od starej mamy malý čierno-biely televízor do izby. Politiku tak intenzívne sledoval už viac ako 25 rokov a ovplyvnila aj moje štúdium a prácu.

Ako vás záujem o politiku ovplyvnil počas štúdia na strednej škole?

Na gymnáziu som chodil na rôzne olympiády a súťaže. Veľký dojem vo mne zanechala Olympiáda ľudských práv, ktorú spoluorganizuje Katedra politológie Univerzity Komenského. Tam som prvýkrát stretol ľudí, ktorí sa hlbšie zaujímali o fungovanie spoločnosti a o to, ako pristupovať k druhým, aby mali všetci rovné práva. Bol to pre mňa kľúčový moment.

Akým spôsobom mení pohľad na politiku to, že sa na ňu pozeráte cez tvrdé dáta?

Dáta nám umožňujú byť objektívnejšími. Ukazujú trendy a súvislosti bez ohľadu na naše presvedčenie, pretože čísla jednoducho neklamú. V dnešnej dobe sociálnych sietí a personalizovaného obsahu máme pocit, že naša bublina je jediná realita. Každý z nás má vlastnú súkromnú aj politickú realitu. Dáta však ukazujú celkovú komplexnosť. Ak sa nepohybujem v okruhu voličov niektorej strany, neznamená to, že tá strana neexistuje alebo nemá kampaň. Reprezentatívne prieskumy sú preto kľúčové a osobne ma veľmi baví rozprávať sa s ľuďmi mimo mojej bubliny. Často zisťujem, ako málo nás názorovo či ľudsky delí, hoci nás médiá či politici stavajú do rôznych táborov.

Akceptovať dáta a výsledky však vyžaduje otvorenú myseľ.

Určite. Mne osobne pomáha, že pravidelne opúšťam bratislavskú bublinu a vraciam sa na stredné Slovensko do obce Divín v okrese Lučenec, kde mám okruh priateľov. Pomáha mi to pozerať sa na veci s otvorenou mysľou. Ak dáta ukazujú niečo, čo nesedí s mojím presvedčením, neznamená to, že dáta sú zlé. Znamená to, že musím ísť hlbšie a hľadať príčiny, prečo to tak je.

A opäť sa vraciame k potrebe byť otvorený.

Presne tak. Cieľom nie je hodnotiť samotný názor, ale pochopiť, ako k nemu človek dospel, z akého sociálneho prostredia pochádza a aký je jeho sociálny kapitál.

Regionálne voľby a úpadok straníckych štruktúr

V komunálnych a krajských voľbách ovládli mestá a obce nezávislí kandidáti, ktorí získali takmer 54 percent starostovských a primátorských postov. Hovorí sa o debackli politických strán. Progresívne Slovensko pohorelo všade, kde kandidovalo o samote, kým Milan Mazurek získal v Prešovskom kraji vyše 100-tisíc hlasov. Nemerajú celoštátne volebné modely len akúsi virtuálnu bratislavskú realitu?

Určite nie, pretože musíme rozlišovať typy volieb. Občan volí s úplne inými pohnutkami do miestneho zastupiteľstva a s inými do celoštátneho parlamentu. Pred voľbami sme robili prieskum porovnávajúci motivácie voličov. Čím ďalej je politika od bežného života občana, tým vyššiu dôležitosť získava stranícka príslušnosť. Pri voľbe starostu na menšej obci však stranícke tričko nehrá prím. Ľudia sa pozerajú na program, osobnú skúsenosť a výsledky kandidáta. Posun k nezávislým kandidátom je spôsobený tým, že strany dlhodobo nepracujú s regiónmi.

Platí to aj pre KDH?