
Slovensko a Ukrajina sa pripravujú na ďalšie spoločné rokovanie vlád. Premiér Robert Fico odcestuje vo štvrtok 5. novembra do ukrajinského Ľvova spolu so skupinou ministrov. Štvrté medzivládne konzultácie sa majú sústrediť na energetiku, hospodársku spoluprácu, dopravné prepojenia aj obnovu vojnou zasiahnutej krajiny. Diskusii sa však nevyhnú ani citlivé otázky vrátane dodávok plynu a možností ukončenia vojny s Ruskom.
Cesta slovenského premiéra na Ukrajinu prichádza v období, keď Bratislava a Kyjev pokračujú v praktickej spolupráci napriek rozdielnym postojom k niektorým otázkam vojny a energetickej bezpečnosti. Najbližšie spoločné zasadnutie oboch kabinetov sa uskutoční vo štvrtok 5. novembra v Ľvove.
„Najbližší štvrtok idem so skupinou ministrov do Ľvova na Ukrajine, aby sme pokračovali v spoločných slovensko-ukrajinských vládnych konzultáciách,“ uviedol premiér v sobotu vo videu na sociálnej sieti.
Prípravy na stretnutie sa začali už pred niekoľkými mesiacmi. Na jeho uskutočnení sa koncom júna dohodli Fico a ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková počas konferencie o obnove Ukrajiny v poľskom Gdansku.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár vtedy avizoval, že rokovanie poskytne priestor na otvorenú diskusiu o všetkých dôležitých otázkach medzi oboma krajinami.
Energetika a plyn zostávajú citlivou témou
Jednou z najvýznamnejších oblastí rokovaní bude energetická spolupráca. Slovensko dlhodobo upozorňuje na dôsledky obmedzovania dodávok ruských energetických surovín, zatiaľ čo Ukrajina sa počas pokračujúcej ruskej agresie usiluje znižovať svoju závislosť od Moskvy.
Blanár koncom októbra po rokovaní so svojím českým partnerom Petrom Macinkom v Prahe naznačil, že slovenská strana chce vo Ľvove hovoriť aj o energetickej bezpečnosti a dodávkach plynu.
Podľa ministra má Slovensko záujem na tom, aby bola Ukrajina stabilným, demokratickým a prosperujúcim susedom. Zároveň však od Kyjeva očakáva pochopenie slovenských záujmov, predovšetkým v energetike.
Šéf diplomacie avizoval aj diskusiu o možnostiach ukončenia rusko-ukrajinskej vojny. Bratislava presadzuje diplomatické riešenie konfliktu a zdôrazňuje potrebu udržiavať komunikačné kanály s Moskvou.
Práve rozdielny prístup k Rusku patrí medzi politicky citlivé otázky vzájomných vzťahov. Blanár koncom októbra absolvoval rokovania v Moskve, pričom argumentoval ochranou slovenských hospodárskych a energetických záujmov. Zároveň vyhlásil, že Slovensko odsudzuje konanie Ruska porušujúce medzinárodné právo a územnú celistvosť Ukrajiny.
Slovensko pripravuje ďalšiu pomoc Ukrajine
Spoločné zasadnutie však nemá byť iba priestorom na politické diskusie. Obe vlády chcú nadviazať na konkrétne projekty, ktoré sa týkajú každodenného života ľudí na oboch stranách hranice.
Prípravu novembrového stretnutia riešil aj štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok s ukrajinským veľvyslancom Myroslavom Kastranom. „Ukrajina je susedným štátom Slovenska, máme preto záujem o pragmatické a priateľské vzťahy. Naším cieľom je posilniť bilaterálnu spoluprácu, a to osobitne v prihraničných regiónoch, kde je interakcia našich občanov a firiem najintenzívnejšia,“ uviedol Eštok.
Podľa ministerstva budú predmetom rokovaní energetika, obchod, doprava, infraštruktúrne projekty, vzdelávanie, európska integrácia Ukrajiny a jej povojnová obnova.
Slovensko zároveň pripravuje ďalší balík humanitárnej pomoci, ktorého podrobnosti má predstaviť premiér priamo počas zasadnutia.
Eštok pripomenul aj pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou. Podľa údajov ministerstva zahraničných vecí z 29. októbra sa na Slovensku nachádza viac ako 200-tisíc občanov Ukrajiny.
Bratislava zároveň deklaruje podporu ukrajinským ambíciám vstúpiť do Európskej únie, pričom zdôrazňuje nevyhnutnosť splnenia požadovaných reforiem a prístupových kritérií.
Od Michaloviec cez Užhorod a Košice až po Ľvov
Novembrové stretnutie bude už štvrtým pokračovaním spoločných medzivládnych konzultácií, ktoré Bratislava a Kyjev rozbehli v apríli 2024.
Prvé rokovanie sa uskutočnilo 11. apríla 2024 v Michalovciach. Fico sa vtedy stretol s bývalým ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. Obe strany diskutovali o cezhraničnej spolupráci, energetike, obrannom priemysle, odmínovaní a obnove krajiny.
Druhé zasadnutie nasledovalo 7. októbra 2024 pri Užhorode. Premiéri nadviazali na plán spoločných aktivít v oblasti energetickej bezpečnosti, infraštruktúry a hospodárstva.
Tretie stretnutie sa konalo 17. októbra 2025 v Košiciach, už za účasti ukrajinskej premiérky Julije Svyrydenkovej.
Výsledkom bolo prijatie posilnenej cestovnej mapy spolupráce Roadmap 2.0. Obe krajiny podpísali dokumenty týkajúce sa technickej a finančnej spolupráce, pracovnej mobility a hraničných priechodov.
V hre sú železnice, cesty aj hraničné priechody
Významnou súčasťou spolupráce zostávajú dopravné a infraštruktúrne projekty. Pre Slovensko predstavujú príležitosť posilniť prepojenie na východnej hranici Európskej únie a zapojiť slovenské podniky do obnovy susednej krajiny.
Medzi dlhodobé priority patria železničné spojenie Kyjev – Bratislava, dokončenie diaľnice D1 smerom k hranici, výstavba rýchlostnej cesty R4 v rámci koridoru Via Carpatia a modernizácia hraničných priechodov.
Diskutuje sa aj o energetických prepojeniach a účasti slovenských odborníkov na obnove ukrajinskej infraštruktúry.
Témy:
Robert Fico
Ukrajina
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.



