Nemecko čaká nedeľa veľkých rozhodnutí. Vo voľbách aj o osude kancelára Merza

Politickú scénu v Nemecku čaká ďalšie zemetrasenie. Kresťanskí (CDU) a sociálni demokrati (SPD) sa ešte ani nestihli spamätať z výsledkov krajinských volieb v Sasku-Anhaltsku, kde ich pred dvoma týždňami prevalcovala krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), a už majú obavy, ako dnes (v nedeľu) dopadnú voľby v ďalších dvoch spolkových krajinách – v Meklenbursku-Predpomoransku a Berlíne. V stávke je dokonca osud spolkového kancelára Friedricha Merza, o ktorom sa má rozhodnúť, či odstúpi, alebo zostane.  

Zatiaľ čo v Sasku-Anhaltsku utrpeli zdrvujúcu porážku kresťanskí demokrati pod vedením Svena Schulzeho, v Meklenbursku-Predpomoransku na severovýchode Nemecka je krajinskou premiérkou Manuela Schwesigová.

Jej sociálni demokrati tam vládnu spolu s postkomunistickou stranou Ľavica. Do boja proti krajnej pravici sa vrhla s veľkým zápalom a stále verí, že môže zvíťaziť.

“Chcela by som, aby sa SPD opäť stala najsilnejšou stranou… Bojujem o každý hlas. Ani Nemecku nemôže byť jedno, či AfD získa ďalšiu spolkovú krajinu,” citoval 52-ročnú političku spravodajský portál Standard.de.

Schwesigová má pred sebou ťažkú úlohu. Celá kampaň v podstate stojí na jej osobe, čo sa odráža i na volebných bilbordoch.

Spočiatku na nich stálo “Žena pre Meklenbursko-Predpomoransko”, teraz je slogan bojovnejší: “Žena proti modrej” (modrá je politickou farbou AfD). A zdá sa, že to zaberá.

Nádej ešte žije

Prieskumy sú síce znepokojujúce, ale živia i nádej sociálnych demokratov, že sa im krajnú pravicu podarí dostihnúť.

Víťazstvo v krajinských voľbách prisudzujú AfD, ktorej by dalo hlas 37 percent opýtaných, pred SPD s 35 percentami.

Na ďalších miestach skončili strany Ľavica (10 %), CDU (7 %) a Zelení (5 %), kým ľavicovej Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW) hrozí, že sa ani nedostane do krajinského snemu. Napriek tomu, že má AfD vyššie preferencie, scenár zo Saska-Anhaltska sa podľa analytikov nebude opakovať.

Náskok krajnej pravice v Meklenbursku-Predporansku nie je taký výrazný a Schwesigovej sa ho postupne darí znižovať, takže keby aj AfD voľby vyhrala, nebude mať potrebnú väčšinu, aby mohla vládnuť sama. Sociálni demokrati by mohli vytvoriť koalíciu s ostatnými stranami a udržať sa pri moci.

Foto:
SITA/AP/Jens Büttner
Manuela Schwesigová, premiérka spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko, kde sa dnes konajú krajinské voľby.

Rozdiel je aj v hlavných aktéroch. Líder AfD v tejto spolkovej krajine, 56-ročný Leif-Erik Holm, nie je taký presvedčivý a charizmatický ako jeho mladý kolega zo Saska-Anhaltska Ulrich Siegmund. A Schwesigová, ktorá krajinu vedie od júla 2017, neupadla do nemilosti voličov ako Schulze.

Nedopustila sa žiadnych vážnejších chýb a stále si udržuje značnú popularitu. Podľa “politického barometra” televízie ZDF si ju za krajinskú premiérku želá až 61 percent respondentov, kým kandidáta AfD iba 28 percent.

Skutočným porazeným v týchto voľbách preto s najväčšou pravdepodobnosťou nebude SPD, ale CDU.

Z volebných prieskumov vyplýva, že oproti predchádzajúcim voľbám v roku 2021 kresťanskí demokrati stratia až polovicu hlasov, a keby naozaj skončili len so siedmimi percentami, bol by to aj v rámci Nemecka najhorší výsledok v krajinských voľbách od roku 1949.

A po pohrome v Sasku-Anhaltsku by to bol ďalší ťažký úder pre Merza, ktorý podľa voličov za tieto zlyhania nesie zodpovednosť.

“Zatiaľ čo sa Manuela Schwesigová dokáže dištancovať od spolkovej SPD – a robí to veľmi úspešne – je to pri CDU s volebným lídrom Danielom Petersom tak, že sa výrazne spolieha na Friedricha Merza. Ten je však teraz podľa prieskumov najneobľúbenejším spolkovým kancelárom, akého kedy Nemecko malo,” vysvetlil pre ZDF Wolfgang Muno, profesor politológie na Univerzite v Rostocku (v Meklenbursku-Predpomoransku).

Tesný súboj v Berlíne

Kresťanským demokratom okrem toho hrozí, že prídu o moc v Berlíne. V hlavnom meste, ktoré je zároveň samostatnou spolkovou krajinou, dnes vládne primátor Kai Wegner.

Keď sa v apríli 2023 dostal k moci, oslavovala CDU historický úspech, lebo Berlín mal povesť “ľavicovej bašty”. Takmer 23 rokov stáli na čele mesta nominanti SPD a teraz sa zdá, že to má pravica v nemeckej metropole nahnuté.

Podľa posledných prieskumov to vyzerá na veľmi tesný súboj medzi Ľavicou, ktorú by volilo 20,7 percenta opýtaných, a CDU s 20,2 percenta.

Za AfD by hlasovalo 17,8 percenta voličov a za ňou by sa umiestnili Zelení (16 %) a SPD (11,8 %). BSW by sa so štyrmi percentami opäť ocitla pred prahom poslaneckej snemovne.

Vo voľbách teda ide o veľa a kritika za možný debakel by sa znova zosypala na Merzovu hlavu. Keďže v kuloároch neutíchajú diskusie o jeho možnej výmene, kancelár sa celej situácii postavil čelom.

Ako už Pravda informovala, na nedeľu o 17. h, teda hodinu pred zatvorením volebných miestností, zvolal do Berlína zasadnutie predsedníctva strany.

Šestnásť mužov a deväť žien tam má rozhodnúť, či mu ešte dôverujú a má pokračovať na čele vlády, alebo by sa mal vzdať funkcie.

Nemecké médiá už aj špekulujú, kto by ho mohol nahradiť. Najčastejšie sa spomína premiér spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Hendrik Wüst (CDU) či obľúbený minister vnútra Alexander Dobrindt, ktorý je však členom CSU. Obaja pritom popreli, že by o to stáli.

Foto:
Martin Meissner
SITA/AP
Spolkový kancelár a šéf CDU Friedrich Merz chce, aby sa predsedníctvo strany vyjadrilo, či mu ešte dôveruje.

Čo bude s Merzom?

Zložitú situáciu v stredu ešte zamotal otvorený list premiérov ôsmich spolkových krajín (Šlezvicka-Holštajnska, Saska, Hesenska, Porýnia-Falcka, Saska-Anhaltska, Durínska, Severného Porýnia-Vestfálska a Berlína), teda všetkých, kde sú na čele zástupcovia CDU, v ktorom zdôraznili, že Nemecko v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým potrebuje stabilitu.

“V tejto situácii teraz záleží na jednote, výkonnosti a jasnom kurze nemeckej kresťanskej demokracie,” napísali v liste.

Ako ďalej upozornili, dôveru ľudí si treba získať tým, že ich treba počúvať a konať, a nie diskutovať o personálnych otázkach. “Ako ministerskí predsedovia k tomu chceme prispieť a prispejeme spolu so spolkovým kancelárom,” dodali na záver.

Zverejnený list rozoberali viaceré nemecké médiá, ktoré si však jeho obsah vysvetlili rôzne. Niektoré ho pochopili ako vyjadrenie podpory Merzovi pred osudným zasadnutím v nedeľu, iné, naopak, poukázali na to, že sa tam jeho meno vôbec nespomína.

Posolstvom vyhlásenia je podľa nich skôr to, že žiadna strana nemôže vyhrať voľby, ak je rozpoltená, preto premiéri vyzvali na to, aby sa CDU namiesto vnútrostraníckej kritiky zjednotila. Má sa však zomknúť okolo Merza alebo niekoho schopnejšieho? To už z ich odkazu jasné nie je.

“Tento list možno trochu zmiernil tlak pred blížiacimi sa nedeľnými voľbami, no problém pretrváva. Pochybnosti o tom, či sa Merz v rámci strany ešte dokáže rehabilitovať, zostávajú,” zhodnotil portál Table.Briefings.

Podľa neho však krajinské voľby nemusia zatriasť iba Merzovou stoličkou, ale aj miestami spolupredsedov SPD Larsa Klingbeila a Bärbel Basovej.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nemecko
Voľby v Nemecku
nemecká politika
SPD
krajná pravica
AfD
voľby
Friedrich Merz
spolkový kancelár
kancelár
Alternatíva pre Nemecko
CDU

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.