Férové podmienky, to požadujeme pri sprísnení legislatívy pre krátkodobé prenájmy, vysvetľuje Marek Harbuľák

Krátkodobé prenájmy cez platformy ako Airbnb či Booking čakajú na Slovensku výrazné sprísnenie pravidiel. Rozhovor s prezidentom Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska a Zväzu cestovného ruchu SR Marekom Harbuľákom.  

Krátkodobé prenájmy cez platformy ako Airbnb či Booking čakajú na Slovensku výrazné sprísnenie pravidiel. Vláda pripravila legislatívu, ktorá má od budúceho roku zásadne zmeniť jeho fungovanie. Kľúčovým má byť vznik centrálneho registra krátkodobých prenájmov. Každý, kto bude chcieť legálne prenajímať byt alebo dom na krátkodobé ubytovanie, sa bude musieť do tohto registra zapísať a získať registračné číslo. Bez neho nebude možné ponúkať ubytovanie prostredníctvom digitálnych platforiem.

Cieľom je nielen zvýšiť výber daní, ale aj nastaviť férovejšie podmienky medzi krátkodobými prenájmami a tradičnými ubytovacími zariadeniami, ako sú hotely či penzióny. Dlhodobo o to usiluje aj profesijná organizácia Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS). Ako sa im konečne podarilo „pohnúť“ s legislatívou okolo krátkodobých prenájmoch, ale aj o tom, ako sa zlepšuje situácia v cestovnom ruchu na Slovensku, sme hovorili s prezidentom asociácie, ale aj predstaviteľom slovenského turizmu, ktoré zastupuje Zväz cestovného ruchu SR, Marekom Harbuľákom.

Slovenský cestovný ruch po pandémii opäť rastie. Je to už stabilný rast alebo stále iba „dobeh“ po covidových rokoch?

Z pohľadu štatistík, teda objemu prenocovaní či počtu návštevníkov, sme akurát dobehli čísla pred covidom. Ak si však tieto čísla analyzujeme a pozrieme sa na nové príležitosti, ktoré sa v súčasnosti Slovensku naskytajú, môžem povedať, že cestovný ruch postupne rastie. Dobiehali sme predcovidové čísla pomalšie ako iné európske krajiny. Návrat zahraničných turistov nebol taký rýchly, s výnimkou posledného roka a pol, najmä pre našu dostupnosť. Okolité krajiny, napríklad Poľsko, odkiaľ k nám prichádza najviac návštevníkov, malo v uplynulých rokoch viacero nástrojov na podporu domáceho cestovného ruchu. Naopak, aj vďaka dobudovanej diaľničnej sieti v Maďarsku, sa východ Slovenska vrátane Vysokých či Nízkych Tatier, stal dostupný pre časť turistov z Rumunska, čo sme hneď pocítili na prudkom náraste v posledných dvoch rokoch.

Asociácia dlhodobo kritizuje krátkodobé prenájmy cez platformy typu Airbnb. Nie je to však jednoducho nový trend, ktorému sa hotely musia prispôsobiť?

My vnímame ponuky ubytovania cez platformy ako prirodzenú konkurenciu. To, na čo však poukazujeme je, že Slovensko vôbec nereguluje túto ponuku ubytovacích služieb. Napriek tomu, že absolútna väčšina ponuky na platformách je poskytovaná sústavne aj s ďalšími službami. Ide o normálne podnikanie, pričom tí, ktorí ponúkajú tieto služby, nepodliehajú žiadnej regulácii či kontrole. Toto považujeme za neférové podmienky. Prečo, ak hotelier má povinnosť viesť evidenciu ubytovaných hostí, hlásiť zahraničných turistov cudzineckej polícii, posielať štatistické výkazy, vyberať a platiť daň z ubytovania samospráve, tak prečo takúto povinnosť nemajú aj tí, ktorí ponúkajú ubytovacie služby v bytoch, apartmánoch či iných obdobných zariadeniach? Prečo hotelieri platia za svoje prevádzky vyššie dane z nehnuteľnosti a tí, ktorí vo svojich bytoch či apartmánoch poskytujú obdobné služby, tieto vyššie dane za prevádzky neplatia? Prečo do hotelov chodia pravidelné kontroly z rôznych úradov a do bytov a apartmánov nie? Lebo sa tvária, že oni nepodnikajú. Opak je však pravdou. Férové podmienky na trhu, to je to, čo požadujeme.

Kritici hovoria, že hotely sa snažia „regulovať konkurenciu“. Nie je za vaším tlakom najmä ekonomický záujem hotelového sektora?

Férové podmienky na trhu, to je to, čo požadujeme. A rovnaké pravidlá. Ak hovoríme o ekonomike, znovu si položím rečnícku otázku, koľko daní z príjmov, spotrebných daní, odvodov za zamestnancov či iných poplatkov platia títo poskytovatelia krátkodobého prenájmu ubytovania? Hotelieri vytvárajú hodnoty, plnia si všetky daňové, odvodové a iné povinnosti, a zároveň čelia neférovej konkurencii.

Čo konkrétne teda očakávate od pripravovaného registra krátkodobých prenájmov?

Register poskytovateľov krátkodobého prenájmu ubytovania je len úplne základná regulácia a povinnosť, ktorú Slovensko zaviedlo, lebo ho k tomu zaviazalo európske nariadenie. Ak sa však majú vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých ubytovateľov, musia nasledovať ďalšie opatrenia. Aj to, že príslušné štátne inštitúcie budú mať prístup k registru a od poskytovateľov budú vyžadovať plnenie súčasných povinností tak, ako ich vyžadujú od hotelierov.

Myslíte si, že štát dnes prichádza pri krátkodobých prenájmoch o milióny eur na daniach a poplatkoch, ako sa to zvykne tvrdiť?

Samotné ministerstvo pri predkladaní návrhu zákona v dôvodovej správe poukazovalo aj na rozdiely medzi evidovanými platcami dane z ubytovania a ponukou týchto služieb na platformách. Samosprávy, a nielen tie, prichádzajú o dosť peňazí. Koľko presne, to nevieme, nebola k tomu žiadna štúdia. Môj osobný odhad je, že 20%-30% prenocovaní, ktoré sa poskytujú v rámci krátkodobého prenájmu, dnes unikajú akejkoľvek evidencii či plateniu daní.

Ako sa tento problém rieši v okolitých krajinách?

Reguláciou. Bohužiaľ, iný, lepší spôsob zatiaľ nie je. Mnohé krajiny od štátu, až po samosprávy a v závislosti od kompetencií, zavádzajú alebo upravujú regulácie, aby eliminovali alebo predchádzali nepriaznivým vplyvom. K najčastejším patrí nedostatok bývania či vysoké ceny za bývanie pre miestnych obyvateľov.

Čo je dnes pre hotelierov a gastro prevádzky väčší problém: vysoké náklady alebo nedostatok ľudí?

Oboje. Vysoké náklady sa prejavujú vyššími cenami a musíme si uvedomiť, že ponúkame svoje služby na globálnom trhu s vysokou konkurenciou a širokou ponukou. Každá krajina či destinácia chce prilákať turistov, ktorí sa často rozhodujú predovšetkým na základe ceny služieb. V prípade niektorých krajín mimo EÚ či eurozóny vidíme neporovnateľné nižšie až dumpingové ceny. Súčasná geopolitická situácia núti regióny, ktoré zaznamenali v uplynulých týždňoch či mesiacoch úbytok turistov, snahu prilákať ich späť aj výraznými zľavami. Nedostatok ľudí zas vplýva na rozvoj služieb. Tým netrpí len cestovný ruch, ale aj iné odvetvia služieb, obchodu či priemyslu na Slovensku.

Je slovenský cestovný ruch bez cudzej pracovnej sily dnes vôbec udržateľný?

Nie, nie je. Okrem populačných trendov sú tu aj iné trendy, ktorým čelia európske krajiny a Slovensko nemá inú možnosť ako sa týmto trendom prispôsobiť, ak si chceme udržať konkurencieschopnosť a ekonomické prínosy, ktoré cestovný ruch vytvára.

Môže byť cestovný ruch jedným z motorov rozvoja slovenských regiónov, alebo je to na Slovensku stále podceňované odvetvie?

On už svojim spôsobom aj je. Pozrite sa na počty ľudí, ktorí v službách cestovného ruchu pracujú. Je to približne 160 tisíc ľudí, ktorí vďaka návštevníkom a turistom majú živobytie. No mnohí to nevnímajú ako odvetvie, pretože cestovný ruch je o tisícoch mikro, malých a stredných podnikoch a výnimkou sú veľké spoločnosti zamestnávajúce 500 a viac zamestnancov.

Ak by ste mali pomenovať tri najväčšie hrozby pre slovenský cestovný ruch v najbližších rokoch ?

Atraktivita Slovenska pre investorov, pretože to spôsobuje odliv investícií, pokles celkovej ekonomickej výkonnosti, čo spôsobí pokles príjmov Slovákov, ktorí v súčasnosti tvoria dve tretiny návštevníkov a turistov a ďalší odliv za prácou do zahraničia. Dostupnosť Slovenska ako destinácie pre zahraničných návštevníkov. V posledných mesiacoch sa síce otvárajú nové destinácie vďaka novým leteckým linkám, no bude dôležité a ťažké ich udržať. Dostupná a kvalifikovaná pracovná sila, lebo jej je už teraz nedostatok a demografia a trendy na trhu práce nám neprajú.

Nové letecké spojenia v Bratislave, Košiciach a najnovšie aj v Poprade vytvárajú predpoklad pre zvyšovanie podielu zahraničných turistov. No tí neprídu len preto, že sa otvorila nová linka. V týchto nových destináciách a trhoch je nevyhnutné zvýšiť propagačné aktivity a pripraviť vhodnú ponuku, ktorá priláka turistov z týchto destinácií. To je spoločná úloha všetkých, ktorí v tomto segmente pracujú a národnej agentúra pre propagáciu Slovenska v zahraničí SLOVAKIA TRAVEL.

Kam by mali ísť peniaze z miestnych daní a turistických poplatkov? Máte pocit, že sa dnes používajú efektívne?

V roku 2024 vybrali samosprávy na dani z ubytovania približne 25 miliónov eur. Zhruba štvrtinu z vybranej dane vložili ako členský príspevok do organizácií cestovného ruchu. Na jednej strane sa to môže zdať ako málo, no je potrebné povedať, že sú značné rozdiely medzi jednotlivými samosprávami v tom, aké percento z vybranej dane vložia späť do cestovného ruchu. Na druhej strane druhej samosprávy z časti vybranej dane z ubytovania používajú na údržbu, opravy či rekonštrukciu infraštruktúry, ktorá slúži alebo ju využívajú aj návštevníci a turisti. Do budúcna však vidím priestor prehodnotiť súčasný systém financovania organizácií cestovného ruchu. To si však bude vyžadovať diskusiu všetkých účastníkov a legislatívne úpravy. Je beh na dlhé trate, ale odštartovať by sme ho mali čo najskôr.