Festival v Cannes je najväčšou filmovou udalosťou na svete už 80 rokov. Zažil aj cenzúru

Medzinárodný filmový festival vo francúzskom Cannes je pokladaný za najprestížnejšiu prehliadku na svete. Už 80 rokov predstavuje nové filmy všetkých žánrov, vrátane dokumentárnych. Pravidelne v máji (do roku 1951 to bolo v septembri) sa do tohto prímorského letoviska schádzajú zástupy celebrít z celého sveta a stovky novinárov.  

MFF Cannes, ktorého prvý ročník sa začal 20. septembra 1946, je jedným z “veľkej trojky” európskych filmových festivalov, spolu s prehliadkami v Benátkach a v Berlíne, a tiež jedným z ” Veľkej päťky“ medzinárodných filmových festivalov, kam okrem už spomínaných patria ešte festivaly v Toronte a v americkom Sundance.

V posledných rokoch navštevuje MFF Cannes okolo 15-tisíc filmových profesionálov zo 140 krajín sveta. Na jeho filmovom trhu je pravidelne okolo 500 vystavovateľov a asi 60 národných pavilónov.

Prehliadka sa každoročne koná v Palais des Festivals et des Congrès na francúzskej riviére. Najvyššie ocenenie, Zlatá palma (Palme d ‘Or) sa udeľuje najlepšiemu filmu v oficiálnej súťaži, kde je predstavená asi dvadsiatka filmov.

Na hlavnej súťaži v Cannes sa zúčastňujú celovečerné filmy a krátke snímky do 15 minút uvádzané v medzinárodnej premiére. Svoje prvé premietanie tu mávajú špičkové európske i americké filmy, preto sa na miestnom červenom koberci objavujú slávne filmové hviezdy.

Súčasťou festivalu je aj súťaž študentských snímok alebo filmov z oblasti inovatívnej či experimentálnej tvorby.

Aj keď sa do Cannes schádzajú aj fanúšikovia filmu, akcia slúži hlavne pre filmových profesionálov. Okrem výmeny nápadov sa tu uzatvárajú obchody medzi producentmi a distribútormi.

Okrem hlavnej súťaže existujú v Cannes aj ďalšie sekcie. Napríklad v rámci Cannes Classics sú premietané reštaurované kópie filmového dedičstva a dokumentárne filmy o histórii kinematografie. A špeciálne projekcie zahŕňajú významné alebo jedinečné snímky, ktoré nesúťažia o hlavné ceny.

MFF v Cannes, ktorý bol zamýšľaný ako protiváha festivalu v talianskych Benátkach, sa mal prvýkrát konať už v septembri 1939, čo ale zmaril začiatok vojny.

Na prvom ročníku, ktorý trval do 5. októbra 1946, bolo ocenených 11 filmov z viacerých krajín, vrátane Československa (snímka Muži bez krídel režiséra Františka Čápa). Až nasledujúci rok bola prvýkrát udelená hlavná cena, od roku 1955 pomenovaná Zlatá palma.

Prvých niekoľko ročníkov festivalu predstavovalo predovšetkým spoločenské udalosti, pri ktorých takmer každý premietaný film získal nejakú cenu.

Pohľad na filmové hviezdy z celého sveta, defilujúce po slávnom červenom koberci, spolu s náporom mediálnej pozornosti, z neho čoskoro urobili svetoznámu udalosť.

V 50. rokoch popularita festivalu ešte vzrástla, keď ho svojou prítomnosťou ozdobili hviezdy ako boli Kirk Douglas, Sophia Lorenová, Grace Kellyová, Brigitte Bardotová, Cary Grant, Romy Schneiderová, Alain Delon, Simone Signoretová, Gina Lollobrigida či maliar Pablo Picasso.

V 50. rokoch dianie na festivale ovplyvnila studená vojna. Filmy poskytovali veľké plátno, na ktorom krajiny východného bloku a západu premietali svoje vzájomné stretávanie.

Aby sa pri výbere filmov predišlo diplomatickým incidentom, pridali organizátori do festivalového poriadku článok, ktorý za určitých podmienok umožňoval stiahnutie filmu z programu.

Výbor túto možnosť v 50. rokoch využil celkovo jedenásťkrát, pričom najviac, celkovo šesť filmov, bolo cenzurovaných v roku 1956.

Rok potom sa usporiadatelia festivalu rozhodli tento článok zo stanov úplne odstrániť, čím začali novú éru festivalu, keď hodnotenie filmovej kvality premietaných snímok prevážilo nad diplomatickými ohľadmi.

Zlatú Palmu dostali napríklad snímky Sladký život Federika Felliniho (1960), Viridiana Luisa Buňuela (1961) alebo Zväčšenina Michelangela Antonioniho (1967).

Festival sa nekonal v rokoch 1948 a 1950 a tiež v roku 2020 kvôli pandémii koronavírusu. V roku 1968 bol predčasne ukončený kvôli parížskej jari.

Tohtoročný ročník festivalu predstavil od 12. do 23. mája napríklad snímky Pedra Almodóvara či Asghara Farhádího, o Zlatú Palmu bojovalo 21 snímok a získala ju dráma rumunského režiséra Cristiana Mungia nazvaná Fjord.

Veľkú cenu poroty si odniesol Minotaur v exile žijúceho ruského tvorcu Andreja Zvjaginceva. Čestnú Zlatú palmu získal americký herec John Travolta, ktorý zároveň predstavil svoj režijný debut. Kritikov zaujalo aj kórejské akčné sci-fi Hope.

Témy:
MFF Cannes
film
filmový festival

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.