Na schválenie ústavnej zmeny je potrebných minimálne 90 hlasov, ktoré koalícia sama nemá. Predseda Hlasu Eštok preto vyzval opozičné strany na podporu návrhu. Predpokladá, že Smer a SNS zmenu podporia.
Hlas na budúci týždeň predloží návrh, ktorým by sa do ústavy dostala možnosť skrátiť volebné obdobie referendom. Do parlamentu pôjde ako pozmeňujúci návrh. A to k novele ústavného zákona, ktorým sa má predĺžiť volebné obdobie v samosprávach zo štyroch na päť rokov. Návrh prezentoval predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok a predseda parlamentu a podpredseda strany Hlas Richard Raši v piatok s tým, že ide o posilnenie postavenia občanov v politickom systéme a reakciu na rozhodnutie Ústavného súdu.
„Ak má občan právo moc politikom dať, musí mať právo im ju aj vziať,“ uviedol minister vnútra Šutaj Eštok. Podľa neho by občania nemali byť odkázaní iba na voľby raz za štyri roky. „Nikto nemôže chcieť, aby občan raz za štyri roky odovzdal hlas a potom sa štyri roky iba bezbreho prizeral na to, ako politici narábajú s jeho dôverou,“ dodal. „Toto je princíp, ktorý v strane Hlas – sociálna demokracia vyznávame od jej vzniku, nikdy sa ho nevzdáme a budeme ho presadzovať. Podľa slovenskej ústavy je jediným nositeľom moci práve ľud slovenský, “dodal predseda Hlasu. Podľa predstaviteľov Hlasu plnia sľub občanom, ktorý im dali, že “ak sa dostaneme do vlády, toto právo ľuďom vrátime“.
„Otvorená“ ústava
Predseda NR SR Richard Raši predstavil samotný návrh s tým, že nielen že počíta so zakotvením možnosti referenda o skrátení volebného obdobia priamo do ústavy, ale obsahuje podmienky pre jeho vyhlásenie. Petícia musí byť predložená do šiestich mesiacov od jej začiatku a referendum nebude možné iniciovať ani rok po voľbách, ani rok pred nimi. „Vláda musí mať čas ukázať svoje výsledky a referendum nemá byť náhradou volebnej kampane,“ uviedol Raši. „Referendu…má slúžiť ako mimoriadny prostriedok pre ľudí, aby si v druhom a treťom roku vládnutia mohli vyžiadať predčasné voľby, pokiaľ vláda vo svojej úlohe fatálne zlyhala,“ dodal.
Zároveň zdôraznil, že Hlas je pripravený diskutovať o technických detailoch návrhu so všetkými parlamentnými stranami. Dodal tiež, že teraz je na to ideálny čas, pretože je „otvorená ústava“. Zmena ústavy sa prerokúva v rámci už otvorenej novely, ktorá sa týka aj predĺženia funkčného obdobia starostov, primátorov a županov zo štyroch na päť rokov. Tento bod kritizuje opozícia. O návrhu má parlament rokovať v najbližších dňoch.
Rozhodnú občania
Na schválenie ústavnej zmeny je potrebných minimálne 90 hlasov, ktoré koalícia sama nemá. Predseda Hlasu Eštok preto vyzval opozičné strany na podporu návrhu. „Táto novela ústavy jasne ukáže, ktoré politické strany vnímajú občana ako jediného nositeľa moci a ktoré ho berú len ako nástroj pred voľbami,“ uviedol. Podľa Eštoka by návrh mala podporiť celá vládna koalícia. „Myslím si, že na pôde Národnej rady sme sa o tom bavili a nie je tam žiadny problém. Čiže 76 poslancov vládnej koalície podporí tento pozmeňujúci návrh,“ povedal. Pripomenul, že strany Smer a SNS v minulosti podporovali referendum o predčasných voľbách.
Ak by aj návrh Hlasu prešiel, skrátiť týmto spôsobom volebné obdobie súčasnej vlády, by už nebolo možné. Eštok dodal, že občania by nemali len „sedieť v kúte a sledovať, ako častokrát ľudia ako v roku 2020 až 2023 rozvracali Slovensko“. Predstavitelia Hlasu vysvetlili, že tento návrh „nerobíme to proti niekomu, robíme to v prospech ľudí. Robíme to aj s vedomím, že toto referendum môže byť raz použité aj proti vláde, ktorej budeme súčasťou.“
Komunálne voľby po 5 rokoch
Súčasťou ústavnej zmeny je aj návrh na predĺženie funkčného obdobia starostov, primátorov a županov zo štyroch na päť rokov. Eštok uviedol, že nejde o nový koncept. „Ten návrh piatich rokov sme si nevymysleli my v Hlase. Ten prišiel zdola a nie je s ním žiadny problém,“ povedal s tým, že podobné obdobie už v minulosti fungovalo.
Zároveň pripustil možnosť kompromisu. „Keby bol toto jediný problém opozície, tak verte, že ho vyriešime. My sme ochotní toto obetovať, lebo referendum a vôľa ľudí a moc z nich vzídená je pre nás najviac,“ uviedol. Predseda parlamentu Richard Raši reagoval na kritiku legislatívneho procesu. „V parlamente sa naozaj deje všetko tak, ako sa deje vždy. Je otvorená rozprava k novému rokovaciemu poriadku, je to prvé čítanie a to, čo bude v druhom čítaní, vám teraz nevie povedať nikto,“ povedal. Dodal, že zmeny zákonov sa štandardne realizujú práve v druhom čítaní. Richard Raši odmietol výhrady opozície voči priebehu rokovania. „Vzniká celý zmätočný proces zmätených poslancov opozície preto, lebo si dopredu myslia, že sa niečo bude diať, aj keď to ešte nikto nepovedal,“ uviedol.
Zmeny volebného zákona prejdú
V parlamente zároveň prebieha diskusia o zmene volebného zákona, ktorá sa týka obmedzenia hlasovania poštou zo zahraničia. Hlas podmienil podporu návrhu dvoma požiadavkami. „Sme presvedčení, že voľba musí byť priama a tajná, ale nechceme, aby to výrazne obmedzilo občanov v zahraničí,“ uviedol Eštok. Podľa neho by mali mať Slováci v zahraničí možnosť voliť prezidenta a zároveň by sa mali rozšíriť miesta na hlasovanie, napríklad na konzuláty, slovenské inštitúcie či ďalšie pracoviská mimo ambasád.
Koalícia očakáva, že zákon prejde napriek výhradám opozície. „Napriek snahám opozície bude tento zákon schválený v priebehu budúceho týždňa,“ zhodnotili predstavitelia Hlasu.
Nelegálnych migrantov odmietame
Predseda Hlasu a minister vnútra Eštok sa vyjadril aj k migračnému paktu EÚ, s ktorým Slovensko nesúhlasilo. „Želal by som si, aby dokázal zabrániť problémom, ale bojím sa, že nie. Nesúhlasíme s kvótami ani s tým, aby Slovensko prijímalo určitý počet nelegálnych migrantov,“ povedal. Zdôraznil, že vláda odmieta aj finančné kompenzácie za neprijatie migrantov.
” My sme spolu s Maďarskom boli jediné dve krajiny, ktoré nesúhlasili, pretože máme problém najmä s formou akejsi falošnej povinnej solidarity, ” doplnil. Podľa neho má v tom Slovensko jasnú pozíciu a kým tu bude terajšia vláda, tento postoj proti nelegálnej migrácii platí.