Európa sa opäť približuje k energetickej kríze. Drahý plyn môže byť len začiatkom väčšieho problému

Európa sa opäť približuje k scenáru, ktorý si nechcela zopakovať. Na energetických trhoch pribúda nervozita, dodávky sú vystavené novým geopolitickým rizikám a boj o plyn sa môže pred zimou vyostriť. Po skúsenostiach z poslednej krízy takvisí nad kontinentom háklivá otázka: smeruje k ďalšiemu šoku?  

Európska energetika utŕžila pred blížiacou sa zimou ďalšiu facku. Nervozita z geopolitického vývoja sa preliala aj na finančné trhy, vďaka čomu raketovo vystrelila cena plynu. Jedna megawatthodina (MWh) počas včerajšieho obchodovania na holandskej burze TTF pokorila magickú hranicu 100 eur.

Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu dokonca hrozí Európe nový energetický šok. „Ešte na začiatku tohto roka sa európsky plny obchodoval za menej ako polovicu súčasnej hodnoty. Takto prudký rast na prahu vykurovacej sezóny predstavuje pre naše hospodárstvo značne nepriaznivú správu,“ okomentoval vývoj.

„Vysoké ceny pritom nezdražujú len vykurovanie domácností, ale predovšetkým priemyselnú výrobu a elektrinu. Ďalšie náklady tak postupne zasahujú prakticky celú ekonomiku,“ pokračoval.

Ešte začiatkom októbra sa cena komodity pohybovala pod hranicou 75 eur. Za jediný mesiac tak zdražel približne o 35 percent. Ide pritom o najvyššie hodnoty od decembra 2022, keď na trhoch vládla panika a chaos v dôsledku vojny u nášho východného suseda.

Absolútny vrchol zažila komodita o pár mesiacov skôr, počas augusta. Moskva v tom období začala využívať plyn ako politickú zbraň. Dokonca zastavila jeho dodávky cez plynovod Nord Stream 1, čo Rusi vtedy vysvetľovali technickou údržbou. Do Európy však tento krok vniesol značnú dávku nervozity.

Vyvolal strach z nedostatku pred blížiacou sa zimou, a tak krajiny nakupovali akýkoľvek plyn za akúkoľvek cenu. Aj vďaka tomu cena narástla do extrémnych výšin. Jedna MWh sa vtedy predávala za takmer 350 eur.

Dnes sa história opakuje, tentoraz však znepokojivé správy prichádzajú z iného kúta sveta. „Hlavnou príčinou je výpadok dodávok skvapalneného plynu (LNG) z Perzského zálivu v dôsledku konfliktu na Blízkom východe, predovšetkým obmedzenie katarského exportu cez Hormuzský prieliv. Európa preto musí o dostupný LNG intenzívnejšie súťažiť s Áziou,“ uviedol pre Pravdu energetický analytik portálu Energie-portal.sk Radovan Potočár.

Ceny plynu v posledných hodinách podporili aj správy, podľa ktorých Spojené štáty vyzvali viaceré krajiny Perzského zálivu, aby sa pripravili na možnú novú vojenskú operáciu proti Iránu po novembrových voľbách do amerického Kongresu.

Poloprázdne zásobníky

Celá Európa vrátane Slovenska tiež čelí tejto situácii s nedostatočne naplnenými zásobníkmi plynu. Tie síce neslúžia na pokrytie bežnej spotreby, keďže tok komodity na naše územie naďalej pokračuje, štát však na ne siaha v prípade krízy. Napríklad vtedy, ak vypadnú kľúčové dodávky alebo nastane technická porucha na niektorom z LNG terminálov.

Podľa posledných údajov bruselského združenia Gas Infrastructure Europe (GIE), ktoré denne monitoruje stav plynárenskej infraštruktúry v Európskej únii, sa celoeurópske zásoby suroviny blížili k hranici 75 percent. Najlepšie si túto domácu úlohu k 27. októbru splnilo Poľsko, kde boli zásobníky naplnené takmer na 100 percent. Vysokým percentom sa môžu pochváliť aj Taliani, Portugalci či Švédi.

Naopak, na opačnej strane rebríčka sa nachádzajú Nemecko, Lotyšsko a práve naša krajina. Naše zásobníky sú naplnené na necelých 55 percent. Nejde však o problém. Dôvodom je, že Slovensko má vzhľadom na svoju veľkosť obrovské zásobníkové kapacity, a preto preň platí osobitný režim.

Spomínaných 55 percent predstavuje približne 20,64 terawatthodiny (TWh) plynu. „Štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) pritom dostal od vlády povinnosť mať uskladnených aspoň 17,5 TWh, čo zodpovedá približne 35 percentám ročnej spotreby Slovenska. Z objemu, ktorý sa aktuálne nachádza v slovenských zásobníkoch, vlastní SPP približne 85 percent,“ ozrejmil čísla Potočár.

Extrémne prípady, ako obmedzovanie priemyselnej výroby vynútené fyzickým nedostatkom plynu, preto expert neočakáva. „Omnoho väčším problémom môže byť cenová nedostupnosť, teda že bude na trhu dostupný za ceny, pri ktorých sa niektorým podnikom neoplatí vyrábať a budú obmedzovať produkciu alebo zatvárať,“ naznačil.

Samotné ministerstvo pod vedením Denisy Sakovej (Hlas) pripomína, že SPP splnil všetky míľniky stanovené rezortom s výrazným predstihom, a to už 6. októbra. „Ide o viac ako dvojnásobok objemu, ktorý mala spoločnosť uskladnený v roku 2021, a zároveň o významnú bezpečnostnú rezervu,“ vyjadrila sa Pavlusík.

„Slovensko navyše patrí medzi päť najlepšie pripravených krajín Európy z hľadiska objemu uskladneného plynu vo vzťahu k domácej spotrebe. SPP deklaruje dostatočné zásoby a plynulé dodávky pre domácnosti aj priemyselných odberateľov, a to aj v prípade dlhšieho obdobia silných mrazov,“ doplnila.

Energopomoc bude pokračovať

Dobrou správou je, že tento prudký nárast cien na trhoch by sa bežného spotrebiteľa dotknúť nemal. A to z dvoch dôvodov. Tým prvým je národná regulácia cien komodity zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Ten pri nej nevychádza z ceny plynu počas jedného konkrétneho dňa, ale z dlhodobejšieho priemeru. Regulátor sledoval ceny každý deň na nemeckej burze European Energy Exchange (EEX), a to od 1. októbra 2025 do 30. júna 2026. Konkrétne išlo o kontrakty na surovinu, ktorá sa bude dodávať počas celého roka 2027. Priemer za deväť mesiacov sa zastavil na úrovni 33,272 eura za MWh.

V regulovaných cenách na rok 2026 má pritom samotný plyn hodnotu 37,218 eura za MWh. Na budúci rok tak komodita zlacnie o 3,946 eura, čo predstavuje pokles o 10,60 percenta. Úrad tým v podstate určil strop, koľko si budú môcť dodávatelia zahrnúť do regulovaných cien za nákup.

Suma 33,272 eura však ešte nie je cenou, ktorú si bude dodávateľ účtovať. Pripočíta si k nej 3,327 eura za to, že domácnosti nespotrebúvajú plyn rovnomerne počas celého roka, ale najmä v zime. Ďalšie tri eurá predstavujú jeho maximálny primeraný zisk. Po pripočítaní oboch položiek tak maximálna cena za dodávku dosiahne 39,60 eura za MWh.

Nárok na regulované ceny pritom nemá úplne každý Slovák. Musí sa nachádzať na zozname takzvaných zraniteľných odberateľov. Patria sem v podstate všetky domácnosti, ale tiež malé podniky s ročnou spotrebou do 100-tisíc kWh.

Okrem toho sem patria aj sociálne zariadenia či ďalšie subjekty poskytujúce služby vo verejnom záujme, napríklad zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí či bytové domy s nájomnými bytmi vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku (VÚC).

Druhým dôvodom, prečo by sa bežného obyvateľa vyššie ceny na burze nemali dotknúť, je energopomoc. Štát v roku 2026 hradil časť nákladov za teplo priamymi platbami. Túto dávku vyplatil v troch tranžiach – za tri, päť a osem mesiacov.

Posledné červené šeky prichádzali do schránok na prelome septembra a októbra. Ďalšiu pomoc obyvatelia priamo nevideli, zvýšila im však preplatky od dodávateľov elektriny či plynu, prípadne im znížila nedoplatky.

Pomoc pre domácnosti, ktorú odborníci kritizujú, by pritom mala pokračovať aj v roku 2027. V rozpočte na najbližších 12 mesiacov štát na tieto účely vyčlenil 250 miliónov eur. V rozpočte na rok 2026, ktorý vládna garnitúra prijímala ešte na jeseň 2025, to bolo až 420 miliónov eur.

V dôsledku viacerých opatrení a zásahov sa však táto čiastka napokon scvrkla na približne 130 miliónov eur. Podobný scenár by sme preto podľa odborníkov mohli očakávať aj tentoraz.

O detailoch sa mlčí

Ministerstvo hospodárstva však posiela Slovákom jednoznačný odkaz. „Aktuálny nárast cien zemného plynu na burze nemá vplyv na ceny pre domácnosti v roku 2027 ani na výšku nákladov na adresnú energopomoc. Cenový index, z ktorého sa vychádza pri určovaní cien na rok 2027, sa tvoril v predchádzajúcich obdobiach,“ poznamenala hovorkyňa rezortu Mária Pavlusík.

O detailoch pomoci však rezort hovoriť nechce. „Konkrétne podmienky vrátane kritérií nároku na jej poskytnutie predstaví vláda až po ukončení všetkých cenových konaní a vydaní príslušných cenových rozhodnutí ÚRSO,“ dodala Pavlusík. Stať by sa tak malo niekedy v priebehu decembra.

Na druhej strane, veľké priemyselné podniky nárok na takúto pomoc nemajú, a tak budú znášať výkyvy na trhoch v plnej miere. A to sa už môže dotknúť aj bežných Slovákov. „Firmy s vopred zafixovanými cenami sú krátkodobo chránené, podniky nakupujúce za aktuálne trhové ceny pociťujú zdraženie bezprostredne,“ vysvetlil Potočár.

„Dlhodobo vysoké ceny zvyšujú výrobné náklady, zhoršujú konkurencieschopnosť a môžu viesť k obmedzeniu výroby. Časť nákladov sa následne môže premietnuť do cien výrobkov a služieb, prípadne do zamestnanosti,“ podotkol vzápätí.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Európska energetika
plyn
GIE
Blízky východ
energopomoc

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.