
Predseda vlády Robert Fico pri 58. výročí invázie vojsk Varšavskej zmluvy odsúdil použitie „hrubej vojenskej sily“, ktorá podľa neho zmarila šancu na reformu socialistického zriadenia. Vo svojom krátkom vyhlásení však nepoužil slovo okupácia, nespomenul Sovietsky zväz ani obete vojenského zásahu.
„Dvadsiateho prvého augusta 1968 hrubá vojenská sila Varšavskej zmluvy zahrdúsila akékoľvek šance na realizáciu Dubčekovho hesla o socializme s ľudskou tvárou,“ uviedol premiér.
Podľa Fica Československo následne stratilo takmer dve desaťročia, počas ktorých sa mohli uskutočniť zmeny vedúce ku konkurencieschopnejšiemu a ľuďom bližšiemu socialistickému štátu.
„Bohužiaľ, stratili sme takmer 20 rokov, počas ktorých sa mohli realizovať také zmeny v socialistickom štátnom zriadení, ktoré by ho urobili konkurencieschopnejším a bližším k ľuďom, ako si to želal samotný Alexander Dubček. O to viac boli bolestivejšie nevyhnutné zmeny v 90. rokoch,“ dodal Fico.
Video
August 1968
Zákon hovorí o okupácii
Premiér udalosti pomenoval ako zásah „vojenskej sily Varšavskej zmluvy“. Slovenská legislatíva však 21. august označuje priamo ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. Medzi pamätné dni bol zaradený s účinnosťou od roku 2021.
Ficovo vyhlásenie neuvádza ani vedúcu úlohu Sovietskeho zväzu. Práve sovietske vedenie však vojenskú operáciu iniciovalo a jeho armáda tvorila hlavnú časť inváznych síl.
Ústav pamäti národa opisuje august 1968 ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva. Na invázii sa popri Sovietskom zväze podieľali jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky.
Hranice Československa v noci z 20. na 21. augusta prekročilo podľa ÚPN 27 divízií s viac ako 500-tisíc vojakmi, približne 6 300 tankami, 2 000 delami a 800 lietadlami.
Ľudia sa postavili pred tanky
Československé vedenie odmietlo ozbrojený odpor, proti okupácii sa však spontánne postavili tisíce ľudí. Strhávali názvy ulíc a orientačné tabule, presviedčali vojakov a na niektorých miestach sa postavili pred tanky.

Foto:
Ladislav Bielik
Slávna fotografia Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom
Okupační vojaci na viacerých miestach strieľali do protestujúcich. Podľa výskumu ÚPN zahynulo v dôsledku okupácie najmenej 108 ľudí, z toho 37 na Slovensku. Ďalšie stovky utrpeli ťažké zranenia.
Fico vo svojom vyhlásení obete ani dlhodobú prítomnosť sovietskych vojsk nespomenul.
Čo prinášala Pražská jar
Reformný proces známy ako Pražská jar sa začal po nástupe Alexandra Dubčeka na čelo Komunistickej strany Československa v januári 1968. Jeho cieľom nebolo odstránenie socializmu ani vystúpenie z Varšavskej zmluvy, ale uvoľnenie komunistického režimu.
Reformy priniesli obmedzenie a neskôr zrušenie cenzúry, slobodnejšiu verejnú diskusiu, snahu o ekonomické zmeny, väčšiu možnosť cestovať a priestor na vznik organizácií mimo priamej kontroly komunistickej strany.
Podľa Ústavu pamäti národa tieto kroky prekročili hranice, ktoré boli pre vedenie Sovietskeho zväzu a ďalších komunistických štátov prijateľné.
Nasledovali čistky a normalizácia
Po vpáde boli Dubček a ďalší československí predstavitelia odvlečení na rokovania do Moskvy. Pod nátlakom prijali takzvaný Moskovský protokol, ktorý otvoril cestu k postupnému rušeniu reforiem.
Dubčeka v apríli 1969 na čele komunistickej strany nahradil Gustáv Husák. Nasledovala normalizácia, obnovenie cenzúry, politické čistky, vyhadzovanie ľudí zo zamestnania a opätovné upevnenie vedúceho postavenia komunistickej strany.
Väčšina armád ostatných štátov Varšavskej zmluvy Československo neskôr opustila, sovietske vojská však v krajine zostali viac než dve desaťročia. Poslední sovietski vojaci odišli až v júni 1991.
Ficova predstava, že pokračovanie Dubčekových reforiem mohlo urobiť socialistický systém konkurencieschopnejším a zmierniť neskoršiu transformáciu, je politickým hodnotením alternatívneho historického vývoja. Historicky doložené je, že invázia zastavila demokratizačný proces a na ďalšie dve desaťročia obnovila autoritatívnu kontrolu komunistického režimu.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Robert Fico
1968
August 68
invázia
výročie
Varšavská zmluva
ZSSR
Alexander Dubček
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
