EÚ sa správa k Turecku bojazlivo, tvrdí expert. Bude podľa Pellegriniho v únii rýchlejšie Ankara alebo Kyjev?

Keby sa Turecko stalo členom Európskej únie, bolo by jej najväčšou a najľudnatejšou krajinou. Ankara je kandidátom od roku 1999 a oficiálne rokovania s ňou sa začali v roku 2005, no momentálne sú zmrazené. Turecko neplní politické kritériá, keďže z hľadiska EÚ obmedzuje demokratické práva a porušuje zásady právneho štátu.  

„Vzťahy medzi EÚ a Tureckom sú v slepej uličke, pretože obe strany si túto cestu zvolili dobrovoľne. Turecká vláda pokračuje v prístupe, ktorý úplne ignoruje európske právo, pokiaľ ide o demokratické slobody, právny štát a podobne. Ankara sa spolieha na slabosť Európy a jej potrebu integrovať Turecko do svojho rozhodovania v zásadných otázkach – v neposlednom rade v oblasti novej obrannej architektúry Európy, energetiky, migrácie a terorizmu,“ uviedol pre Pravdu Dimitris Tsarouhas z Výskumného programu pre Turecko na Virginia Tech University.

Pellegrini v Turecku

Včera sa slovenský prezident Peter Pellegrini stretol s tureckou hlavou štátu Recepom Tayyipom Erdoganom. Bratislava podporuje Ankaru na jej ceste do EÚ. Pellegrini bol v Turecku na summite NATO, ktorý sa konal v utorok a stredu.

Vrcholná schôdzka Severoatlantickej aliancie ponúkla Erdoganovi hviezdnu chvíľu.

„Prezident si dlhodobo buduje domáci obraz na myšlienke, že Turecko sa pod jeho vedením stalo krajinou, ktorá v regióne takpovediac nastoľuje poriadok, a dokonca je samostatným globálnym pólom v čoraz viac multipolárnom svete. Erdogan tiež neustále živí predstavu, že európske krajiny teraz jeho krajinu nevyhnutne potrebujú kvôli ruskej vojne proti Ukrajine a nepokojom na Blízkom východe, pričom summit aliancie mal zdôrazniť aj túto skutočnosť. Turecku to zároveň dáva šancu udržať si vlastnú bezpečnostnú agendu na stole NATO – pre Ankaru totiž Rusko nie je prioritnou hrozbou. Pre Erdogana to tiež bola skvelá príležitosť na marketing produktov tureckého vojensko-priemyselného komplexu,“ reagoval pre Pravdu Toni Alaranta, expert na Turecko z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.

„Nie je pochýb o tom, že Erdogan vnímal summit ako zásadnú udalosť, ktorá mu mala pomôcť posilniť jeho legitimitu doma aj v zahraničí. Skutočnosť, že americký prezident Donald Trump bol osobne v Ankare, sa v Turecku považuje za veľkú správu a znak rešpektu, ktorému sa turecká vláda teší vo Washingtone i mimo neho. Erdogan premenil Ankaru tak trochu na pevnosť a bezprecedentné bezpečnostné opatrenia svedčili o tom, ako prezident aj politicky investoval do toho, aby sa summit skončil úspechom,“ pripomenul Tsarouhas, ktorý spolupracuje s gréckym think-tankom ELIAMEP.

„Hovorili sme aj o európskej perspektíve Turecka. Slovensko ju podporuje, pretože v dnešnej zložitej bezpečnostnej situácii nie je úplne správne, aby sa Európska únia izolovala. Samozrejme, že k niektorým oblastiam môžeme mať rozdielny postoj, ale Turecko dnes predstavuje najsilnejšiu armádu v rámci európskych členských krajín Severoatlantickej aliancie, je výrazným geopolitickým hráčom a garantom stability aj v regióne Blízkeho východu a okolia. Takže osobne si myslím, že je potrebné sa snažiť nejakým spôsobom odstraňovať bariéry a skôr hľadať v dnešnej zložitej dobe pragmatickejší prístup vo vzťahoch medzi EÚ a Tureckom. Takýto postoj Slovenska som aj pánovi prezidentovi Erdoganovi deklaroval,“ povedal Pellegrini.

Hlava štátu priamo neodpovedala na otázku Pravdy, či si myslí, že sa do únie dostane skôr Ukrajina alebo Turecko. Je, samozrejme, zložité tieto štáty porovnávať, ale obe krajiny sú veľké a majú desiatky miliónov obyvateľov. Ukrajina naďalej čelí celoplošnej ruskej agresii a aj to je dôvod, prečo jej budúce členstvo v EÚ vyzerá skôr ako vzdialený sen než skutočnosť. No Turecko je súčasťou vlastného konfliktu. Je nepredstaviteľné, že by sa do únie dostalo bez vyriešenia situácie na Cypre, ktorého severnú časť ako jediné na svete pokladá za samostatný štát.

Pellegrini sa vyhol vyhláseniu, ako vidí európske šance Ankary, zhodnotil však tie ukrajinské „Kyjev má pred sebou ešte veľmi náročnú cestu. Môžem vyhodnotiť to, ako sa k tomu vyjadrujú ďalší lídri EÚ, možno nie na kamery, ale pri neformálnych rozhovoroch. Perspektíva členstva Ukrajiny v únii je ešte veľmi vzdialená a to, čo zaznieva, je skôr možno nejaká motivácia a pozitívne signály Kyjevu. My však nie sme zástancami žiadnych skratiek, dvojitých štandardov ani zvýhodňovania Ukrajiny len preto, že je v zložitej situácii. Preto si myslím, že o jej členstve v EÚ je dnes maximálne predčasné hovoriť, a bude to ešte veľmi dlhý a komplikovaný proces, ktorý sa možno ani jej členstvom v únii neskončí,“ myslí si Pellegrini.

Demokracia a právny štát

Asi nemenej zložitú cestu integrácie má však pred sebou Turecko, ak po nej skutočne chce ísť. A neplnenie politických kritérií zo strany vlády v Ankare je realita. Len počas obdobia niekoľkých týždňov pred summitom NATO úrady podľa denníka Guardian pozatýkali viac ako 200 ľudí. V hlavnom meste Turecka až do dnešného dňa platil zákaz demonštrácií.

K situácii sa ešte pred schôdzkou aliancie vyjadril aj jej generálny tajomník Mark Rutte. „Samozrejme, demokracia znamená, že ľudia môžu organizovať demonštrácie, ak sa tak rozhodnú,“ povedal s tým, že pre NATO je dôležité, aby sa médiá mohli osobne zúčastniť významných podujatí. Ako však pripomenula agentúra Reuters, niekoľkým nezávislým tureckým novinárom odmietli vydať akreditáciu na summit.

„Aj štáty EÚ z veľkej časti upustili od akejkoľvek kritiky Erdoganovho čoraz diktátorskejšieho režimu. V podstate už eliminoval hlavnú opozíciu a snaží sa zabezpečiť konsolidáciu svojej vlády. Krajiny únie nemajú žiadnu dlhodobú stratégiu, len sa snažia riešiť veci s Tureckom na ad hoc báze, pričom ich politiku ženú vpred krátkodobé záujmy, ako je snaha ovplyvniť otázky týkajúce sa utečencov, bezpečnosti a ekonomiky. Názory na Turecko sa medzi jednotlivými členmi EÚ výrazne líšia – Francúzsko, Grécko a Cyprus vedú skeptickú frakciu, zatiaľ čo Taliansko, Španielsko a čoraz viac aj Nemecko zdôrazňujú jeho význam pre Európu,“ vysvetlil Alaranta.

Tsarouhas si myslí, že únia by mala byť aktívnejšia. „EÚ naďalej prejavuje takmer nevysvetliteľnú bojazlivosť. Mohla by však prísť napríklad s návrhom na okamžité začatie rozhovorov o modernizácii colnej únie medzi EÚ a Tureckom pod podmienkou prepustenia politických väzňov a popri technických rozhovoroch paralelne vyjednávať o kapitolách týkajúcich sa právneho štátu a súdnictva. Súčasný prístup únie len posilňuje presvedčenie tureckej vlády, že jej stačí vyčkať, a keď Európa bude opäť čeliť migračnej kríze podobnej tej z roku 2015, EÚ to prinúti prísť prosiť do Ankary. Súčasný stav je škodlivý a deštruktívny pre normatívny kredit Európy, jej mäkkú moc a legitimitu, ale aj pre tureckých demokratov, ktorí dlhodobo podporujú vstup svojej krajiny do EÚ,“ skonštatoval Tsarouhas.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Slovensko
Peter Pellegrini
NATO
EÚ
Európska únia
Ukrajina
vojna na Ukrajine
Recep Tayyip Erdogan

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.