RECENZIA: Pád veľryby dojme a ohúri vizuálom, no na výborný film to nestačí

V čom zlyháva najnovšia snímka Briana Duffielda?  

V slovenských kinách je stále strhujúci blockbuster Pád veľryby. O snímke sa v poslednom čas horlivo diskutuje nielen na internetových fórach, ale aj medzi odborníkmi na podmorský svet.

Príbeh, ako nám už trailer naznačil, sa totiž zameral na tínedžera, ktorého nechtiac prehltne spolu s kalmárom masívny vorvaň.

Aby sa recenzia netočila okolo logických nepresností, treba hneď na úvod uviesť, že film je adaptáciou knihy Whalefall od Daniela Krausa. Preto akékoľvek divácke sťažnosti na nereálnosť príbehu treba smerovať zrejme k autorovi predlohy.

Boj o prežitie je výrazne dramatizovaný

Odborníci sa však zhodujú, že hoci príbeh filmu nie je úplne mimo reality, z vedeckého hľadiska má viacero problematických miest.

Vorvaň by údajne za mimoriadnych okolností teoreticky mohol prehltnúť človeka, no to, že by človek dokázal prežiť v jeho tráviacom trakte a následne sa dostal von, je mimoriadne nepravdepodobné.

Problémom by totiž vraj boli nielen tráviace procesy, ale aj svalové sťahy a extrémne podmienky spojené s ponáraním do veľkých hĺbok. Film teda síce vychádza z biologických poznatkov, no jeho ústredný boj o prežitie je výrazne dramatizovaný.

60-miliónový rozpočet na plátne vidno

K tomu, aby ste si naplno užili tento nový “psychologický survival triler” až horor, teda treba “vypnúť mozog” a nezamýšľať sa nad tým, ktorá scéna by sa mohla udiať v realite alebo nie.

Príbeh filmu Pád veľryby jednoducho treba brať ako fikciu a tak k nej aj pristupovať. Tvorcovia sa totiž snažili čo najdôveryhodnejšie sfilmovať pôvodnú knihu a pretaviť napätie zo strán na strieborné plátno.

Kraus sa navyše podieľal aj na tvorbe scenára. Poďme si preto podrobnejšie zhrnúť, čo sa filmárom podarilo a čo nie pri rozpočte približne 60 miliónov dolárov.

Investíciu je na plátne vidno – snímka je vizuálne pôsobivá a CGI (počítačom generované obrazy, pozn. red.) je použité citlivo. Nič nepôsobí umelo ani lacno.

Otcovské rady ako návod k prežitiu

Priblížme si viac príbeh a postavy. Hlavným hrdinom filmu je 17-ročný Jay Gardiner (Austin Abrams), ktorého otec Mitt (Josh Brolin) spáchal samovraždu na lodi a jeho pozostatky ostali v mori.

Po roku od tragickej udalosti sa mladík rozhodne, že pôjde na vlastnú päsť aj napriek nepriaznivému počasiu a zhoršeným podmienkam hľadať v potápačskej výbave svojho otca priamo do hlbín oceánu.

Keď ho prehltne spomínaný vorvaň, má len 60 minút, kým sa mu minie kyslík. V panike musí nájsť silu prežiť. Práve v tomto momente sa začína dramaturgicky premyslená práca s retrospektívou – sledujeme vhodne vybrané zábery, ktoré celkom dôkladne vykresľujú komplikovaný vzťah prísneho otca, skúseného potápača, a utiahnutého, roztržitého syna.

Obaja sú plní krívd. Hľadajú spoločnú reč. Snažia sa spolu vychádzať a cítiť, že sa majú radi. V istom bode sa však ich pohľady na život rozchádzajú. Jay napriek tomu začne v žalúdku obrovského cicavca spomínať na dôležité otcovské rady, ktoré mu akoby zrazu v tme a zúfalstve ukazovali cestu k záchrane.

Foto:
CinemArt SK
Austin Abrams a Josh Brolin vo filme Pád veľryby.

Vychádzajúca hviezda

Herecká chémia medzi Abramsom a Brolinom funguje skvele. Zatiaľ čo Brolin je už skúsený herecký veterán s kvantom pamätných úloh (diváci si ho môžu pamätať z filmov ako Táto krajina nie je pre starých, Sicario, Duna, Milk či Old Boy), Abrams je vychádzajúcou hviezdou.

Doteraz bol skôr známy najmä z televíznych seriálov či nezávislých filmov, no svoj talent konečne mohol v posledných rokoch viac ukázať v snímkach Zacha Creggera Zbrane a Resident Evil.

V Páde veľryby však ide prvýkrát na dno svojich hereckých síl a ukazuje, že sa nebojí psychicky náročných a poriadne vyčerpávajúcich úloh. Dá sa preto očakávať, že mu táto úloha otvorí v Hollywoode ďalšie dvere, za ktorými čaká nepochybne mimoriadne lukratívna ponuka.

Foto:
CinemArt SK
Austin Abrams vo filme Pád veľryby.

Emotívne finále

Snímka má viacero epických momentov, drží si takmer po celý čas temnú atmosféru a ponúka aj nemalú dávku akcie a napätia, v druhej polovici však výrazne stráca dych. A to je vlastne jediné negatívum novinky Briana Duffielda.

Hoci veľké plátno pomáha udržať divákovu pozornosť, film sa napriek tomu v istom bode začne vliecť a trochu nudiť, kým sa presunie do emotívneho finále. To, napriek v úvode spomínaným logickým nepresnostiam, je dojemné a skvele natočené.

Ak milujete žánrovo podobné (priemerné a jemne nadpriemerné) filmy, ako sú Arctic: Ľadové peklo, Smrtiaci príliv, More v plameňoch či Všetko je stratené, Pád veľryby si zrejme tiež užijete. Nečakajte však úroveň majstrovských diel, akými sú Gravitácia, 127 hodín, Everest či Revenant.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Brian Duffield
Pád veľryby
Daniel Kraus
film
kino
filmy
filmy a seriály
triler
veľryba
psychologický triler
Austin Abrams
Josh Brolin
recenzia
filmová recenzia
veľryby
podmorský svet
more
survival horor
survival triler
dráma
Whalefall
vorvaň
vorvane
snímka
kalmár
filmová adaptácia
adaptácia knihy

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.