Hľadali elixír života: V lekárňach pred stáročiami predávali prášok z múmií aj univerzálny všeliek

Bylinky a lieky zaujímali ľudí oddávna, používajú ich celé tisícročia. V historických filmoch a rozprávkach sú neraz zmienky o rôznych zázračných odvaroch, nápojoch, či elixíroch.  

Ako to ale bolo naozaj? Skutočne vtedajší vedci aj šarlatáni hľadali elixír mladosti a podobné záležitosti? Historička Východoslovenského múzea v Košiciach Uršula Ambrušová vniesla do tohto pohľadu viac svetla. Počas prednášky ponúkla fascinujúci pohľad do dejín lekárnictva a priblížila svet stredovekých lekární i lekární z raného novoveku.

„Sčasti je to tak, ako to poznáme z televízie. Aj v prednáške boli predstavené najznámejšie elixíry a legendárne zázračné všelieky, ktoré po stáročia vzbudzovali obdiv aj nádej. Bol medzi nimi aj prášok z egyptských múmií, Aqua vitae, čiže voda života, pitné zlato, kvapky svätej Anežky, nápoj svätého Pavla, ale aj magická rastlina – mandragora,” uviedla Ambrušová.

K elixírom patrili aj legendy spojené s ich vznikom a dôvody, prečo im ľudia po stáročia pripisovali zázračné účinky. V nich sa navyše prelínali medicína, farmácia, alchýmia, náboženstvo a ľudová viera.

Lekárne tu boli už pred stáročiami

Podľa historičky boli predchodcami lekárnikov bylinkári, výrobcovia liečivých mastí či korenári. „Asi najbližšie im boli výrobcovia liečivých prípravkov, ktorí svoj tovar predávali v pouličných stánkoch, tabernách a krámoch. Prvé lekárne vznikli v južnej Európe v 11. až 12. storočí, na území dnešného Slovenska v 14. storočí. V Košiciach je prvá lekáreň doložená od roku 1394, pričom prvým známym lekárnikom bol Ján Apothecarius,” spresnila Ambrušová.

Foto:
Boris Macko
Lekáreň U božieho oka v Košiciach ponúka prierez históriou lekární a lekárnictva. Nechýba ani alchymistická dielňa.

Dodala, že lekárnici vtedy pripravovali najmä rastlinné a živočíšne liečivá vo forme tinktúr, lektvarov, sirupov, mastí, olejov, elixírov, náplastí či piluliek. „Z dnešného pohľadu boli niektoré prípravky veľmi nezvyčajné – ešte v 18. storočí sa napríklad v liekopisoch nachádzal prášok z egyptskej múmie. Lieky patrili medzi drahé tovary, preto si ich mohli dovoliť najmä bohatší obyvatelia. Chudobní sa spoliehali na bylinkárov, ránhojičov alebo na domáce liečenie,” priblížila historička.

Ozaj, čo si má moderný človek predstaviť pod pojmom elixír? „Bol to liečivý nápoj, ktorému sa pripisovali výnimočné, často až magické účinky. Ľudia oddávna hľadali elixíry života, večnej mladosti a dlhovekosti. Práve stredovek priniesol najväčšie množstvo tzv. zázračných liečiv, ktorým sa pripisovala schopnosť uzdravovať, omladzovať či dokonca predlžovať život,” vysvetlila Ambrušová.

Theriac – kráľ všetkých liekov

Osobitné postavenie medzi liekmi minulosti mal theriac, nazývaný aj dryák. Patril k najslávnejším liečivám minulosti. „Pôvodne slúžil ako protijed proti uštipnutiu jedovatými hadmi a škorpiónmi. Neskôr sa stal univerzálnym všeliekom na desiatky chorôb – od horúčky a kašľa až po choleru či malomocenstvo. Obsahoval približne 50 až 100 zložiek rastlinného, živočíšneho a minerálneho pôvodu,” objasnila historička tajomstvo „zázračného” lieku.

Dokonca sú známe aspoň niektoré ingrediencie. „Najdôležitejšími zložkami boli hadie mäso, myrha, ópium, šafran, zázvor, škorica, klinčeky a ďalšie vzácne koreniny. Keďže išlo o mimoriadne drahý prípravok, mohli si ho dovoliť len bohatí,” dodala.

Mimochodom, podľa legendy vytvoril recept na tento liek pontský kráľ Mithridates VI., ktorý sa obával otravy. Neskôr ho mal zdokonaliť cisársky lekár Andromachos, čím vznikol slávny Theriac Andromachi. „Hadie mäso ostávalo jeho hlavnou zložkou, lebo had bol považovaný za symbol obnovy a dlhovekosti,” spresnila Ambrušová.

Foto:
Boris Macko
Lekáreň U božieho oka v Košiciach ponúka prierez históriou lekární a lekárnictva. Nechýba ani alchymistická dielňa.

Len pre zaujímavosť, najväčším centrom výroby sa stali Benátky, kde sa theriac pripravoval verejne za účasti lekárov, lekárnikov a mestských predstaviteľov. „Tento slávnostný obrad mal zaručiť pravosť drahých surovín a zabrániť falšovaniu. Výroba bola prísne kontrolovaná a nepoctiví lekárnici boli tvrdo trestaní. Theriac sa stal súčasťou oficiálnych liekopisov a po stáročia bol považovaný za ‚kráľa liekov‘,” podotkla historička s tým, že jeho éra sa skončila koncom 18. storočia, keď z receptúry postupne zmizlo hadie mäso aj ďalšie tradičné ingrediencie.

Prášok z múmie – liek na dlhovekosť

Pred stáročiami používali ako liek aj inú „lahôdku”. Prášok z pravých staroegyptských múmií patril od 12. do 18. storočia medzi najznámejšie zázračné liečivá v Európe. „Verilo sa, že múmie uchovávajú životnú silu, ktorú môžu odovzdať chorému. Lekári ho predpisovali pri bolestiach hlavy, žalúdočných ťažkostiach, reume, astme, epilepsii či tuberkulóze,” objasnila historička.

Spomínaný prášok sa najčastejšie používal na zastavenie krvácania a hojenie rán. A mal, bohužiaľ, úspech. „Dopyt po tomto lieku bol obrovský, čo viedlo k rabovaniu egyptských hrobiek aj k rozsiahlemu falšovaniu. Z tiel popravených ľudí sa vyrábali napodobeniny múmií, ktoré sa po zomletí na prášok nedali od pravých rozlíšiť,” uzavrela Ambrušová s tým, že napriek tomu zostával prášok z múmie po stáročia bežnou súčasťou európskych lekární.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
elixír
múmia
theriac
Ján Apothecarius
Ambrušová
lekárnictvo

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.