Irán priznal zásah do energetiky pri amerických útokoch. Obyvateľov juhu vyzýva na šetrenie elektriny

Irán prvýkrát priznal zásah amerických útokov do vlastnej energetiky a varuje pred výpadkami. Juh krajiny bojuje s horúčavami aj nedostatkom elektriny.  

Irán v piatok vôbec po prvý raz pripustil, že terčom amerických útokov sa stala aj jeho energetická infraštruktúra, uviedla agentúra AP, na ktorú sa odvoláva TASR. Vyplýva to z vyhlásenia tamojšieho ministerstva energetiky, ktoré zároveň vyzvalo obyvateľov južných provincií, aby obmedzili spotrebu elektriny.

• Irán prvýkrát priznal, že americké útoky zasiahli jeho energetickú infraštruktúru.
• Obyvatelia južných provincií Iránu majú kvôli útokom obmedziť spotrebu elektriny.
• Juh Iránu súčasne sužujú extrémne horúčavy a útoky na energetické zariadenia.
• Donald Trump pohrozil rozšírením útokov na iránske elektrárne a dôležité mosty.
• Krehké prímerie z júna sa prakticky rozpadlo pre spor o Hormuzský prieliv.

Podľa rezortu juh krajiny v týchto dňoch čelí kombinácii extrémnych horúčav a útokov na energetické zariadenia. Ministerstvo však podľa AP nekonkretizovalo, či išlo o elektrárne, prvky prenosovej sústavy alebo iný typ infraštruktúry.

Energetika pod tlakom

Podozrenia, že Američania cielia aj na energetické objekty, sa objavovali už niekoľko dní. Naznačil to aj člen teheránskeho mestského zastupiteľstva vo svojom utorňajšom vyjadrení, keď na otázky novinárov o výpadkoch elektriny reagoval tým, že podľa neho stačí vidieť, koľko elektrární bolo zasiahnutých, a otázky by prestali.

Napätie ďalej priživil americký prezident Donald Trump, ktorý v utorok opakovane varoval Irán, že ak nepristúpi na dohodu, Spojené štáty už „budúci týždeň“ rozšíria svoje útoky aj na ciele, ako sú elektrárne či mosty.

Rozširovanie útokov

Iránske štátne médiá zároveň informovali, že americká armáda pri najnovšej vlne náletov v noci na piatok zasiahla šesť mostov v južnej provincii Hormozgán. Tá sa nachádza v blízkosti strategicky významných námorných trás.

Podľa agentúry AFP sa prakticky rozpadlo krehké prímerie, ktoré obe strany uzavreli 17. júna. Jadro sporu naďalej predstavuje kontrola nad Hormuzským prielivom, jednou z najdôležitejších ropných ciest na svete.