Expert: Putin sa chce Západu pomstiť. Ale ešte nie je pripravený na konvenčnú vojnu

„Rusko proti Západu ešte nenasadilo armádu a pravidelné jednotky. Ale využíva proti nemu ekonomickú vojnu, sabotáže, podporu paramilitantných skupín či opozičných síl v západných krajinách,“ povedal pre Pravdu Anton Šechovcov, riaditeľ Centra pre demokratickú integritu.  

Na Stredoeurópskej univerzite ste vyučovali kurz s názvom Politická vojna. Aké sú z pohľadu západných liberálnych demokracií hlavné frontové línie tohto boja?

V súčasnosti je politická vojna – minimálne, keď hovoríme o západnom svete – fenoménom, ktorý spustila agresia Ruska proti Ukrajine. Nezačala sa v roku 2022 celoplošnou inváziou, ale oveľa, oveľa skôr. Už v rokoch 2013 a 2014 prešla ruská politická vojna do výrazne intenzívnejšej fázy. Tým nechcem povedať, že predtým neexistovala a že Rusko v takzvanej sivej zóne proti Západu nebojovalo. Ale od rokov 2013 – 2014 je oveľa viditeľnejšia. Ako to vyzerá? Nielen ja, ale aj iní vedci, ktorí sa tomu venujú, hovoria, že sa nachádzame medzi obdobím mieru a konvenčnou vojnou. Rusko už neverí tomu, že je v mierovej situácii. Zároveň však ešte nie je, aspoň zatiaľ, pripravené začať konvenčnú vojnu proti Západu.

Ako sa to prejavuje?

V tejto sivej zóne sú nástroje politickej vojny pomerne rozmanité, ale vždy sú pod tým, čo nazývame prahom konvenčnej vojny. To znamená, že Rusko proti Západu ešte nenasadilo armádu a pravidelné jednotky. Ale využíva proti nemu ekonomickú vojnu, sabotáže, podporu paramilitantných skupín či opozičných síl. Takže má k dispozícii pomerne veľa nástrojov. Nepochybujem o tom, že Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá vedie túto politickú vojnu, ale iba ono to robí systematicky a s pomerne jasnými cieľmi. A západné krajiny tiež vedú politickú vojnu proti Moskve. Napríklad ekonomické sankcie sú, samozrejme, jej súčasťou. Metódy západnej politickej vojny proti Rusku a proti niektorým iným problematickým aktérom vo svete však nie sú také systematické. A zvyčajne sú len reakciou na niečo.

Mali by byť systematickejšie a menej reaktívne? Pretože som sa vás chcel opýtať na to, do akej miery sa Západ v skutočnosti zapája do politickej vojny a aké nástroje používa.

Aj v Európskej únii či NATO sa hovorí o politickej alebo hybridnej vojne. Ale mnohí politici či mienkotvorné osobnosti s tým majú problém. Nedorozumenie sa týka toho, že z ich pohľadu je politická vojna alebo propaganda automaticky niečo zlé, čo by Západ nemal robiť. Nijaký predstaviteľ EÚ alebo NATO nepovie, že robí propagandu. Vždy reaguje, že sa zaoberá strategickou komunikáciou. V skutočnosti je to to isté. Ale používa sa táto terminológia, pretože propaganda je niečo zlé a škaredé. Samozrejme, že to robí každý. Aj ekonomické sankcie sú súčasťou politickej vojny. Keď západní demokratickí lídri vyjadria podporu ruským demokratom, patrí to do politickej vojny proti autoritárskemu režimu Vladimira Putina. Ale Západ by mal byť proaktívnejší. A bol taký. Určite Putinova vláda nikoho v minulosti nežiadala o podporu organizácií občianskej spoločnosti v Rusku, ktoré sa usilovali posilniť demokraciu v krajine. Ako vravím, Západ bol kedysi proaktívnejší. Problémom je, že ruský informačný priestor je teraz takmer úplne uzavretý. Preto nie sú niektoré operácie, ktoré západné organizácie, inštitúcie a agentúry robili proti Putinovmu režimu, veľmi účinné. Do Ruska je z informačného hľadiska veľmi zložité preniknúť. A vo vnútri je systém do veľkej miery kontrolovaný.

Sú teda stále možné proaktívne operácie?

Mali by sme k nim pristúpiť. Potom sa vytratí aj ten zmätok, že Západ niektoré veci nerobí. Teraz vidím správy, ktoré naznačujú, že dokonca aj Nemecko už chápe potrebu proaktívnych operácií. A pravdepodobne uvidíme ich výsledky. Nikto nám nepovie, čo tajné služby chystajú. Ale to, o čom sa diskutuje, sú kybernetické operácie proti Putinovmu režimu. No o ich účinnosti alebo o ich výsledkoch sa pravdepodobne dozvieme až oveľa neskôr.

Spomenuli ste, že Rusko má pri vedení politickej vojny proti Západu jasne stanovené ciele. Aké to sú?

Môžeme hovoriť o strategických cieľoch a to je najjednoduchšie. Kremeľ sa v prvom rade usiluje zničiť NATO a oslabiť Európsku úniu. Toto je jeho prvoradý cieľ a siaha v skutočnosti až do sovietskych čias, keď vtedajší režim bojoval proti západným vojenským a politickým blokom. Nakoniec prehral. Sovietsky zväz sa rozpadol. A ako dobre vieme, Putin považuje koniec ZSSR za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia. On si chce tento boj zopakovať. Chce sa pomstiť a urobiť z Ruska víťaza v novom konflikte so Západom. Zničenie Severoatlantickej aliancie je jeho prvoradým cieľom. Je to veľký geopolitický plán Putina a Ruska. Moskva má však aj ďalšie čiastkové zámery, ktorých naplnenie ju má svojím spôsobom doviesť k hlavnému cieľu.

Súvisí to s vojnou proti Ukrajine?

Áno, cieľom Ruska je porážka Ukrajiny. Moskva verí, že keď sa jej to podarí, dramaticky to zmení bezpečnostnú situáciu v Európe. Bude to tiež mať zásadný vplyv na štáty EÚ a NATO, ktoré majú s Ukrajinou hranice. Úspech Ruska by oslabil celú bezpečnostnú architektúru v Európe. Putin je presvedčený – a nie je to len on, myslím si, že mnohí to chápu aj na západnej strane – že porážka Ukrajiny by mohla viesť k rozpadu niektorých hlavných geopolitických blokov Západu. Rusko má teda primárny cieľ a potom čiastkový, s ktorým súvisí to, čo sa deje na taktickej úrovni. Teda okrem iného aj snaha Moskvy obmedziť dodávky zbraní a finančnú podporu pre Kyjev.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rusko
Putinova vojna
Ukrajina
vojna na Ukrajine
EÚ
Európska únia
NATO

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.