Hrozbu Al-Kajdá zatienilo riziko vojny medzi veľmocami, ale džihádisti nikam neodchádzajú

Presne pred 25 rokmi vstúpil šéf Al-Kajdá Usáma bin Ládin do historického panoptika hrôzy. Jeho teroristická sieť 11. septembra 2001 zaútočila na Spojené štáty.  

Džihádisti pred štvrťstoročím uniesli štyri lietadlá. Dvoma strojmi vrazili do veží Svetového obchodného centra v New Yorku, ďalším do Pentagonu a jeden sa zrútil v Pensylvánii, keď sa pasažieri usilovali premôcť teroristov. Celkovo v ten deň zomrelo takmer tritisíc ľudí.

Čo dosiahol bin Ládin?

„Osobne pre bin Ládina to bola možnosť, ako vstúpiť do veľmi malej skupiny najznámejších teroristov sveta. Dokonca sa takpovediac stal jej čestným predsedom. Všetci poznáme bin Ládinovu organizáciu a budeme si pamätať, čo dosiahla,“ povedal pre Pravdu expert na extrémizmus Kacper Rekawek z Medzinárodného centra pre boj s terorizmom v holandskom Haagu.

„Myslím si, že keby bin Ládin žil (Američania ho zabili v roku 2011, pozn. red.), bol by so svojím odkazom spokojný. Globálne džihádistické hnutie je, čo sa týka rozsahu, dnes väčšie ako pred 25 rokmi. Výročné hodnotenie hrozieb americkej spravodajskej komunity z roku 2026 uvádza celkový počet jeho členov medzi 27- až 46-tisíc. Z toho 15- až 28-tisíc pripadá na Al-Kajdá a 12- až 18-tisíc na Islamský štát (IS),“ reagoval pre Pravdu expert na terorizmus Colin Clarke, ktorý pracuje pre organizáciu Soufan Group.

„Bin Ládinove činy v širšom zmysle aktivizovali túto scénu. Taliban opäť vládne v Afganistane a nástupca organizácie Hajját Tahrír al-Šám, čo kedysi bola skupina napojená na Al-Kajdá, teraz riadi Sýriu. Džamát Nusrat al-Islam wa al-Muslímín by mohla ovládnuť Mali a zároveň USA a západné krajiny ustupujú od boja proti terorizmu. Pre islamistov je čoraz zložitejšie zorganizovať priamy útok na Spojené štáty, ale globálne džihádistické hnutie v subsaharskej Afrike a južnej Ázii funguje a v niektorých prípadoch sa mu darí celkom dobre,“ pripomenul Clarke.

Podľa Barta Schuurmana, ktorý tiež spolupracuje s Medzinárodným centrom pre boj s terorizmom, vo všeobecnosti platí, že 25 rokov po útokoch proti USA sa oveľa viac zaoberáme odnožami a pridruženými skupinami Al-Kajdá a Islamského štátu. „Je to napríklad Islamský štát provincie Chorasán, Al-Kajdá na Arabskom polostrove či organizácie v Mali. Takže si myslím, že problém islamistického terorizmu sa aj geograficky posunul. O IS a Al-Kajdá počujeme oveľa menej na miestach ako Irak a Sýria. Západ sa v týchto krajinách už tak neangažuje a celkovo nevenuje situácii toľko pozornosti ako v období po 11. septembri 2001. Ale ak žijete v istých častiach Afriky, potom sú džihádistické rebélie a terorizmus pre vás stále veľkým problémom,“ ozrejmil Schuurman.

Sean Foley, expert na Blízky východ zo Štátnej univerzity v strednom Tennessee, tiež zdôrazňuje, že Al-Kajdá stále existuje v mnohých podobách a snaží sa znovu presadiť v Mali a ďalších oblastiach sveta.

„Hoci bin Ládin a jeho spolupracovníci nedokázali splniť svoje hlavné ciele, predsa sa im podarilo urobiť niečo významné. Útoky z 11. septembra 2001 patrili medzi prvé udalosti, ktoré výrazne spochybnili globálny svetový poriadok po druhej svetovej vojne a po studenej vojne. Ten bol dlhodobo založený na ekonomickej a vojenskej nadvláde Západu, najmä USA,“ uviedol pre Pravdu Foley.

Samozrejme, 11. septembra 2001 sa na Spojené štáty pozeral celý svet. „Denník Le Monde vtedy prišiel s titulkom: Nous sommes tous Américains – Všetci sme Američania. Bolo tiež dôležité, že NATO prvýkrát a doteraz jediný raz vo svojej histórii aktivovalo článok 5 o kolektívnej obrane práve v reakcii na teroristické útoky. Washington a jeho najbližší spojenci spustili rozsiahly boj proti terorizmu doma aj v zahraničí. Ale o 25 rokov neskôr sa na toto úsilie, najmä v Spojených štátoch, pozerá skepticky takmer celé politické spektrum,“ skonštatoval Foley.

Iný svet

Fakt je, že džihádistom sa za 25 rokov našťastie nepodarilo zorganizovať útok, ktorý by sa dal porovnať s 11. septembrom. Napriek tomu aj na Západe džihádisti zabili stovky ľudí. Či už to bolo v roku 2004 v Madride, v roku 2005 v Londýne, alebo v roku 2015 v Paríži.

No kým pred desiatimi rokmi západné spravodajské služby ledva stíhali sledovať hrozby najmä zo strany Islamského štátu, dnes vyzerá bezpečnostná a geopolitická mapa úplne inak. Zásadným spôsobom ju formuje súperenie veľmocí. Platí to najmä od februára 2022, keď Rusko spustilo celoplošnú inváziu na Ukrajinu.

„Naša perspektíva sa zmenila. Terorizmus sme ešte nedávno vnímali ako hlavnú hrozbu pre bezpečnosť Západu práve preto, že sme sa nemuseli zaoberať súperením veľmocí. Teraz je to iné. Opäť sa objavila hrozba konfliktov medzi štátmi a Ukrajina už aj vo veľkej vojne je. Myslím si, že terorizmus teraz asi opodstatnene zaujme nižšie miesto v rebríčku bezpečnostných rizík. Bude to niečo, čoho sa, samozrejme, stále budeme báť, ale táto hrozba ustupuje našim obavám z medzištátnych vojen,“ vysvetlil Schuurman.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Al-Kajdá
al-Káida
11. september 2001
Usama bin Ládin
terorizmus
Islamský štát

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.