Iba tri kilometre diaľnice sa stali peklom. Z plánovaných troch rokov bude takmer päť, štát zaplatí milióny navyše

Tisíce motoristov, ktorí denne smerujú od Banskej Bystrice ďalej na Horehronie, s nádejou čakajú na dokončenie trojkilometrového úseku R1 pri Šalkovej. Ten sa však namiesto troch rokov bude stavať takmer päť. Výstavbu zabrzdili extrémne skládky odpadu a účet za stavbu už narástol o desiatky miliónov eur. Štát pritom stále počíta s pokračovaním trasy až k D1 pri Ružomberku, ktoré by stálo miliardy.  

Video

Rýchlostná cesta R1 – Most Lehota

Pohodlné spojenie medzi Bratislavou a Banskou Bystricou funguje už vyše dekády po rýchlostnej ceste R1. Štát s ňou má však oveľa väčšie plány. Popod Donovalmi je v pláne pokračovanie až na Ružomberok, kde sa napojí na hlavnú tepnu D1. Najprv však diaľničiari musia dokončiť trojkilometrový úsek medzi Šalkovom a Slovenskou Ľupčou.

Ide o prvú etapu predĺženia R1 z Banskej Bystrice smerom na Slovenskú Ľupču. Nový úsek má okolo troch kilometrov a na západe sa začína napájať na už existujúci severný obchvat Banskej Bystrice. Na druhej strane pokračuje smerom k Slovenskej Ľupči.

Spoločnosť Doprastav – Metrostav DS, ktorá vyhrala tender na jeho postavenie, s ňou však už vyše dvoch rokov bojuje. Oficiálne vošiel úsek do výstavby v apríli 2024, pôvodný plán bol dokončiť prvú etapu koncom roka 2026. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) hovorila o nákladoch približne 87 miliónov eur. V júli už aktuálny dodatok uvádzal cenu viac ako 106,6 milióna eur.

Koncom júla už bolo zjavné podľa dodatku k zmluve, že lehota výstavby sa predĺži na takmer 1 700 dní, teda na asi päť rokov od prvého výkopu. Otvorenie kompletného úseku je naplánované koncom roka 2028 – pôvodný odhad bol koncom tohto roka. Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer) však uviedol, že preloženú cestu I/66 by mohli sprejazdniť skôr, v priebehu budúceho roka, čím by sa časť dopravy odľahčila v predstihu.

Iba tri kilometre?

Na krátkej časti trasy totiž našli tisíce kubíkov čiernych skládok – materiálu, ktorý treba identifikovať, vyviezť a legálne zlikvidovať. Podľa NDS bolo z prvej skládky odstránených približne 2 400 m³ odpadu a z druhej ďalších 3 800 m³. V máji sa odstránilo pri jednej zo skládok dokonca ďalších 4 500 m³, čo samotné navýšilo rozpočet o viac ako 1,9 milióna eur bez DPH.

Okrem odpadu trápi časť územia aj enviromentálna záťaž v areáli bývalej cementárne. Podľa NDS sa časť z nej stále odstraňuje. Filip Macháček za diaľničiarov už vlani prirovnal problémy trojkilometrového projektu k výstavbe 20 kilometrov dlhej diaľnice.

Pre Pravdu uviedla NDS, že výstavba ďalej pokračuje a rieši sa aj nový most. „Momentálne sa betónuje most na preložke cesty I/66 v Šalkovej nad železničnou traťou, prebiehajú realizácie driekov múrov, násypov preložky cesty a novobudovanej rýchlostnej cesty či prvých konštrukčných vrstiev vozovky,” vymenovali diaľničiari.

R1 má v podstate odľahčiť dnešnú I/66, ktorá je hlavným ťahom z Banskej Bystrice smerom na Brezno a Horehronie. Po tejto ceste podľa ministerstva dopravy prejde asi 20-tisíc áut denne, z toho asi 15 percent sú kamióny. Hlavným dôvodom, prečo sa stal úsek strategickým, je však zlý stav pôvodnej cesty a mostov na nej. Tie sú na konci životnosti, čím nová R1 nahradí kritickú infraštruktúru.

Prípadné odstavenie by spôsobilo vážne dopravné komplikácie nielen Banskej Bystrici, ale aj širšiemu regiónu a motoristom smerujúcim na Horehronie. „Pri prípadnom uzatvorení niektorého zo súčasných mostov nový úsek zabráni obchádzkovej trase, ktorá môže presiahnuť 100 kilometrov,” uviedol odborník na dopravu Dalibor Trebichavský. Zároveň nejde iba o novú krátku cestu, ale o technicky náročný projekt.

„Jeho súčasťou je päť mostov, vrátane jedného nového cez Hron a mosta ponad železničnú trať, mimoúrovňová križovatka Šalková, preložka takmer troch kilometrov cesty I/66, oporné a zárubné múry, protihlukové opatrenia, odvodnenie aj preložky inžinierskych sietí,” vysvetlil dopravný analytik Michal Feik. Projekt okrem vyššej priepustnosti východného vstupu do Banskej Bystrice tiež prinesie lepšiu dostupnosť priemyselného parku pri Biotike tým, že sa napojí na cestu zo Slovenskej Ľupče.

Trebichavský zároveň upozornil, že nejde iba o podporu podnikania v regióne či skrátenie trasy o niekoľko minút pre motoristov. Úsek zabráni aj výrazným zdržaniam v kolónach, k čomu sa pridáva aj zníženie nehodovosti, keďže viacero bodov na trase je dnes kolíznych.

„V minulosti mali obyvatelia Šalkovej problém dostať sa z miestnych komunikácií na hlavnú cestu smerom do Banskej Bystrice. Vybudovaná svetelná križovatka síce zlepšila ich napojenie, zároveň však spomaľuje premávku na hlavnom dopravnom ťahu,” uzavrel s tým, že to vyrieši nová križovatka, na ktorú sa bez spomaľovania hlavného prúdu áut napojí aj miestna doprava.

Pochybné napojenie na D1

Tri kilometre trasy pri Šalkove, ktoré sa aktuálne riešia, sú však iba prvou etapou. Celý plánovaný úsek od Banskej Bystrice po Slovenskú Ľupču má okolo 8 km a jeho pokračovanie smerom na Korytnicu a Ružomberok je samostatná, oveľa väčšia kapitola s dĺžkou asi 15 kilometrov.

„Úsek by patril k technicky najnáročnejším a najdrahším cestným stavbám na Slovensku. Počíta s tunelom Hradište dlhým asi 8,4 kilometra a so šestnástimi mostmi,” vysvetlil Feik s tým, že už pred dekádou presiahol cenový odhad projektu miliardu. Celé spojenie Banskej Bystrice s Ružomberkom, teda R1 s D1, malo stáť približne 2,3 miliardy eur. Dnes by to už bolo na úrovni 4,5 až 5 miliárd.

Feik však spochybnil takto vysokú investíciu do napojenia na D1. Pokračovanie R1 je prínosom samé o sebe, ale to automaticky neznamená že ju treba ťahať až po Ružomberok. Trasa okrem toho vedie citlivým územím Nízkych Tatier a podľa experta ohrozuje podzemné vody nielen Korytnice. Problémom nie je iba cena, ale aj pomer nákladov a reálneho efektu pre motoristov.

„Staršia štúdia realizovateľnosti vyčíslila pomer prínosov a nákladov len približne na úrovni 0,25. To je výrazne pod hranicou ekonomickej návratnosti,” pripomenul analytik s tým, že najbližších rokoch peniaze sústredil skôr do odstránenia konkrétnych úzkych miest, o ktorých vieme už teraz a neviazal miliardy štátu do projektu s extrémne nízkou návratnosťou.

„Prioritou by malo byť napojenie cesty I/59 na D1 v priestore Ružomberka, aby tranzitná doprava nemusela prechádzať mestom. Nasledovať by mali primerané obchvaty Liptovskej Osady a Starých Hôr, rekonštrukcie mostov, križovatiek a oporných múrov a ďalšie stúpacie či predbiehacie pruhy v strmých úsekoch. Medzi Banskou Bystricou a Donovalmi už dva trojpruhové úseky existujú. Tam, kde to umožňuje terén a ochrana prírody, by mohli pribudnúť ďalšie,” navrhol Feik. Za zlomok ceny novej rýchlostnej cesty by sa tak dali postupne odstrániť vážne problémy na celej trase.

Narazili na príprave

Úsek R1 pri Šalkove podľa odborníkov rozhodne nie je jednoduchý, no čiastočne ukazuje aj na zlyhanie štátu. „Stavia sa v úzkom koridore, v ktorom sa vedľa seba nachádzajú rieka Hron, železničná trať, cesta I/66 a inžinierske siete. Súčasne sa budujú mosty, križovatka a takmer trojkilometrová preložka cesty. Ak sa zmení riešenie jedného objektu, okamžite to môže ovplyvniť ďalšie časti stavby. Niektoré geologické či technické prekvapenia sa navyše nedajú úplne vylúčiť ani pri kvalitnom prieskume,” pripustil Feik.

Komplikácie nastali aj pri prekládke plynovodu. „Pôvodne navrhnuté vedenie popod Hron sa ukázalo ako nerealizovateľné a muselo sa hľadať nové,” potvrdil Feik s tým, že pri podobných dopravných stavbách je na Slovensku takmer pravidlom, že stavbári podcenia technickú náročnosť aj dôkladnú projektovú prípravu – vrátane poznania terénu. NDS pre Pravdu uviedla, že riešenie plynovodu je ešte iba v procese povoľovania.

Už hneď v úvode sa projekt napríklad oneskoril asi o pol roka aj preto, že nebolo možné vyrúbať stromy nachádzajúce sa na trase počas vegetačného obdobia, čomu sa dalo predísť. „To bolo spôsobené čakaním na stavebné povolenie, ktorého posun vydania zapríčinili dodatočnými požiadavkami tretie strany respektíve fyzické osoby,” uviedla NDS.

Práve to, že sa začne stavať ešte predtým, ako sú doriešené všetky povolenia, vysporiadané pozemky či preložené siete projekty nielen spomaľuje, ale aj predražuje. „Projekty sa tlačia dopredu podľa politických termínov,” vysvetlil analytik s tým, že ignorovanie prípravy a rizík iba pridá problémy počas výstavby. Tiež by mali byť komplikácie odhalené ešte predtým, ako ide projekt do súťaže. Uchádzači by tak vedeli, na čo sa pripraviť a istejší by bol ak rozpočet.

„Technická náročnosť vysvetľuje časť komplikácií, ale takýto výrazný posun je predovšetkým vizitkou štátu. Kvalitná príprava síce nikdy neodstráni všetky prekvapenia, ale výrazne znižuje pravdepodobnosť, že sa z trojročnej stavby stane päťročná. Ak sa tento spôsob riadenia nezmení, chronické odklady budú naďalej brzdiť rozvoj regiónov a postupne znižovať funkčnosť celej dopravnej siete,” uzavrel Feik.

Feik zároveň upozornil, že peniaze navyše, ktoré zle pripravený či meškajúci projekt zhltne, znamenajú menej opravených ciest, mostov či železníc. Preplatená suma úseku R1 by sa vyrovnala menšiemu obchvatu, ktorý mohol uľaviť premávke skôr. Štát sa tiež vo veľkej miere sústredí na autá, pričom zmierneniu náporu by pomohlo využitie vlakov.

Popri ceste I/66 vedie trať, no potrebuje modernizáciu a zabezpečovací systém, rovnako tak nadväzujúci spoj v podobe autobusov. Vlaková doprava je pritom napriek meškaniam a stavu infraštruktúry na Slovensku stále viac využívaná. „Železnica nenahradí všetku cestnú dopravu, ale môže prevziať významnú časť každodenného dochádzania a znížiť zaťaženie východného vstupu do Banskej Bystrice. Investícia do trate by navyše pomohla nielen obyvateľom, ale aj cestovnému ruchu na Horehroní,” dodal Feik.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Bratislava
Banská Bystrica
R1
NDS
D1
cesta I/66

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.