Pozor na detské ihriská. Deťom tam v teple hrozí riziko, dospelý ho necíti

Pre tretinu Slovenska platí najvyššia výstraha SHMÚ pred teplom. S vlnou horúčav rastie riziko aj pre deti. Rozpálené gumové a betónové ihriská im môžu spôsobiť neviditeľný tepelný stres aj bolestivé popáleniny.  

Horúci vzduch zo severozápadnej Afriky sa postupne presunul cez juhozápadnú Európu, kde spôsobil obrovské problémy, a momentálne preniká k nám.

Zatiaľ čo verejnosť vníma horúčavy najmä ako problém pre starších ľudí či pacientov s chronickými ochoreniami, medzi zraniteľné skupiny patria aj deti. Ich organizmus sa totiž prehrieva rýchlejšie a v mestskom prostredí ich navyše ohrozujú rozpálené povrchy, ktoré dokážu výrazne zvyšovať tepelný stres.

„V mestách na umelých povrchoch dochádza k výraznému prehrievaniu, a tak malé deti, ktoré sa pohybujú v ich blízkosti, môžu byť vystavené oveľa výraznejšiemu tepelnému stresu ako dospelí jedinci, pretože sú bližšie k rozpálenému zemskému povrchu,“ uviedol vo videopodcaste Aktuality Nahlas klimatológ Pavol Faško.

Podľa odborníka predstavujú problém najmä ihriská s povrchmi, ktoré absorbujú slnečné žiarenie a následne vyžarujú nahromadené teplo späť do okolia. Malé deti sú pritom v nevýhode nielen preto, že sa nachádzajú bližšie k zemi, ale aj preto, že ich telo ešte nemá takú schopnosť regulovať teplotu ako organizmus dospelého človeka. Okrem samotnej teploty si však rodičia musia dať pozor aj na ďalšie nástrahy.

„Väčšinou na ihriskách nie sú žiadne možnosti zdroja pitnej vody, takže mamičky deťom vodu musia doniesť – aj keď tam pôjdu len do jedenástej alebo až po tretej či štvrtej. Hrozí aj to, že poobede môžu byť všetky preliezky a šmýkačky horúce, takže by ich rodičia mali vopred skontrolovať,” varuje pediatrička Marta Špániková.

Rastúce teploty predstavujú čoraz väčší problém najmä v mestách, kde betón, asfalt a umelé materiály vytvárajú takzvaný efekt tepelného ostrova. Povrchy, ktoré cez deň absorbujú slnečné žiarenie, zostávajú horúce aj po západe slnka a zvyšujú teplotu v okolí.

Práve detské ihriská patria medzi miesta, kde sa tento problém môže prejaviť najvýraznejšie. Plastové šmykľavky, kovové konštrukcie ako aj gumové dopadové plochy sa môžu na priamom slnku výrazne zahriať a pri kontakte s pokožkou spôsobiť popáleniny.

„Deti treba chrániť a netreba ich nechávať dlho v prostredí, ktoré je blízko rozpálených zemských povrchov,“ upozorňuje Faško. Zároveň dodáva, že ľudia by sa mali počas najväčších horúčav vyhýbať priamemu slnku a otvoreným priestorom bez tieňa najmä medzi 11. a 15. hodinou.

Extrémne teploty však otvárajú širšiu otázku prispôsobovania miest klimatickým zmenám. Viaceré európske mestá už dnes investujú do výsadby zelene a úprav verejných priestorov tak, aby sa počas horúcich dní menej prehrievali.